Záujmy Francúzska a Nemecka sa od seba čoraz viac odďalujú. Pre EÚ to neveští vraj nič dobré. Wolfgang Münchau, komentátor Financial Times, sa domnieva, že záujmy oboch krajín aj ich lídrov sa od seba vzďaľujú.

Európskej rade dominoval pred Veľkou nocou Brexit, no zároveň boli viditeľné rozpory medzi Francúzskom a Nemeckom, píše Münchau.

Najvýznamnejším znamením rozkolu bol Macronov odpor voči dlhému obdobiu "odkladu" Brexitu. Macron odmietal ustúpiť, čo Nemcov zjavne zaskočilo. Zástupcovia Angely Merkelovej dávali značne najavo svoju nespokojnosť. Münchau si kladie otázku: Ako sa vôbec mohol Emmanuel Macron "opovážiť"?

 



 

Nemecko si akosi neuvedomuje, že Macron kancelárke nič nedlhuje.

Jeho návrhy de facto odbúrala, nejaký malý rozpočet eurozóny je teraz ohrozený Holandskom. Keď sa Macron ujal funkcie, obklopil sa radom ľudí, ktorí mali silné väzby na Nemecko. Martin Schulz bývalý predseda nemeckej sociálnej demokracie by bol pre Macrona dobrý partner, myslí si Münchau.

Lenže po neúspechu sociálnej demokracie musel odísť. A Nemecko sa vracia k svojim politickým štandardom a trvalo im určitú dobu, než si to vo Francúzsku uvedomili.

Esej AKK,  Annegrety Kramp-Karrenbauerovej, ktorá sa má stať následníčkou Merkelovej, vo Francúzsku doslova šokovala.

Vyzvala Francúzsko k tomu aby sa vzdalo stáleho miesta v Bezpečnostnej rade OSN, či dokonca aby obe krajiny dohromady postavili lietadlovú loď. Nedáva to žiadny zmysel, tvrdí Münchau.

Takisto vyzvala Francúzsko, aby sa vzdalo sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. AKK je orientovaná na domácu politiku, Európa ju veľmi nezaujíma. Pre Francúzsko nie je šokom Merkelová, ale to, čo príde po nej.

Francúzsko a Nemecko majú veľmi silné bilaterálne vzťahy, ktoré sa spájaju medzi Konrádom Adenauerom a Charlesom de Gaulleaom. Nová zmluva z Aachenu túto dôležitosť podčiarkla. Napriek tomu si Münchau myslí, že tento vzťah smeruje do krízy.

Keď bude Trump tlačiť na zavedenie ciel na automobily, v oblasti dohody medzi USA a EÚ sa Nemecko zľakne a začne presadzovať dohodu o voľnom obchode. Zahrnutie poľnohospodárskych produktov by pre Francúzsko bolo smrtiace, čo by vyvolalo protest. Tu sú záujmy oboch krajín úplne rozporné.

Ďalšou úrovňou konfliktu sa môže stať osoba Manfreda Webera, ktorý hovorí o funkcii predsedu Európskej komisie. Je výberom stredopravicových konzervatívnych síl, kde sa pohybuje aj Viktor Orbán.

 



 

Všetko môže fatálne zbúrať ďalšia kríza v eurozóne, píše Münchau.

Len ECB zachránila eurozónu pred rozpadom. Ale teraz je jej priestor, keď sú úrokové sadzby stále -0,4%, veľa obmedzený. MMF potvrdil, že nebezpečná väzba medzi bankami a štátmi pretrváva. Vznik bankovej únie v eurozóne na tom nič nezmenil.

Kríza v eurozóne pritom nemusí byť žiadna vzdialená hrozba, myslí si Münchau. Stačí synchronizovaný pokles svetových ekonomík. Francúzsko nesie väčšie riziká ako Nemecko, keď ide o Taliansko. Eurozóna zúfalo potrebuje stabilizujúce nástroje, teda úniu kapitálových trhov a spoločný dlhových inštrumentov plus zmenu fiškálnych pravidiel, ktorá by podporila rast. Lenže oboje je v Nemecku tabu.

Macron alebo jeho nástupca bude musieť Nemecko konfrontovať s tým, že buď bude reforma, alebo sa eurozóna rozpadne.

Francúzsko a Nemecko všeobecne chápu princípy európskej politickej únie, ale v tých zásadných bodoch sa nezhodnú. Teraz nastáva epocha, kedy sa záujmy týchto dvoch krajín a ich lídrov stále viac vzďaľujú. Pre EÚ to budú "údajne" ťažké časy, uzatvára Münchau.