Oheň, ktorý zničil veľkú časť Katedrály Notre Dame v srdci Paríža, je nenapraviteľnú tragédiou. Aj keď bude katedrála obnovená, už to nikdy nebude tá istá katedrála. Vitrážové okná a hlavné architektonické prvky boli vážne poškodené a dubové krovy strechy katedrály boli úplne zničené. Veža, ktorá sa týčila nad katedrálou, bola jedinečným umeleckým dielom. Bola postavená podľa plánov architekta, ktorý riadil obnovu stavby v devätnástom storočí. Architekt Eugène Viollet-le-Duc založil svoju prácu na dokumentoch z 12. storočia.
Okrem ohňa poškodila chrám aj voda použitá na uhasenie plameňov, ktorá prenikla do vápencových stien chrámu a fasády a spôsobila zníženie pevnosti konštrukcie chrámu. Strecha neexistuje - zhorela. Hlavná priečna chrámová loď a chór katedrály teraz ležia pod šírym nebom, vydané napospas zlému počasiu. Nemôžu byť ani chránené, pokiaľ nebude stavba dôkladne preskúmaná, čo je práca na týždne. Tri hlavné prvky stavby (severné krídlo priečnej chrámovej lode, krídlo umiestnené medzi dvoma vežami a klenba) sú tiež na pokraji zrútenia.
Katedrála Notre-Dame je stará viac ako 800 rokov. Prežila stredovek, Veľkú francúzsku revolúciu, dve svetové vojny aj okupáciu Paríža nacistami. Neprežila ale to, čím sa v 21. storočí stáva Francúzsko. Vznik požiaru bol už prisudzovaný "nehode", "skratu" a najnovšie "závade počítača".
Ak vznikol požiar skutočne v dôsledku nehody, je takmer nemožné vysvetliť, ako vznikol. Benjamin Mouton, bývalý hlavný architekt katedrály Notre-Dame, vysvetlil, že pravidlá boli mimoriadne prísne a že v podkroví nebolo možné umiestniť žiadny elektrický kábel ani spotrebič a ani žiaden zdroj tepla. Dodal, že v katedrále bol inštalovaný veľmi sofistikovaný poplachový systém. Spoločnosť, ktorá inštalovala lešenia, nepoužila zváraciu techniku. Požiar vypukol viac ako hodinu po odchode robotníkov a nikto z nich nebol v chráme prítomný. Požiar sa rozšíril tak rýchlo, že aj hasiči, ktorí k požiaru prišli, boli šokovaní. Remi Fromont, hlavný architekt francúzskych historických pamiatok, povedal: "V mieste vzniku požiaru nebolo nič, čo by mohlo požiar spôsobiť. K spusteniu takejto katastrofy je nevyhnutný skutočný energetický náboj."
Prebehne dlhé, ťažké a komplexné vyšetrovanie. Nemožno vylúčiť možnosť, že požiar bol výsledkom podpaľačstva. Sotva hodinu potom, čo plamene začali plápolať nad Notre Dame - v čase, keď ešte nikto nemohol poznať príčinu požiaru - prišli francúzske úrady s vysvetlením, že požiar vznikol v dôsledku "nehody" a že "podpaľačstvo je vylúčené." Toto vyhlásenie znelo rovnako ako všetky oficiálne vyhlásenia francúzskej vlády po útokoch vo Francúzsku v poslednom desaťročí.
V novembri 2015, pri masakri v koncertnej sále Bataclan v Paríži, kde džihádisti povraždili 90 ľudí, francúzske ministerstvo vnútra oznámilo, že vláda nič nevie, okrem toho, že došlo k prestrelke. Pravda vyšla najavo až potom, čo sa k zodpovednosti za masaker prihlásil ISIS.
V Nice, po útoku kamiónom v júli 2016, trvalo francúzskej vláde niekoľko dní, než oznámila, že terorista, ktorý kamiónom zavraždil 86 ľudí, trpel "duševnou poruchou". V roku 2018, bol vrah Sarah Halimi, ktorý pri mučení svojim obetiam recitoval verše z Koránu, vyhlásený za "duševne chorého" a bol bezprostredne po svojom zatknutí hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. S najväčšou pravdepodobnosťou nebude nikdy súdený. 8. apríla 2019 vydal Alain Finkielkraut a 38 ďalších intelektuálov vyhlásenie, že vrah Sarah Halimi nesmie uniknúť spravodlivosti. Text nemal žiadnu odozvu.
Požiar v katedrále Notre-Dame vzplanul necelé tri roky potom, čo sa "komando" džihádistek, neskôr zatknutých, pokúsilo zničiť katedrálu odpálením tlakových plynových fliaš. Tri dni pred požiarom, 12. apríla 2019, bola džihádistka Ines Madani, mladá francúzska, ktorá konvertovala na islam, odsúdená na osem rokov do väzenia za založenie teroristickej skupiny napojenej na Islamský štát.
