Prvotriedna geopolitickáudalosť v regióne

Nedávna návšteva prezidentky Estónska v Kremli, ktorá sa na prvý pohľad zdala byť dôležitou, ale nie obsahovo významnou udalosťou, sa v priamom prenose mení na prvotriednu geopolitickú udalosť v Baltskom regióne.

Statočná estónska žena Kersti Kaljulaidová prelomila kruh blokády pobaltských krajín, inštalujúcich sa do pozície "blokujúcich" Rusko. V Tallinne sa výsledky jej rokovaní a vyjadrená pripravenosť rozvíjať rusko-estónske vzťahy, nehľadiac na všetky problémy, stretli so súhlasom verejnosti a tichým šomraním rusofóbov.

V Rige sa v tomto smere objavila istá nespokojnosť, no bola vyjadrená dostatočne diplomaticky. Za touto nespokojnosťou sa dalo vytušiť sklamanie z toho, že niekto obišiel Lotyšsko, získajúc tak konkurenčné výhody. Napríklad, estónski podnikatelia naznačujú, že členovia lotyšskej vlády „nevyliezajú” z Moskvy a za chrbtom svojich susedov sa neustále snažia uchmatnúť lukratívne kontrakty. Ale, vo Vilniuse, vypukla politická hystéria so šľahajúcimi bleskami na adresu Kaljulaidovej, ktorá údajne zradila „jednotný front baltských sestier“ vzdorujúci Rusku.

Litva sa odlíšila tirádou ministra zahraničných vecí Linasa Linkeviciusa (bývalého šéfa litovského Komsomolu), ktorá presahuje hranice slušnosti. Za tým nasledoval hnev Dalie Grybauskaite. Najnovšie sa z neznámych príčin predstavila ako regionálny líder, ktorý môže poúčať „mladších súdruhov“, infikujúc ich svojimi vlastnými frustráciami.

Vilnius ostro kritizoval Kaljulaidovú za to, že s litovskými partnermi neodsúhlasila program rokovaní v Moskve a neurobila odpočet svojej návštevy. Ukázalo sa, že notoricky známa baltská solidarita je vec iluzórna a „baltské sestry“ sa k sebe navzájom správajú dostatočne žiarlivo, mysliac pritom na svoje vlastné záujmy. Pozornosť zbystril aj litovský premiér S. Skvernelis, hoci tromfnúť typicky žensky rozhnevanú reakciu Grybauskaite, ktorá sa vyhlásila za „hlavnú splnomocnenkyňu“ v Baltskom regióne, nemohol.

V konečnom dôsledku litovská prezidentka dosiahla presne opačný efekt. Kaljulaidová prejavila svoj charakter a nestala sa obhajovať, len dala vedieť, že „veľvyslanci EÚ boli o cieľoch nadchádzajúcej návštevy informovaní“.

Estónska prezidentka zašla ešte ďalej. Zdá sa, že úloha nezávislého politika, ktorý sa náhle stal vo svete známym, sa jej zapáčila. Vrátiac sa do Tallinnu urobila v rozhovore pre miestnu tlač vyhlásenie, ktoré ešte nedávno bolo celkom nemysliteľné. Kersti KALJULAIDOVÁ povedala :"Chcem, aby bolo Estónsko na jednej úrovni s ostatnými krajinami Európskej únie a NATO. Aby nehovorili za nás, ale aby sme hovorili my sami. Veď my sami veľmi veľa hovoríme o Rusku, keď sa stretávame s prezidentmi iných krajín.  Oveľa čestnejšie je, keď ty sám si pripravený vyjadriť svoje myšlienky priamo hlave ruského štátu. Takým spôsobom sa stávame skutočným štátom “.

Za takou trúfalosťou zo strany Estónska sa dá vytušiť, že Kaljulaidová dosiahla v Moskve to podstatné, za čím prišla – podpory kandidatúry Tallinnu na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v roku 2020. Oficiálne to proklamované nebolo, no z toho, že Kaljulaidová hovorila o snahe dosiahnuť takúto podporu, je zrejmé z jej vyhlásení pred aj po rokovaniach: zodpovedajúci pozitívny signál bol prijatý. Poukazujú na to aj slová Kaljulaidovej o rovnosti s ostatnými krajinami EÚ a NATO.

