Hoci Generálna prokuratúra so svojou žalobou proti ĽSNS neuspela, neznamená to, že by v budúcnosti nemohla pripraviť novú. V diskusii na TABLET.TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko.

„Máme príklad z Českej republiky, kde sa stalo niečo podobné. V Českej republike vláda na návrh ministerstva vnútra podala návrh na zrušenie Dělnickej strany. Tam to podáva vláda, nemajú tam generálneho prokurátora, ale štátneho žalobcu,“ povedal Hrabko.

„Súd tak isto návrh odmietol ako nedôvodný. Do pol roka česká vláda pripravila nový návrh a s týmto návrhom uspela. Na tom istom súde. Dělnická strana bola rozpustená,“ dodal.

Slovenské súdy už v minulosti rozpustili Slovenskú Pospolitosť, tá však mala podľa Hrabka stanovy napísané spôsobom, ktorý jej zrušenie bez problémov umožnil. „To bola pre generálnu prokuratúru ľahká práca. Tak, ako sa z toho poučil Marian Kotleba a jeho strana, sa mal poučiť aj generálny prokurátor,“ poznamenal Hrabko.



Politický význam a dôsledky rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý 29. apríla zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS, budú podľa Hrabka závažné.

„Kotleba a ĽSNS získali súdnu pečiatku o tom, že sú štandardnou demokratickou stranou. Okrem nich takúto súdnu pečiatku nemá žiadna iná strana. A tým sa z politického hľadiska zvyšuje aj jej, doteraz nulový, koaličný potenciál,“ povedal Hrabko.

Hoci by zrušenie parlamentnej politickej strany bolo politicky veľmi ťažkou témou, súd podľa Hrabka na politickú situáciu prihliadať nesmie. „Iste, v preferenciách sa pohybuje na tretej – štvrtej priečke, možno raz bude aj na druhej. Ale toto všetko súd nesmie brať do úvahy. Má posúdiť dôkazy, ktoré predloží žalobca a obhajoba. A tak to aj bolo. Ide o to, aby boli dôkazy presvedčivé. Rozpustenie politickej strany je veľmi vážna vec,“ poznamenal.

Zatiaľ čo argument súdu o tom, že sa dostatočne nepreukázalo riziko, že bude ĽSNS svoje ciele, ako je vystúpenie z EÚ a NATO, presadzovať protiprávnymi prostriedkami, Hrabko považuje za akceptovateľný, iný argument ho zarazil.



Riziko ohrozenia demokracie podľa súdu totiž nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.

Na otázku, či by antidemokratická strana ešte umožnila nejakému súdu rozhodovať o jej osude, ak by mala sama v parlamente väčšinu a mohla zmenou zákonov ovplyvniť formu existencie samotného súdu, Hrabko reagoval, že tento argument považuje skôr za „súdny úlet“.

„Úlohou súdu je posudzovať návrh žalobcu alebo navrhovateľa a prípadné dôkazy, ktoré predloží. A zhodnotiť, či sú relevantné. Súd povedal, že relevantné nie sú. Ale toto je jednoducho úlet zo strany sudcov,“ povedal.

NS SR tiež zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská v tomto štádiu konania nepostačujú samé o sebe ako dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany.

„V tomto prípade, ktorý ste citovali, je argument súdu správny. Nie je nikomu zakázané, či už je to politická strana alebo občan, aby sa snažil o vystúpenie Slovenska z Európskej únie alebo NATO, ak je to v súlade s ústavou a zákonmi,“ reagoval Hrabko s poukazom na aktuálne prebiehajúci brexit.



„Generálna prokuratúra si teraz musí zanalyzovať rozhodnutie súdu, z neho sa bude dať vyčítať, ako súd rozmýšľal a postupoval. Treba si prejsť aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého pri takýchto prípadoch nie sú dôležité iba stanovy. Tie môžu byť v poriadku. Druhá vec je program a tretia samotná činnosť strany. Tá je dôležitá. A potom činnosť jej členov a sympatizantov, ak sa s ňou strana nevie vysporiadať,“ uzavrel Hrabko.

