Uznanie Juana Guaida ako samozvaného prezidenta Venezuely bolo založené na úmyselne falošnom výklade ustanovení ústavy.
Ku koncu januára sa venezuelský predseda parlamentu Juan Guaidó nezákonne vyhlásil za dočasného vodcu štátu. Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín deklarovali jeho uznanie. Rusko, Čína, Turecko a rad ďalších krajín naopak podporili Nicolasa Madura ako legitímneho prezidenta. Moskva nazvala prezidentský status Guaidóa za "neexistujúci".
"Keď Guaidó urobil tento krok, bolo to založené na nesmierne skreslenom a falošnom výkladu článku ústavy, ktorý opisuje činnosti v prípade úplnej neprítomnosti prezidenta, napríklad v prípade smrti, choroby, odchodu alebo vyradenia od moci. Situácia je tu nesmierne jasná a nie je nič, čo by bolo možné inak interpretovať," citovala veľvyslankyňu RIA Novosti.
Podľa nej ústava "opisuje dve možnosti v prípade neprítomnosti hlavy štátu - pred príchodom k moci a po príchode k moci, a tento dátum, v mnohých právnych výkladoch, bol práve 10. januára, kedy prezident Nicolas Maduro zložil prísahu."
"Ústava jasne hovorí, že v neprítomnosti prezidenta, po prijatí prísahy, preberá okamžite moc viceprezident, ale ani to sa nestalo," povedala Calderová. "Úmyselne sa rozhodol konať, ako keby sa 10. január nestal."
"Ústava jasne stanovuje aj tretí argument: predseda parlamentu by mal vyhlásiť voľby do 30 dní. To znamená, že 23. február, teda mesiac po tom, čo sa Guaidó vyhlásil za hlavu na falošných základoch, mal byť posledný deň na vyhlásenie volieb, čo neurobil," poznamenala.