Idúc v ústrety prianiam prezidentky Estónska o jej oficiálnej návšteve v Moskve a podpore celého radu otázok, si v Kremli tiež spočítali možné dôsledky takejto návštevy. Koniec koncov, doposiaľ nebola línia Estónska voči Rusku, mierne povedané, mimoriadne priateľská. Podnikatelia z Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov so svojimi estónskymi partnermi a ruskou pravoslávnou cirkvou významne prispeli k organizácii cesty prezidentky Estónska. Estónsky veľvyslanec v Rusku v posledných mesiacoch opakovane prerokúval perspektívy tohto stretnutia s hierarchami Moskovského patriarchátu. Cirkev má v Estónsku osobitné záujmy, tie súvisia so zložitými vzájomnými vzťahmi medzi kanonickou Estónskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu a Estónskou apoštolskou pravoslávnou cirkvou, ktorá je podriadená ekumenickému „patriarchovi“ Bartolomejovi.

Samozrejme, hovoriť o nástupe novej éry v rusko-estónskych vzťahov je predčasné. Pri všetkých odvážnych Kaljulaidovej vyjadreniach o rovnosti vo vzťahoch so západnými partnermi bude Tallinn nasledovať Západom prijatý kurz, pričom si dovolí, len niektoré korektúry. Aj keď na začiatok, ani to nie je zlé.

Zložitou zostane situácia v samotnom Estónsku, kde vládnuca koalícia zahŕňa zástupcov extrémistických nacionalistických strán, ostražito sa spravájúcich k hrám svojej prezidentky na „ruskom poli“. Obzvlášť kriticky sa vyjadril, napríklad, k spôsobu správania Kaljulaidovej predseda estónskeho parlamentu (Riigikogu) Henn Põlluaas zo strany EKRE. Podľa neho je nevhodné, aby sa prezidentka Estónska „doprosovala“ o návštevu Moskvy, najmä „keď existuje dohoda o spoločnom európskom modeli správania sa“. S ním samotným dialóg asi sotva vznikne: v roku 2018 bol Henn Põlluaas z dôvodu svojej rusofóbie zaradený na zoznam osôb, ktorým je zakázaný vstup do Ruska.

S týmto musí Kaljulaidová tiež počítať. Po ukončení rokovaní vyhlásiť, že otázky o situácii Rusov v Estónsku vôbec nevyvstali bolo z jej strany pozoruhodným pokusom.  Zdá sa, že sa snažila urobiť priaznivý dojem na svojich nacionalistov. Tlačový tajomník ruského prezidenta D. Peskov v samostatnom vyhlásení musel pripomenúť, že táto otázka ako aj predtým znepokojuje ruskú stranu a Rusko požaduje bezpodmienečné rešpektovanie práv svojich krajanov, vrátane používania ruského jazyka.

K česti Kaljulaidovej slúži, že naznačenie na nemiestnosť ňou urobeného vyjadrenia si uvedomila, a o pár dní neskôr sformulovala dostatočne úctivú pozíciu vo vzťahu k ruskému jazyku v republike. Na rozdiel od niektorých skôr neopatrne vmietnutých fráz Kaljulaidová v televízii vyhlásila: "Ruský jazyk nie je žiadnou hrozbou!" A vôbec nepovažuje rusky hovoriacich Estóncov za tých, ktorí „nenávidia demokraciu a slobodu“.

Avšak rozhodujúcim faktom obnovenia normálnych vzťahov medzi Ruskom a Estónskom nemusí byť osvietenie myslí jednotlivých politikov, ale ekonomické záujmy. Kaljulaidovú do Moskvy sprevádzala reprezentatívna delegácia estónskych podnikateľov, ktorí ju v mnohých ohľadoch  do tejto návštevy dotlačili. V estónskej televízii vystúpili dvaja členovia tejto skupiny, majitelia spoločností „Alexela“ Heiti Hääl a „Standard“ Enn Veskimägi, zastupujúci Zväz estónskych zamestnávateľov, ktorí odhalili svoje motívy. Podľa ich slov, len zo zníženia ruského tranzitu Estónsko každoročne stráca 300 miliónov EUR, a celkovo začínajúc od roku 2007 to bolo len 3,6 miliardy EUR. Európska únia ani neuvažuje o pokrytí týchto strát. Podnikatelia sa domnievajú, že jedna z prvých návštev novo-starého premiéra krajiny J. Ratasa musí rovnako smerovať do Moskvy. Spolu so svojimi kolegami z biznisu sú Hääl a Veskimägi pripravení „vplývať na vládu, ministrov, úradníkov, aby neignorovali výsledky oficiálnej návštevy“.