K požiaru v Katedrále Notre-Dame došlo v čase, kedy rastie počet útokov proti kostolom vo Francúzsku a v celej Európe. Počas roka 2018 bolo vo Francúzsku napadnutých viac ako 800 kostolov. Mnoho z nich utrpelo vážne škody: rozbité sochy, sochy bez hláv a výkaly na stenách. V niekoľkých kostoloch boli založené požiare.
Dňa 5. marca 2019 bola zničená pakistanským utečencom Bazilika sv. Denisa, v ktorej bola pochovaná väčšina francúzskych kráľov. Rozmlátil niekoľko vitrážových okien a takmer zničil orgán - národný poklad postavený v rokoch 1834 až 1841. O dvanásť dní neskôr 17. marca 2019 vypukol požiar v Kostole sv. Sulpicia, v najväčšom kostole v Paríži a spôsobil vážne škody. Po niekoľkodňovom mlčaní polícia konečne priznala, že požiar bol založený úmyselne.
Džihádistická organizácia vydáva už niekoľko mesiacov vyhlásenie, kde vyzývajú k ničeniu kostolov a kresťanských pamiatok v Európe. Katedrála Notre-Dame bola opakovane označená ako primárny cieľ. Napriek tomu nebola katedrála dostatočne zabezpečené a chránené. V novembri 2018 vnikli v noci do katedrály dvaja mladíci, vyliezli na strechu a natočili video, ktoré potom umiestnili na YouTube.
V sociálnych médiách - na Twitteri, Facebooku a webe Al-Džazíry - bolo publikovaných veľa správ vyjadrujúcich potešenie z toho, že bol zničený dôležitý kresťanský symbol. Hafsa Askar, migrantka z Maroka a viceprezidentka Národnej únie študentov Francúzska, tweetovala: "Ľudia plačú kvôli kusom dreva... je to hysterická reakcia úbohých belochov."
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa ani slovom nezmienil o útokoch na Baziliku sv. Denise a Kostol sv. Sulpicia, sa obratom dostavil k Notre-Dame a vyhlásil: "Notre Dame je naša história, naše literatúra, naša kultúra." Náboženský význam katedrály však úplne opomenul.
Hneď nasledujúci večer sa zaprisahal, že Katedrála Notre Dame bude počas piatich rokov obnovená. Bolo to veľmi odvážne vyhlásenie. Mnoho komentátorov videlo v jeho slovách zúfalú snahu si znovu získať dôveru francúzskeho ľudu po piatich mesiacoch demonštrácií, nepokojov a ničenia, ktoré boli dôsledkom jeho neefektívnej reakcie na "povstanie Žltých viest". (16. marca 2019 bola počas nepokojov poškodená výtržníkov veľká časť bulváru Champs-Élysées, opravy sa sotva začali.) Všetci odborníci sa zhodujú na tom, že obnova Katedrály Notre-Dame bude takmer určite trvať dlhšie než päť rokov.
A potom Macron prekvapivo dodal, že katedrála by mala byť "ešte krajšia" ako predtým - ako by značne poškodená pamiatka mohla byť po zreštaurovaní krajšia. Macron ďalej vyhlásil, že rekonštrukcia bude "moderným architektonickým počinom". Táto poznámka vyvolala medzi ochrancami historických pamiatok značné obavy, ak nie priamo paniku, že chce ku klenotu gotickej architektúry pridať moderné architektonické prvky. Opäť úplne zabudol na náboženský význam katedrály.
Macronova pozícia však vôbec nie je prekvapivá. Od chvíle, kedy sa stal prezidentom, sa vyhýbal všetkým kresťanským obradom. Väčšina prezidentov pred ním sa správala rovnako. Vo Francúzsku suverénne víťazí dogmatický sekularizmus. Politický líder, ktorý by sa odvážil prihlásiť ku kresťanstvu, bude médiami okamžite kritizovaný a môže si tým iba poškodiť svoju rozvíjajúcu sa politickú kariéru.
Nathalie Loiseau, bývalá riaditeľka francúzskej Vysokej školy administratívy a zároveň politička na poprednom mieste kandidátnej listiny v eurovoľbách za Macronovú stranu, bola nedávno vyfotografovaná, ako vychádza z kostola po omši. Nasledovala mediálna diskusia o tom, či sú jej pravidelné návštevy kostola "problémom".
