Až miliónu druhov živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, niektorým dokonca v priebehu desaťročí. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov (OSN), venujúcej sa problematike ničenia prírodných zdrojov, ktorú zverejnili v pondelok. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Z odhadovaných ôsmich miliónov druhov na svete až jeden milión vymiera obrovskou rýchlosťou, ktorá je desať až stonásobne vyššia než za posledných desať miliónov rokov. Uvádza sa to v zhrňujúcej 1800-stranovej správe, ktorú politikom predložilo viac ako 400 odborníkov Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Ide o prvú zhrňujúcu správu OSN o stave prírody za 15 rokov.

Ohrozených je viac než 40 percent druhov obojživelníkov, takmer 33 percent koralových útesov a viac ako tretina morských cicavcov. Z 59 druhov rají a žralokov hrozí 17 z nich vyhynutie v dôsledku nadmerného rybolovu a ničenia biotopov, v ktorých žijú.

Klimatické zmeny a hmyz škodia i libanonským cédrom, ktoré sú takisto ohrozené. V roku 2012 libanonské ministerstvo poľnohospodárstva zaviedlo program, ktorý má do roku 2030 vysadiť až 40 miliónov týchto stromov.

Do roku 2016 vyhynulo deväť percent domestifikovaných cicavcov, ktoré ľudia chovajú pre mäso alebo na prácu. Škody na ekosystémoch, ako i vymieranie voľne žijúcich a hospodárskych zvierat a rastlín sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavujú hrozbu pre ľudí na celom svete, povedal Josef Settele z Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum (UFZ) v Halle.

Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov, oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena, uviedol Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy.

"Narúšame samotné základy nášho hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete," vyhlásil Watson.

Zastavenie a zvrátenie tohto hrozivého vývoja si podľa výsledkov správy bude vyžadovať "transformačné zmeny" - rozsiahle prehodnotenie toho, ako vyrábame a konzumujeme takmer všetko, a najmä potraviny.

Biodiverzita je naším spoločným dedičstvom a najdôležitejšou záchrannou sieťou pre prežitie ľudstva, uviedla argentínska ekologička Sandra Díazová, jedna z hlavných autoriek správy.

Tím odborníkov zhrnul päť dôvodov, ktoré najviac ovplyvňujú úhyn druhov a znehodnocovanie prírody - zmenšovanie a degradácia biotopov, ilegálny lov zvierat, globálne otepľovanie, znečisťovanie životného prostredia a invazívne druhy, ako sú potkany, komáre, hady a rastliny, ktoré sa do iných krajín dostanú na lodiach či lietadlách.

Na stratu biodiverzity a klimatické zmeny podľa Watsona nepriamo vplýva aj zvyšujúci sa počet ľudí na svete a ich rastúca schopnosť konzumovať stále viac.

Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila a výrub lesov sa takmer zdvojnásobil. Ročne sa vyťaží 60 miliárd ton obnoviteľných ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov, čo predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980. Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1992. V porovnaní s rokom 1980 je znečistenie odpadom z plastov desaťkrát vyššie. Obrovské množstvá ťažkých kovov, jedovatých a ďalších odpadových látok z tovární navyše znečisťujú vodné zdroje.

Výsledky správy sú obzvlášť významné pre Svetovú konferenciu o ochrane druhov, ktorá sa bude konať v roku 2020 v Číne, kde majú byť stanovené základné piliere pre ochranu rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete.