Ak chce Európska únia prežiť, musí sa vrátiť naspäť k svojej podstate, k pôvodným zámerom a ideám, povedala v rozhovore pre TASR poslankyňa Národnej rady SR a líderka kandidátky strany Starostovia a nezávislí kandidáti do eurovolieb Martina Šimkovičová (nezaradená). Podľa vlastných slov by nikdy v Európskom parlamente (EP) nepodporila také legislatívne zmeny, ktoré by škodili občanom v sociálnej oblasti. Venovať sa chce tiež témam rodinnej politiky.

V čom môže EÚ pomôcť Slovensku?

Európska únia môže Slovensku pomôcť v mnohom a aj pomáha. Výhody členstva tu sú a aj preto v tejto chvíli považujem za zbytočný risk vystupovať z EÚ. Nie som za vystúpenie, ale som za reformu a návrat k pôvodným zámerom EÚ, aby to bola inštitúcia zjednotených suverénnych štátov. Za 15 rokov sa veľa vecí v EÚ zmenilo, v podstate o nás v poslednom období rozhodujú komisári.

Ako europoslankyňa by ste sa chceli venovať rodinnej politike, sociálnym veciam, vzdelávaniu a kultúre. Akými konkrétnymi krokmi by ste chceli v EP rozvíjať tieto témy?

Nikdy nepodporím také legislatívne zmeny, ktoré by škodili našim občanom v sociálnej oblasti. Mám na mysli znevýhodňovanie našich občanov oproti občanom členských krajín EÚ alebo napríklad zavádzanie povinných kvót prijímania ilegálnych migrantov z krajín tretieho sveta, čo by obsahovalo aj ich finančné dotovanie. Máme svojich problémov dosť, veľké percento našich občanov žije v biede, 800.000 našich dôchodcov nemá dôchodok ani 500 eur, živoria. EÚ by nám nemala v tomto smere diktovať, ani nás vydierať, ako sa to stávalo v minulosti. Čo sa týka rodinnej politiky, na posledných schôdzach NR SR som predložila dve novely zákonov týkajúce sa rodiny. Dlhodobo sa angažujem v rodinných témach. Škoda, že som nedostávala žiaden priestor v médiách, tak ako niektoré iné poslankyne, aby sa verejnosť dozvedela viac o mojej práci. Na najbližšie schôdze mám pripravené ďalšie novelizácie z oblasti rodinnej politiky. To, čo som sa snažila presadiť na Slovensku, sa budem snažiť presadiť aj v celoeurópskom meradle. Kultúrna oblasť pre mňa znamená hlavne mediálnu oblasť. Myslím si, že mainstreamové médiá, televízie alebo printy v Európe, majú čo vylepšovať. Neinformujú, ale šíria demagógiu a jediný správny a povolený názor. Na druhej strane máme obrovský problém s cenzúrou ostatných médií, tí, ktorí sa snažia informovať objektívne, sú často označovaní ako šíritelia hoaxov a konšpirácií. Neviem presne, čo všetko budem môcť v tejto oblasti zmeniť, ale v každom prípade sa o to pokúsim. Mašinéria elít previazaných s médiami, ako vidíme, je obrovská. Začnem určite neustálym poukazovaním na to, čo sa deje a ukazovaním pravdy. To aj dlhodobo robím. 

Pri prestavovaní svojich priorít ste uviedli, že chcete presadzovať konzervatívne hodnoty založené na kresťanstve a našich tradíciách. Ako to chcete realizovať?

Žijeme v období obrovských tlakov a snáh o vytesnenie tradičných, európskych, kresťanských hodnôt zo životov Európanov. Nikdy v EP nepodporím také legislatívne zmeny, ktoré by porušovali našu ústavu, napríklad registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia či ich manželstvá, presadzovanie gender ideológie v škôlkach a školách a nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby sa legislatíva upravovala tak, aby sa uprednostňoval v Európe islam pred kresťanstvom. Musíme skončiť s politickou korektnosťou v mene toho, aby sme neurazili naším tradičným kresťanstvom tých či oných. Nemôže pokračovať trend trestania občanov za národovectvo, hrdosť na vlastné národné tradície, hodnoty a náboženstvo. Ja toto budem vždy v EP presadzovať, či už hlasovaniami, vplyvom, komunikáciou verejnosti, prejavmi v pléne.

Potrebuje, podľa vás, EÚ reformu?

EÚ určite reformu potrebuje a tým mám na mysli návrat k pôvodným zámerom a ideám. Tie boli o vzájomnej hospodárskej pomoci, spoločnom postupe v mnohých oblastiach a spoločnej ochrane hraníc Európy. Dnes vidíme, že sa veľakrát deje presný opak. Ak chce EÚ prežiť, musí sa vrátiť naspäť k svojej podstate a čelní predstavitelia si musia uvedomiť, že diktátom a vydieraním to nejde. Veľmi rada by som bola súčasťou reformujúcej sa EÚ a pomohla svojou troškou tvoriť novú, zreformovanú EÚ. 

Ste za užšiu integráciu členských krajín? Aké by malo byť postavenie Slovenska v rámci Únie? Mala by SR patriť do jadra Únie?

Nie som zástancom užšej integrácie krajín. V súčasnom ponímaní to totiž znamená vzdávanie sa národnej suverenity členských krajín a podvolenie sa diktátu EÚ. Slovensko musí byť suverénnym a sebavedomým členom EÚ, ktorý považujú silnejší a bohatší za plnohodnotného partnera. Možno sme menší národ, ale naša láska k našej vlasti je jednoznačná a nenecháme si ju zobrať väčšími štátmi, ktoré nás chcú riadiť. Slovensko by malo byť pevnou súčasťou V4, byť aktívne pri rozhodnutiach EÚ a malo by sa stať mostom medzi Východom a Západom, čo predurčuje už aj naša centrálna pozícia. Sme aj súčasťou západnej kultúry, ale sme Slovania a aj pevnou súčasťou východoeurópskej a slovanskej kultúry. Na toto nesmieme zabúdať a naša pozícia by mala byť presne tým mostom medzi dvoma svetmi. Jadro určite nie.

Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť na voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?   

Asi je v nás zakorenená akási ľahostajnosť. Určite je za tým aj demotivácia ľudí, majú pocit, že nič nevedia a nemôžu zmeniť a účasť na voľbách je preto zbytočná. Odhliadnuc od výsledku si mocní budú s nami robiť, čo chcú. Zmeny v myslení možno prídu časom, mladí sú aktívnejší už dnes. Škoda však, že sa často nechávajú zlákať marketingom, propagandou istých skupín a neuvedomujú si to. Starší, ktorí mávajú konzervatívne názory, sú práve tí rezignovaní, voliť nejdú a výsledky sú potom také, aké sú. Keď si necháme utiecť aj posledný vlak v zmysle záchrany našich národných hodnôt a tradícií, tak sme stratení.

Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?