Od roku 2014, kedy sa stal Erdogan prezidentom, sa začalo 66 691 "vyšetrovaní za urážku", z toho 12 305 prípadov skončilo na súde a čísla stále rastú. Verejnosť o tom informoval Yaman Akdeniz, profesor práv na Istanbul Bilgi University.

Ahmet Sever, hovorca bývalého prezidenta Turecka Abdullaha Güla, napísal knihu, v ktorej uviedol: "Sme konfrontovaní s vládou, alebo presnejšie s jedným mužom, ktorý považuje knihy za nebezpečnejšie ako bomby."

Erdogan pokračuje v dvojitej hre so Západom v rámci svojej už desaťročia trvajúcej snahy o vstup Turecka do Európskej únie. Táto snaha môže byť dôvodom toho, prečo jeho minister spravodlivosti v decembri 2018 oznámil, že predstaví novú stratégiu reformy súdnictva. EÚ by nemala skočiť Turecku na tento priehľadný trik. Namiesto toho by mala požadovať, aby turecká vláda prestala stíhať nevinných ľudí, vrátane tých, ktorých jediným "zločinom" je to, že kritizovali Erdogana.

Kriminalizácia v Turecku dosiahla začiatkom marca 2019 nového dna, keď sa otec a dcéra v Ankare navzájom obvinili zo spáchania trestného činu v rámci interného rodinného sporu.

Özgür Aktütün, predseda Združenia absolventov sociológie, povedal nezávislému tureckému denníku BirGün, že "je pozoruhodné, že dnes sa bez whistleblowingu neodhalí už vôbec nič."

Podľa článku 299 tureckého trestného zákona prijatého v roku 1926 je "urážka prezidenta" trestným činom. V prípade odsúdenia hrozí páchateľom až štyri roky väzenia, ak je urážka verejná, tak je trest vyšší.

Organizácia Human Rights Watch túto prax odmieta. Riaditeľ HRW pre Európu a Strednú Áziu Benjamin Ward v októbri 2018 povedal:

"Turecké súdy v posledných štyroch rokoch odsúdili tisíce ľudí len za to, že sa títo ľudia otvorene vyjadrovali proti prezidentovi. Vláda by mala prestať s týmto výsmechom ľudským právam a mala by rešpektovať právo ľudí v Turecku na pokojné slobodné vyjadrovanie."

Toto nebolo prvýkrát, kedy HRW vyzvala Erdoganovú vládu, aby prestala stíhať ľudí za urážku prezidenta. V článku na túto tému z roku 2015 HRW napísala:

"Údaje tureckej vlády pravidelne ukazujú, že na urážlivé slová sa nevzťahuje sloboda prejavu. Orgány vrátane Rady Európy, Európskej komisie, Organizácia pre bezpečnosť v spolupráci v Európe a skupiny bojujúce za ľudské práva v Turecku i vo svete ktoré opakovane kritizovali tento postoj a pravidelne obmedzovanie slobody prejavu v Turecku. Európsky súd pre ľudské práva vydal opakované rozhodnutie týkajúce sa Turecka, v ktorom konštatoval porušenie slobody prejavu chránené článkom 10 Európskeho dohovoru ... "

"Od konca roku 2014 úrady so súhlasom ministra spravodlivosti vyšetrovali veľa takýchto prípadov, či dokonca aj prípadov u detí, pričom niekoľko z nich bolo na krátku dobu predbežne zadržané ... Niektoré prípady sa týkali ústnych vyhlásení, iné sa týkali kritiky na sociálnych sieťach. V žiadnom z prípadov obvinený nepoužil násilie, ani k nemu nepodnecoval."



Je smutnou iróniou, že v prípade vyšetrovania "urážky prezidenta" vláda neberie ohľad ani na sociálno-ekonomické postavenie vinníka, ani na rodovú či etnickú príslušnosť. Je to jeden z mála prípadov, keď sa turecká vláda chová ku všetkým rovnako a nikoho nediskriminuje. K vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu tohto údajného trestného činu boli podrobení ľudia zo všetkých oblastí spoločenského života vrátane študentov stredných škôl. V roku 2015 boli za "urážky prezidenta" obsiahnuté v ich prejavoch počas akcie v Konyi a krátko nato boli zadržaní a predvedení na súd dvaja mladiství.

Šéf hlavnej opozičnej strany v tureckom parlamente Republikánskej ľudovej strany, generálny riaditeľ banky HSBC Turecko, moderátor tureckého vysielania televíznej stanice Fox News, dvaja slávni herci, bývalý sudca a 78ročný občan. To sú príklady ľudí, ktorí boli vyšetrovaní, stíhaní, obžalovaní alebo uväznení za "urážku Erdogana".



Takisto bol za tento trestný čin potrestaní aj bývalý spolupredseda opozičnej Ľudovo demokratickej strany HDP, ktorý si odpykáva 18 mesačný trest odňatia slobody, ďalší člen HDP, ktorý bol vlani zbavený svojho kresla v parlamente.

Uplatňovanie článku 299 Erdoganom ako taktika zastrašovania môže byť vysoko účinná, Ak za to, že sa odvážili kritizovať vládu, skončia na súde tak významní predstavitelia ako je Ahmet Sever, ako môžu svoje právo slobodne obhájiť obyčajní občania? Ak je však Erdogan presvedčený, že umlčanie jeho ľudu je spôsob, ako si udržať svoju takmer absolútnu moc, asi neberie do úvahy skutočnosť, že počet frustrovaných a nahnevaných Turkov rastie.

(Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále "Turkey: Tens of Thousands Prosecuted for "Insulting" Erdoğan")