Komentár Valentína Katasonova: V mieste, kde sa zrodil petrodolár, sa skrýva jeho smrť
08 | 05 | 2019 I Valentín Katasonov (Fond strategickej kultúry)
Na ceste k oslobodeniu sa od hegemónie amerického dolára.
Americký petrodolár má dve miesta a dva dátumy svojho zrodu.Ten prvý je na Jamajke v meste Kingston.V roku 1976 bolo na konferencii členských štátov Medzinárodného menového fondu (MMF) prijaté rozhodnutie o prechode dolára z jeho zlatého štandardu k súčasnému papierovému doláru, ktorý prestal byť viazaný na žltý kov.
Ten druhý je v Saudskej Arábii z roku 1974. Predchádzala tomu arabsko-izraelská vojnaz roku 1973, ktorá rozkolísala ceny ropy a tie vyleteli za niekoľko mesiacov až štvornásobne a spôsobili vtedy svetovú ropnú krízu. Reakciou na to boli tajné rokovaniavtedajšieho štátneho sekretára USA, Henryho Kissingera v sprievode ministra financií USA, Williama Simona so saudskoarabským kráľom. Saudi sa vtedy zaviazali, že budú svoju ropu predávať výhradne v dolároch. Okrem toho sa Američania zaviazali, že budú dodávať Saudskej Arábii zbrane a zabezpečia jej vojenskú bezpečnosť tým, že nedovolia už žiadne ďalšie útoky zo strany Izraela. Washington si tak pripravil pôdu v americkom bankovom systéme, na zavedenie dolárového štandardu krytého čiernym zlatom.
Po úspechu v Rijáde sa Američania na Blízkom a Strednom východe dohodli aj s hlavami ďalších štátov produkujúcich ropu, ktorou presadili obchodný štandard: „ropa za americké doláre“. Starý a dovtedy hlavný ropný kartel, pomenovaný „Sedem sestier“ (päť amerických a dve európske ropné spoločnosti) bol nahradený novým kartelom v podobe medzivládnej dohody krajín produkujúcich a vyvážajúcich ropu so skratkou OPEC. Táto organizácia sa stala jednou z najdôležitejších súčastí nového medzinárodného menového systému. OPEC umožnil, aby sa z papierového dolára stal súčasný petrodolár.
Z týchto faktov vedú jasné závery.
Po prvé, ak by Američania neuspeli v Rijáde v roku 1974, tak by nebolo prijaté ani rozhodnutie na Jamajskej konferencii v roku 1976 a prechod zlatého dolárového štandardu na papierový by sa nekonal. To by výrazne sklamalo majiteľovtlačiarenských strojov FEDu (Federálna rezervná banka USA), ktorí tak túžobne očakávali tento významný krok.
Po druhé, nový štandard, ktorý opustil krytie zlatom bol len formálne papierovým dolárom.Fakticky bola reč o petrodoláre, krytom čiernym zlatom, teda ropou. Svetový trh s ropou tak začal nepretržite generovať dopyt po produkcii “greenbackov” z tlačiarní FEDu. (“greenback” je slangový výraz pre papierový dolár, hovoriť sa mu tak začalo pre jeho zelenú farbu - pozn. red.)
Medzinárodný menový systém, založený na americkom dolárovom štandarde (presnejšie petrodolárovom), existuje dodnes.Uplynulo už piate desaťročie od jehovzniku. Obdobie jeho vzostupu a neobmedzenej moci je teraz na ústupe a dolár začína akosi “chorľavieť”.Vonkajším symptómom ochorenia celého tohto dolárového systému sú čoraz častejšie a hlasnejšie požiadavky na oslobodeniu sa od jeho hegemónie.
Zhoršenie tohto ochorenia nastalo po celosvetovej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009. Potrebu opustiťmonopolamerickéhodoláranajviac podporoval už začiatkom tohto desaťročia, vtedajší generálny riaditeľ MMF,Dominique Strauss-Kahn. Za čo aj patrične zaplatil.