Dôsledky francúzskeho sekularizmu sú zrejmé. Kresťanstvo bolo takmer úplne vytlačené z verejného života. Kostoly sú prázdne. Počet kňazov klesá a kňazi aktívne pôsobiaci vo Francúzsku sú buď veľmi starí, alebo pochádzajú z Afriky alebo Latinskej Ameriky. Dominantným náboženstvom vo Francúzsku je teraz islam. Každoročne sú vykonávané demolácie kostolov, aby uvoľnili miesto parkoviskám alebo nákupným centrám. Mešity sa stavajú všade. Radikálni imámovia sa snažia získavať pre islam nových veriacich. Len ped troma rokmi zavraždili dvaja islamisti 85 ročného kňaza Jacquesa Hamela pri omši v kostole, kde bolo prítomných iba päť ľudí, tri z nich boli staré mníšky.
V roku 1905 schválil francúzsky parlament zákon, ktorý nariadil konfiškáciu všetkého majetku Katolíckej cirkvi vo Francúzsku. Kostoly a katedrály sa stali majetkom štátu. Od tej doby všetky po sebe nasledujúce vlády minuli na ich obnovu len veľmi málo peňazí. Kostoly, ktoré ešte neboli poničené, sú vo veľmi zlom stave. V zlom stave je aj väčšina katedrál.
Parížska arcidiecéza oznámila, že "si nemôže dovoliť všetky opravy, ktoré je na Katedrále Notre-Dame potreba vykonať." Cena potrebných prác bola odhadnutá na 185 miliónov dolárov. "CBS News v správe z 20. marca 2018 uvádza: "Francúzska vláda, ktorá vlastní katedrálu, prisľúbila v budúcom desaťročí na opravy približne 50 miliónov dolárov, ale ďalších potrebných 135 miliónov dolárov zatiaľ nie je k dispozícii. Za účelom získania zvyšku peňazí potrebných na rekonštrukciu chrámu založil Michel Picaud Nadáciu priateľov Katedrály Notre-Dame v Paríži. "Vieme, že Američania sú bohatí, takže ideme tam, kde môžeme zohnať peniaze na obnovu katedrály," povedal Picaud.
Pred horiacou katedrálou sa zhromaždili stovky Francúzov. Spievali žalmy a modlili sa. Zdá sa, že zrazu pochopili, že strácajú niečo nesmierne drahocenného.
Ihneď po požiari sa francúzska vláda rozhodla začať zbierku od súkromných osôb, podnikov a organizácií na obnovu katedrály a veľmi rýchlo sa vybrala viac ako jedna miliarda eur. Rada francúzskych "ľavičiarov" však okamžite vyhlásila, že bohaté rodiny majú príliš veľa peňazí a že tieto milióny by boli lepšie využité na pomoc chudobným, než na starostlivosť o staré kamene.
Požiar v srdci Paríža zdevastoval oveľa viac než len katedrálu. Oheň zničil podstatnú časť toho, čo zostalo zo stratenej duše Francúzska a čoho by Francúzsko mohlo dosiahnuť, keby Francúzi verili v niečo vyššie, než len vo svoju vlastnú každodennú existenciu.
Niektorí komentátori dúfajú, že pohľad na zničenú katedrálu inšpiruje mnoho Francúzov k tomu, aby nasledovali príklad tých, ktorí sa pred horiacou katedrálou modlili. Parížsky arcibiskup Michel Aupetit povedal 17. apríla 2019, dva dni po požiari, že si je istý, že Francúzsku teraz čaká "duchovné precitnutie".
Iní komentátori, ktorí nie sú tak optimistickí, vidia v popole katedrály symbol skazy kresťanstva vo Francúzsku. Historik umenia Jean Clair povedal, že vidí vo skaze Katedrály Notre-Dame ďalší dôkaz "nezvratnej dekadencie" vo Francúzsku a definitívny kolaps židovsko-kresťanských koreňov Európy.
Americký publicista Dennis Prager Napísal: "Symboliku horiacej Katedrály Notre Dame - najznámejší budovy západnej civilizácie a ikony západného kresťanstva - nemôžeme prehliadnuť." Je to ako by nás sám Boh chcel svojím nezameniteľným spôsobom varovať, že západné kresťanstvo horí - a spolu sním aj celá západná civilizácia."
Iný americký spisovateľ Rod Dreher v deň požiaru poznamenal: "Dnešná katastrofa v Paríži je znamením pre všetkých kresťanov a znamením pre všetkých ľudí na Západe, najmä pre tých, ktorí pohŕdajú civilizáciou, ktorá postavila tento veľký chrám svojmu Bohovi na rieke Seina, kde sa konali náboženské obrady už od čias pohanského Ríma. Je to znamenie toho, čo strácame, a toho, čo nebudeme schopní obnoviť, ak teraz nezmeníme náš kurz." V tejto chvíli však nič nenaznačuje, že Francúzsko a západná Európa svoj kurz zmenia.
zdroj: Gatestone institute