Podľa nového prieskumu Ministerstva spravodlivosti vykonávaného v 16 nemeckých spolkových krajinách, je v súčasnosti v nemeckých väzniciach rekordne vysoký podiel väzňov, ktorí sa narodili v cudzine. Správa uvádza, že napríklad v Berlíne a Hamburgu pochádza viac ako 50% väzňov zo zahraničia a s tým súvisí aj nárast počtu islamistov uväznených v nemeckých väzniciach.

Údaje zostavené denníkom Rheinische Post ukazujú, že počet väzňov narodených mimo Nemecko začalo narastať v roku 2015, kedy kancelárka Angela Merkelová umožnila vstúpiť do Nemecka viac ako milióna prevažne nepreverených migrantov z Afriky, Ázie a Stredného východu.

Všetky nemecké spolkové krajiny hlásili v posledných troch až piatich rokoch "veľmi silný nárast" počtu uväznených cudzincov a väzňov bez štátnej príslušnosti. Celkový celoštátny súčet je ťažké zistiť kvôli rozdielnym metóda, podľa ktorých spolkové krajiny zostavujú štatistiky.

Od roku 2016 sa napríklad v západných spolkových krajinách zvýšil podiel uväznených cudzincov takto: v Hamburgu z 55% na 61%, v Berlíne zo 43% na 51%, v Bádensku-Württembersku zo 44% na 48%, v Brémach z 35% na 41%, v Severnom Porýní-Vestfálsku z 33% na 36%, v Šlezvicku-Holštajnsku z 28% na 34%, v Dolnom Sasku z 29% na 33%, v Porýní-Falcku z 26% na 30%, v Sársku z 24% na 27%. V Hesensku sa tento podiel mierne zvýšil zo 44,1% pred tromi rokmi na súčasných 44,6%. V Bavorsku vzrástol ich podiel od roku 2012 z 31% na 45%.

Počet uväznených cudzincov je na vzostupe aj vo východných spolkových krajinách. V Sasku sa počet uväznených cudzincov od roku 2016 viac ako zdvojnásobil. Najväčší počet cudzincov tam pochádza z Poľska, Tuniska, Líbye, Českej republiky a Gruzínska. V Meklenbursku-Predpomoransku je teraz uväznené 160 cudzincov z 66 rôznych krajín. Nemecké úrady hlásia tiež nárast počtu moslimov v nemeckých väzniciach. Podiel moslimov v nemeckých väzniciach je teraz výrazne vyššia ako ich podiel na celkovej populácii.

Vzhľadom na nedávne masovému prílivu migrantov teraz v Nemecku žije zhruba šesť miliónov moslimov, čo predstavuje 7% z celkovej nemeckej populácie 82 miliónov. Naopak, podľa údajov zhromaždených krajinskými ministerstvami spravodlivosti, tvoria moslimovia zhruba 20% z 65 000 väzňov v nemeckých väzniciach. Moslimovia tvoria 29% väzňov v Brémach, 28% v Hamburgu, 27% v Hesensku (hoci v niektorých väzniciach sa zúčastňuje piatkových modlitieb 40% všetkých väzňov), 26% v Bádensku-Württembersku, 21% v Severnom Porýní-Vestfálsku; 20% v Berlíne a 18% v Bavorsku. Podľa údajov krajinských ministerstiev spravodlivosti sa nachádza v nemeckých väzniciach najmenej 300 radikálnych islamistov.

Po ďalších 300 islamistoch je vyhlásené pátranie. Najviac islamistov je väznených v Hesensku, Bavorsku, Severnom Porýní-Vestfálsku a Berlíne. Mnoho z nich je umiestnené v samostatných oddeleniach, pretože existujú obavy, že by mohli radikalizovať ďalších väzňov.

Napríklad v Hesensku sa počet väznených islamistov od roku 2013 viac ako strojnásobil, a v Bádensku-Württembersku sa ich počet od roku 2016 viac ako zdvojnásobil. "V posledných dvoch rokoch prudko stúpol počet väznených islamistov, ktorí sú vďaka svojej radikálnej islamistickej ideológii oveľa viac viditeľní." Uviedol minister spravodlivosti Bádenska-Württemberska Guido Wolf. "To sú nové výzvy pre väzenských zamestnancov, ktorí sú už teraz vystavení veľkému tlaku. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme známky islamistické radikalizácie moslimov odhalili včas a rozhodne sa proti nej postavili."