Približne v rovnakom čase líbyjský líder Muammar Kaddáfí vyhlásil, že jeho krajina v obchode s exportom ropy prechádza z amerických dolárov na eurá. Zároveň oznámil spustenie projektu “Zlatý dinár”. Kaddáfí za to zaplatil tiež.
Teraz, ale, všetko vyzerá inak. O potrebe dedolarizácie svetovej ekonomiky nehovoria iba zbabelci. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, urobil napríklad už aspoň tucet takýchto vyhlásení.
Čo tu teda máme? Podľa Medzinárodného menového fondu, v roku 1995 americký dolár predstavoval 59% svetových menových rezerv. A v minulom roku bol podiel dolára už 63%. Údaje zo SWIFT, ktoré pravidelne prezentujú štatistiku platobných transakcií prechádzajúcimi cez tento systém, predstavoval na začiatku roka 2012 americký dolár 29,7% všetkých operácií. Začiatkom roka 2019 to však bolo už 39,1%. Kde je tu teda tá dedolarizácia? Asi bude kdesi v nedohľadne. Všetci jej tu majú plné ústa, ale skutky teda nevidieť žiadne.
Zdá sa však, že Saudská Arábia najnovšie porušila túto tradíciu. Začiatkom apríla urobil Rijád veľmi dôležité vyhlásenie o možnej dedolarizácii.V reakcii na aktivity Washingtonu, že ak Kongres USA schváli zákon NOPEC (No Oil Producing and Exporting Cartels Act),bolosaudmi pripustené, že jedno z možných odvetných opatrení by bolo odstúpenie Saudskej Arábie od dohody z roku 1974 o predaji ropy výhradne v amerických dolároch a nahradili byich následne inou menou.
Uvedený návrh zákona je totiž formálne namierený proti ropným kartelom. Avšak k dnešnému dňu je známy, len jeden takýto “legalizovaný” kartel a tým je OPEC, ktorého členmi je až 14 štátov produkujúcich ropu. Znamená to, že americký návrh zákona má snahu zlikvidovať, alebo aspoň neutralizovať OPEC. Členské štáty OPEC totiž kontrolujú približne 2/3 svetových zásob ropy a tie predstavujú v súčasnosti približne 35% celkovej svetovej produkcie ropy a približne polovicu celkového svetového vývozu. Saudská Arábia zastáva v tejto organizácii kľúčovú pozíciu, keďže disponuje asi tretinou celkovej produkcie čierneho zlata v rámci OPEC. Podľa výsledkov z roku 2018, dosiahla štátna ropná spoločnosť Saudskej Arábie, Saudi Aramco tržby vo výške 356 miliárd USD a jej čistý zisk dosiahol 111,1 miliardy USD. Je to niekoľkonásobne viac, ako u lídra amerického ropného koncernu Exxon Mobil.
Rijád vníma návrh zákona NOPEC, ako priamy útok na svojuadresu.Mimochodomv Amerike tento návrh zákona nezískal ešte potrebnú podporu väčšinyKongresu. Ten sporný zákon z najväčšou pravdepodobnosťou nepodporí a Rijád nebude musieť pristúpiť k naplneniu svojich hrozieb. Avšak tieto vyhrážkyby mali byť pre Washington dostatočnou výstrahou. Americko-saudské vzťahy sú v súčasnosti dosť vzdialené od tých pôvodných, ktoré panovali v posledných desaťročiach XX. storočia. Rijád totiž za posledné roky niekoľkokrátvyceril svoje zuby smerom na Washington. Bolo to napríklad aj vtedy, keď sa v Kongrese USA pokúsili pripísať zodpovednosť za teroristický útok na dvojičky v New Yorku z 11. septembra 2001 Saudskej Arábii. Nešlo vtedy len o politickú a morálnu zodpovednosť, ale aj finančnú. Rijád mal údajne pokryť škody spôsobené týmto teroristickým útokom, vrátane vyplatenia kompenzácií príbuzným obetí. Vtedy Saudi pohrozili Washingtonu, že stiahnu svoje aktíva z USA, ktorých hodnota sa pohybujeokolo 1 bilióna dolárov. A teraz hrozia, že prestanú používať americký dolár pri obchodovaní s ropou.
