Zelenský nemá poňatie o normách medzinárodného práva, upravujúcich udeľovanie občianstva.
Prezident Ruskej federácie podpísal 24. apríla výnos „O určení z humanitárnch dôvodov kategórie osôb, ktorí majú právo požiadať o udelenie občianstva RF v zjednodušenom postupe“. V súlade s týmto výnosom občania Ukrajiny, ktorí majú trvalý pobyt na územiach niektorých regiónov Doneckej a Luhanskej oblasti, majú právo na získanie občianstva Ruskej federácie bez splnenia niektorých podmienok a v zrýchlenom konaní.
Na Západe sa toto rozhodnutie snažia predostrieť ako mimoriadne, neordinárne, ale podobné postupy už dávno predpokladá aj medzinárodné aj ruské právo. Takýto postup už niekoľko rokov predpokladá zákon „O štátnom občianstve Ruskej federácie“ z roku 2002. V ôsmej časti, článku 14. tohto zákona sa stanovuje, že zahraniční občania majú právo požiadať o získanie občianstva Ruskej federácie v zjednodušenom postupe, ak patria do kategórie, určenej prezidentom Ruskej federácie. Takéto kategórie sú definované vyhláškou V. V. Putina z 24. apríla 2019.
Zjednodušený postup získania ruského občianstva neznamená automatické udelenie občianstva, len oslobodzuje žiadateľov od predloženia niektorých dokumentov a splnenia dodatočných požiadaviek. Zjednodušený postup získania občianstva Ruskej federácie predpokladá aj posúdenie žiadostí o udelenie občianstva v lehote nepresahujúcej tri mesiace a nadobudnutím účinnosti príslušného rozhodnutia odo dňa jeho prijatia.
Pripomenieme: uvedené rozhodnutie nebolo prijaté, ale len oznámené 24. apríla. Hoci niektoré médiá tvrdili, že vraj Moskva údajne prijala rozhodnutie v súvislosti s víťazstvom Zelenského vo voľbách, rozhodnutie bolo prijaté už dávno. Avšak nebolo proklamované, s úmyslom neovplyvniť ukrajinské voľby.
Výnos prezideta RF z 24. apríla by sa mal vnímať tak v kontexte medzinárodnej praxe, ako aj v kontexte udalostí, ku ktorým došlo od roku 2014, kedy enormné množstvo občanov z Ukrajiny (predovšetkým z Donbasu) bolo nútených opustiť svoju krajinu. Od apríla 2014 do apríla 2019 na územie RF len z juhovýchodu Ukrajiny vstúpilo a zostalo v Ruskej federácii 925 tisíc ukrajinských občanov. Celkovo sa na území Ruskej federácie nachádza 2,3 milióna občanov Ukrajiny. Počas tohto obdobia požiadalo o udelenie ruského občianstva 334 tisíc ukrajinských občanov.
Výnos ruského prezidenta z 24. apríla vyvolal nervóznu reakciu. Nemecko, využijúc svoje predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN, zaradilo do programu mimoriadneho zasadnutia otázku o „ruských pasoch“. Predseda rady má právo zvolať neplánované zasadnutie v prípade agresie, alebo iných činov porušenia mieru, alebo ohrozenia mieru. Avšak v tomto prípade západní „partneri“ jednoducho využili svoje právomoci na nafúknutie „ruskej hrozby“. Na zvolanom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN už nemali čo povedať. Kričali o porušovaní medzinárodného práva, Minských dohôd, dokonca aj o porušovaní ruského práva, ale mlčali o tom, aké konkrétne normy, akého konkrétneho dokumentu boli porušené.
Po prvé, platné medzinárodné právo jasne stanovuje, z jednej strany, právo štátu rozhodnúť v otázke o regulácii udeľovania občianstva, a na druhej strane prianie dotknutých osôb. Článok 2 Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997 jasne stanovuje, že každý štát má právo určiť vo svojom zákonodárstve, kto sú jeho občania. V preambule toho istého dohovoru sa uvádza, že hoci štáty majú rôzny prístup k otázke viacnásobného občianstva, uznávajú, že právo sa slobodne rozhodnúť, aké dôsledky vo svojej vnútornej právnej norme pripisuje skutočnosti, že občan nadobúda alebo má ďalšie občianstvo, taktiež prislúcha štátu. Ten istý dohovor uvádza, že v otázkach občianstva sa musia zohľadniť legitímne záujmy ako štátov tak aj jednotlivcov. Nakoniec, Všeobecná deklarácia ľudských práv potvrdzuje právo každého človeka na zmenu svojho občianstva.