Podľa nemeckého konvertitov a stúpencov súfismu Husamuddina Meyera, ktorý v súčasnosti pracuje ako duchovný vo väzniciach Severného Porýnia-Vestfálska, hrozí radikalizácia u 10 až 15% moslimských väzňov. Meyer tvrdí, že nemecký väzenský systém potrebuje viac imámov, ktorí zabráni radikalizácii moslimských väzňov.

Severné Porýnie-Vestfálsko malo v minulosti 114 väzenských imámov, v súčasnosti ich však má iba 25. Na zníženie ich počtu došlo potom, čo nemecké úrady vykonali bezpečnostné previerky väzenských imámov a zistili, že 97 imámov sú tureckí štátni zamestnanci, ktoré platia turecká vláda. Turecko odmietlo súhlasiť k tomu, aby boli imámovia vypočutí nemeckými úradmi. "Požiadavka, aby títo zamestnanci podstúpili obnovenie bezpečnostnej previerky, je nemiestny a zlý," uviedol turecký konzulát. Minister spravodlivosti Severného Porýnia-Vestfálska Peter Biesenbach odpovedal: "Strednodobým cieľom musí byť organizácia náboženskej a pastorálnej starostlivosti, ktorá bude nezávislá na tureckom štáte."

Ministerstvo spravodlivosti Hesenska medzitým suspendovalo väzenského imáma kvôli jeho väzbám na Moslimské bratstvo.

Dôvodom preplnených väzníc a nedostatku väzenských zamestnancov je prudký nárast počtu väzňov narodených v cudzine. Väznica v Bádensku-Württembersku a Severnom Porýní-Vestfálsku sú v súčasnej dobe obsadené na 100%. V snahe zmierniť preplnenosť väzníc bolo nedávno v Severnom Porýní-Vestfálsku prepustený v rámci "vianočnej amnestie" viac ako 500 väzňov. Väznica v Bavorsku, Berlíne, Brémach, Hamburgu a Porýnie-Falcku sú naplnené na 90%.

Podľa uniknutej internej súdnej správy uverejnenej v denníku Rheinische Post odpracovali zamestnanci väzníc v Severnom Porýní-Vestfálsku v roku 2018 viac ako 500 000 hodín nadčasov. Aby došlo k zmierneniu nedostatku zamestnancov, potrebuje väzenský systém v Severnom Porýní-Vestfálsku najmenej 500 nových pracovníkov. Napriek dobrým platom a benefitom je však uchádzačov nedostatok, pretože táto práca je fyzicky aj emocionálne náročná.

Popri nedostatku personálu navyše mnoho väzenských zariadení chátra. Napríklad z väznice v Münsteri museli evakuovať a previesť inam 500 väzňov, pretože hrozilo zrútenie budovy. V Kolíne nad Rýnom je v súčasnej dobe uzavreté 100 detenčných centier z dôvodu ich kontaminácie azbestom. Len v Severnom Porýní-Vestfálsku sú k rekonštrukcii chátrajúcich väzenských zariadení potreba najmenej tri miliardy eur.

V článku s názvom "Nemčina sa v mnohých väzniciach stáva cudzím jazykom", denník Berliner Morgenpost informoval o rastúcom počte konfliktov medzi nemeckými väzenskými pracovníkmi a uväznenými cudzinci bez dobrej znalosti nemčiny, ktorých príčinou je vzájomná komunikačná bariéra. "Zvyšuje sa potreba jazykových kurzov a tlmočníkov, rovnako ako zdatnosť v rokovaní s inými kultúrami," uviedol minister spravodlivosti Durínska Dieter Lauinger.

Celoštátna odborová organizácia väzňov (GG / BO, Gefangenen-Gewerkschaft / Bundesweite Organization) vyzvala manažérov väzníc, aby najali tlmočníkov, ktorí môžu dávať príkazy a vydávať pokyny v materinskom jazyku väzňov. Niektoré spolkové krajiny už tlmočníkov majú, ale náklady sú často príliš vysoké.

Nemecké úrady taktiež informujú o náraste počtu útokov väzňov na zamestnancov väzníc. Odborový zväz pracovníkov väzníc Nemecka (BSBD, Bund der Strafvollzugsbediensteten Deutschlands) v roku 2017 zaznamenal 550 takýchto "zvláštnych udalostí". Napríklad v Severnom Porýní-Vestfálsku sa od roku 2016 počet útokov na väzenský personál viac ako zdvojnásobil.

Ako povedal predseda zväzu BSBD Peter Brock: "Čísla sú zrkadlom našej spoločnosti. Urážky, vyhrážanie a útoky sú každodennou súčasťou nášho života."

(Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále  Germany: Number of Foreign-Born Prison Inmates at Record )