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na margo stretnutia premiéra Petra Pellegriniho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že práve Trump sa zaslúžil o zvýšenie amerického záujmu o strednú a východnú Európu. „Myslím si, že Donald Trump má záujem o strednú Európu. Je prirodzenou súčasťou americkej politiky nevynechávať strednú a východnú Európu zo sféry svojich záujmov,“ reagoval Hrabko.

„Samozrejme, oslavujeme 30 rokov od Nežnej revolúcie a odstránenia totalitného komunistického režimu a 15 rokov od vstupu do NATO,“ povedal. Čo sa týka reálnych výsledkov schôdzky, verejnosť sa podľa Hrabka z nich dozvie zvyčajne len časť, iné po čase a niektoré ani neskôr nie.



Slovenský prezident Andrej Kiska odovzdal v utorok štátne vyznamenanie Radu Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kinematografie a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí filmovému a televíznemu producentovi Jánovi Mojtovi. Stretol sa aj s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom či bývalým nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom. Kiskova pracovná návšteva Berlína je súčasťou série návštev slovenského prezidenta pred ukončením jeho mandátu 15. júna.

„Samotná prezidentská kancelária označuje tieto návštevy za rozlúčkové. Andrej Kiska považuje za zdvorilé rozlúčiť sa so svojimi, onedlho už bývalými kolegami. Bol v Nemecku, bol prednedávnom aj v Česku. Hovorím to v súvislosti s udeľovaním štátnych vyznamenaní, ktoré udeľuje po svete a nie na Slovensku, čo sa mne veľmi nepáči. Ale zákon mu to nezakazuje, urobil to v Nemecku aj v Česku a možno to ešte zopakuje,“ reagoval Hrabko.

K predstavám SNS a Mosta-Híd o daňových, odvodových či sociálnych opatreniach pribudol návrh Smeru-SD na zvýšenie rodičovského príspevku pre pracujúce ženy. „To je otázka najmä na premiéra Petra Pellegriniho, ktorý je zatiaľ aj ministrom financií. A potom na budúceho ministra financií, ako si dokáže ustrážiť rozpočet,“ odpovedal Hrabko na otázku, či koaličné strany dokážu nájsť kompromis na riešení, ktoré by neohrozilo financie štátu.

„Čo z tých balíčkov bude prijaté? Zatiaľ vieme, že sa vedú diskusie, návrhy sa časom menia a korigujú. Výsledok uvidíme až v parlamente. Tam sa sústredí tento zápas najmä s ohľadom na štátny rozpočet, ktorý chceme mať vyrovnaný,“ povedal Hrabko.



Do eurodiskusie prispel Igor Matovič z OĽaNO názorom, podľa ktorého vytvára avizovaná nová platforma Európa národov a slobody reálne riziko konca Únie, a to bez ohľadu na to, že jej taliansky zakladateľ Matteo Salvini takýto zámer popiera. Matovič v TABLET.TV argumentoval tým, že viacero strán, ktoré do platformy smerujú, v minulosti vo svojich štátoch vyvíjali aktivity na podporu referend o vystúpení z EÚ. V tejto súvislosti dodal, že sa čuduje Borisovi Kollárovi, že sa k tejto platforme hlási.

„Nemyslím si, že tá platforma je až taká nebezpečná, aj keď to s definitívnou platnosťou ukážu až výsledky volieb. A čo sa týka ohrozenia existencie Únie, to je reálne, veď sa môže rozpadnúť kedykoľvek. Nikto v nej štáty nasilu nedrží a ak sa rozhodnú vystúpiť, tak bude po Európskej únii,“ reagoval Hrabko.

Matovič tiež naznačil záujem o vytvorenie koalície do parlamentných volieb, ktorej členmi by okrem OĽaNO bolo aj KDH a SMK. „Neviem, či to chce robiť formou koalície, alebo dosadiť ľudí na kandidátku svojej strany. Ak koalíciou, mohol si to vyskúšať v eurovoľbách, lebo tam pre koalície nepotrebujete vyššiu hranicu na vstup do parlamentu, ako je to vo voľbách do NR SR,“ uviedol Hrabko.

„Nevidím to ale ako projekt, ktorý vyjde, pochybujem, že by KDH chcelo uzatvoriť koalíciu s Igorom Matovičom. Reálnejšia sa mi zdá nejaká forma dohody s SMK,“ uzavrel.