Po druhé, ruské zákonodárstvo, ako už bolo povedané, priamo predpokladá možnosť udelenia zjednodušeného postupu na získanie občianstva.
Po tretie, nikto, zrejme už dlho nečítal text Minských dohôd. Ani jeden bod dohôd schválených v Minsku nie je výnosom prezidenta RF porušený. Ukrajinskí zástupcovia v OSN, len opätovne ukázali, kto skutočne tieto dohody porušuje. Tak teda, paragraf 7 predpokladá zabezpečenie bezpečného prístupu, dodávok, skladovania a distribúcie humanitárnej pomoci osobám v núdzi prostredníctvom medzinárodného mechanizmu. Paragraf 8 obsahuje také opatrenie, ako je vymedzenie spôsobov úplného obnovenia sociálno-ekonomických vzťahov, vrátane sociálnych transferov, akými sú vyplácanie dôchodkov a iných platieb (príjmy, včasné vyplatenie všetkých komunálnych účtov, obnovenie daňovej povinnosti v rámci právneho rámca Ukrajiny). Na tento účel mala Ukrajina znovu získať kontrolu nad segmentom svojho bankového systému v oblastiach postihnutých konfliktom; predpokladá sa tiež možnosť vytvorenia medzinárodného mechanizmu na uľahčenie prevodu finančných prostriedkov.
Kyjevská vláda nielenže nesplnila ani jednu z týchto podmienok, ale situáciu len zhoršila. Vojenské akcie proti obyvateľstvu svojej krajiny a blokáda Donbasu prinútili ľudí utiecť, a tí čo zostali sa ocitli v podmienkach, ktoré, spĺňajú mimochodom jeden z právnych základov kvalifikácie genocídy - „vytvorenie podmienok, zameraných na úplné, alebo čiastočné zničenie obyvateľstva . Známe je aj to, že tieto podmienky boli vytvorené úmyselne: ukrajinské orgány sa priamo vyhrážali obyvateľom Donbasu, zdôrazňujúc utrpenia, ktoré budú spôsobené deťom.
V. Nebenzja vo svojom prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN presvedčivo poukázal na lož ukrajinského vedenia. Tvrdiac, že Rusko „zasahuje do vnútorných záležitostí Ukrajiny“, V. Elčenko klamal, pretože Rusko nevnucuje svoje občianstvo, len ho v zjednodušenom postupe poskytuje tým, ktorí žiadajú o ruské občianstvo.
Navyše, výnos prezidenta RF ruší jednu z hlavných podmienok udeľovania občianstva v obvyklom postupe, konkrétne – nie je potrebné vzdať sa občianstva iných štátov. Obyvatelia Donbasu môžu získať ruské občianstvo, pričom si zachovajú ukrajinské občianstvo. Zároveň nebudú osobami s dvojakým občianstvom, ale budú občanmi Ruska a občanmi Ukrajiny.
Ukrajinskému zástupcovi v OSN zostávalo už len rozptýliť sa od vďačnosti tým členom Bezpečnostnej rady, ktorí odsúdili „nezákonný výnos“ a porovnali ho s „agresiou ZSSR v roku 1939“ (?!). Viac už nebolo čo povedať.
Zvolený prezident Ukrajiny Zelenský 27. apríla vyhlásil, že ruským orgánom sa nepodarí „zlákať“ veľký počet Ukrajincov ruskými pasmi. Vraj, "ak sa niekto rozhodne získať ruské občianstvo, urobí to kvôli zárobku, alebo v snahe uniknúť trestnému stíhaniu na Ukrajine". Vyhlásenia tohto druhu hovoria o tom, že Zelenský nemá poňatie o normách medzinárodného práva upravujúcich udeľovanie občianstva, a nemá poňatie o podstate výnosu prezidenta RF. Chcel by som si myslieť, že je to len nevedomosť, a nič viac, a nie opakovanie pozície predchádzajúcej vlády, ktorá svojich občanov nazýva „teroristami“, teda už nie občanmi, ale osobami postavených mimo zákon.
Výnos prezidenta RF z 24. apríla je z hľadiska medzinárodného a vnútroštátneho práva úplne legálny. V žiadnom prípade nezasahuje do vnútorných záležitostí Ukrajiny, pretože ide o opatrenie humanitárneho charakteru. K dnešnému dňu rieši niektoré životne zásadné otázky, ktoré vznikli v súvislosti s blokádou Donbasu.