WikiLeaks zverejnili na internetovej stránke wikileaks-slovensko.org preklady textov, o ktorých tvrdia, že sú depešami amerického veľvyslanectva na Slovensku.

 

„Väčšia časť obsahu týchto dokumentov sa venuje osobám Marián Kočner a Štefan Harabin, najmä ich protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu občanov a občianky Slovenska,“ uvádza organizácia vo vyhlásení. Poukázali na to Webnoviny. Cieľom tohto kroku je upozorniť na osud zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

a „Ak sa po vražde Jána Kuciaka v slovenských médiách hovorilo, že útok na novinára je útokom na celú demokraciu, čím potom je zatknutie Juliana Assangea,“ pýtajú sa. Julian Assange podľa nich čelí hrozbe vydania do USA, kde mu hrozí vysoký trest za zverejnenie utajovaných armádnych dokumentov.

V textoch nie sú presné dátumy, ale odvolávajú sa na udalosti približne z rokov 2006 až 2009. Spomína sa v nich aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

V texte sa uvádza, že na stretnutiach s predstaviteľmi veľvyslanectva sa Trnka snažil okato sprostredkovať svoj obraz ako "oddaného štátneho zamestnanca, ktorý robí to najlepšie, čo vie v ťažkej práci, a to napriek zasahovaniu a nekompetentným politikom."

V súvislosti s Hedvigou Malinovou dokumenty spomínajú, že jej právneho zástupcu Romana Kvasnicu oslovil v júli 2008 Marián Kočner, ktorého v texte charakterizovali ako podnikateľa, "ktorý je všeobecne považovaný za biznismena so stykmi s podsvetím a je blízky generálnemu prokurátorovi Trnkovi“.



„Kočner údajne povedal, že ak Malinová verejne prizná, že klamala, jej prípad bude zmetený zo stola. Kočner povedal Kvasnicovi, že minister Kaliňák a premiér Fico sú v pasci, pretože verejne oznámili, že útok na Malinovú sa nestal a že sa z tohto prípadu nemôžu vymaniť bez toho, aby Malinová priznala vinu. Kvasnica odmietol ponuku Kočnera, ktorého ponuka sa odvtedy zmenila na oficiálnu žiadosť generálnej prokuratúry, aby sa Malinová podrobila skúške na detektore lži,“ uvádza sa v dokumentoch.

Politizáciu súdnictva sa v textoch spomína napríklad v súvislosti s bývalým šéfom ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu SR - Štefanom Harabinom. „Vzostup Štefana Harabina z ministra spravodlivosti na predsedu Najvyššieho súdu SR, zneužívanie disciplinárnych konaní proti sudcom a výmena kompetentných, nezávisle zmýšľajúcich sudcov za ´politické prostitútky´ má znepokojujúci dopad na manažment a rozhodnutia vychádzajúce zo slovenských súdov,“ konštatuje dokument.

Zodpovedanie sa slovenských súdov voči verejnosti dokument označuje ako problematické pre slabú vymožiteľnosť prístupu k súdnym rozhodnutiam. „Súdy často zamietajú žiadosti verejnosti o detailoch jednotlivých súdnych rozhodnutí a ako dôvod udávajú, že len zúčastnené strany majú právo na túto informáciu,“ uvádza sa v údajných dokumentoch.

Spomína tiež znepokojenie v širších kruhoch súdnej moci, ako ukázala petícia voči „atmosfére strachu“ v súdnictve, ktorú podpísalo viac ako 100 sudcov. To sa odohralo v roku 2009. „Výsledky Harabinovho zmocnenia sa súdnictva sú stále jasnejšie: netransparentnejšie a autoritárske súdnictvo založené na už bez tak netransparentnej a autoritárskej báze,“ píše sa v dokumente.