Vzniká otázka či aj iné krajiny môžu ako politickú zbraň použiť hrozbu odmietnutia amerického dolára, ako napríklad Čína. Vzťahy Pekingu s Washingtonom sa v posledných rokoch výrazne zhoršili. Môžno, že Peking by si mal vziať príklad z Rijádu a povedať Washingtonu: „Ak budete aj naďalej pokračovať vo svojej politike protekcionizmu, vo vzťahu k čínskym tovarom a investíciám, prestaneme používať americký dolár.” Myslím si však, že Peking takúto zbraň nepoužije, pretože prakticky 100% čínskeho exportu do USA je platených dolármi. Ak by Čína odmietla dolár ako platobnú menu, tak by najmä sama sebe spôsobila hospodárske “harakiri”.V priebehu hodiny ba sa tak pripravila o všetok export do USA.Ten predstavuje až polovicu z jej celkového gigantického exportu. Čína bude do poslednej chvíle bojovať za jeho zachovanie.
V minulom roku prebytok obchodnej bilancie medzi Čínou a Spojenými štátmi (prebytok medzi vývozoma dovozom) dosiahol celkom 323 miliárd dolárov. Všetko sa platí“greenbackmi”, teda produktami tlačiarenského stroja amerického FEDu. Doláre, zarobené obchodom s Amerikou, neustále dopĺňajú devízové rezervy Číny. Peking teda rozhodne nebude nasledovať príklad Rijádu.
Možno by to ale mohla byť Európa. Myslím si však, že ani ona nie je na takýto krok pripravená.Washington ju drží na krátkom vodítku obchodných záujmov. Európska únia má tiež veľký obchodný prebytok so Spojenými štátmi (približne 100 miliárd USD ročne). Až na zriedkavé výnimky sa všetky dodávky európskeho tovaru do Ameriky vyplácajú v dolároch. Ak Európa oznámi Amerike, že už nie je pripravená prijímať americké doláre za svoj tovar, tak aj ona, ako aj Čína, okamžite príde o svoj export do USA a s tým aj o obrovský obchodný prebytok s týmto zaoceánskym obchodným partnerom.
V tomto zmysle je pozícia Saudskej Arábie oveľa výhodnejšia. Ak by čínske, alebo európske tovary stratili obrovský americký trh, tak nemôžu svoje tovary premiestniť na iné trhy (všetko je už obsadené, komoditné trhy sú presýtené), ale situácia s ropou je iná. Amerika v súčasnosti rýchlo zvyšuje svoju produkciu ropy a znižuje jej dovoz, vrátane dovozu zo Saudskej Arábie. Dnes Saudi dodávajú viac ropy do Číny, Japonska, Indie, ako do Spojených štátov, pričom saudské dodávky na európsky trh a do Južnej Kórey rýchlo rastú.
Ekonomické záujmy Saudskej Arábie sa potichu presúvajú z Ameriky do iných častí sveta. Okrem toho je ropa komoditou, ktorú vyžadujú mnohé krajiny. Ak Saudská Arábia zrealizuje svoju hrozbu a odmietne sa vysporiadať s Amerikou v dolároch, stratí síce americký trh, ale bude môcť presunúť uvoľnenú ropu na iné trhy.
Ešte raz zopakujem: Môže sa ľahko stať, že Amerika sa nestrelí do vlastnej nohy a neakceptuje zákon NOPEC a Rijád tak nebude musieť realizovať svoju hrozbu. Avšak myšlienku o možnosti ďalšieho použitia takýchto vyhrážok (v iných situáciách) si už osvojili. V určitom momente sa Saudi môžu rozhodnúť, že túto hrozbu uskutočnia. Donald Trump, ktorý zvolil kurz urýchleného rozvoja ropného priemyslu a dosiahnutia americkej sebestačnosti v oblasti uhľovodíkov, tým pomáha vlastne len Rijádu.
Petrodolár vznikol v Saudskej Arábii pred 45 rokmi. Je možné, že konkrétne tu ho čaká aj jeho smrť.
Zdieľať tento článok