Je už viac ako isté, že Andrej Kiska zanechá hlbokú stopu v pamäti ľudí. Doterajší slovenskí prezidenti boli šedé, nevýrazné osobnosti, pri ktorých bol postoj buď neutrálny až väčšinou kladný, alebo naopak. Pri Kiskovi sa však mienka veľkej časti ľudí rozdeľuje na 100% podporu, alebo naopak na 100% odmietanie.

Nedá sa povedať, že polarizuje sám za seba, skôr ide o naskočenie do vlaku polarizácie spoločnosti, kde si skrátka vybral jeden z vlakov idúcich jedným smerom. Jeho spolucestujúci ho milujú a sú na neho hrdí, tí z druhého vlaku zas naopak.

Andrej Kiska sám hovorí že až do roku 1996 sa pretĺkal s bratom a bratrancom ako sa dalo. Potom sa im podarilo založiť Triangel a Quattro, čo bola trefa do čierneho s malou chybičkou krásy. Podnikanie toho typu si vyžadovalo od začiatku obrovské prostriedky.



Ak predávate prvý rok priemerne 500 zmlúv mesačne pri priemernej cene (budem skromný) okolo 10 000,-Sk (budem uvažovať akontáciu 10%, čím by som potreboval len 90% na vyplatenie dodávateľa). Na prvý rok budem potrebovať odhadom okolo 40 miliónov Sk, keďže staré splátky hradia tie nové a postupne sa zvyšuje príliv peňazí. Odkiaľ na to zobral???

Vo svojom biografickom rozhovore hovorí o tichých spoločníkoch, ktorých neskôr vyplatili. Kto boli tí tichí spoločníci, o ktorých nik nevie a prečo sa nechali vyplatiť z podniku, ktorý niesol zlaté vajcia? Ďalšia záhada.

Možno sa odpoveď skrýva niekde inde. Vo výpise Obchodného registra firmy v likvidácii Levočské strojárne môžete nájsť „čírou náhodou“ v čase, keď sa rozbiehal Triangel mená Andrej Kiska a Bistrík Kiska, ktorí sa stali členmi predstavenstva. Podivné okolnosti naznačujúce tunelovanie sú opísané v článku eTrend, ktorý sa zhovára s Petrom Kováčom, predsedom predstavenstva.



Po rozbehu firmy TatraCredit sa k nej o rok neskôr pripája spoločnosť Spojené podniky. Nebolo by to nijako divné, keby sa v tomto podniku nevyskytovalo aj meno Petra Kováča z Levočských strojární. Toto meno a ďalšie môžete nájsť aj pri podnikoch okolo Bučiny Zvolen a tak tieto tri spoločnosti spolu s Kiskovcami vytvárajú obrazec vzájomných prepojení.

Podľa eTrend si v inkriminovanom období strojárne prudko navýšili základný kapitál akciami na doručiteľa a ich majiteľa nikto nevie. Zároveň sa v rozhovore vyjadril Andrej Kiska, že sa za nich zaručili spoločníci v Istrobanke, ktorá bola známa korupčným prepojením na Mečiarovu vládu a v roku 1997 ju ovládli Rezešovci.

Spoločnosť Levočské strojárne ostala štátu dlžná 60 miliónov korún. Rovnako ako mnoho ďalších spoločností, ktoré boli spojené s menami ako Kováč či Lispuch, riaditeľa Bučiny, ktoré vygenerovali straty štátu na nedoplatkov v hodnotách vyše 100 miliónov korún.

Je to veľa podivných náhod a lietajú v nich desiatky miliónov korún s tými istými menami. Na začiatku tohto kolotoča však figuruje aj meno Andrej Kiska. Práve v čase, keď tie desiatky miliónov potreboval.

Tu ale príbeh nekončí. Hlavné správy nedávno napísali, že firma KTAG podnikala v rozpore so zákonom. Kiskovci načierno poskytovali úvery a kryla to talianska banka VÚB.

Po nežnej revolúcii na Slovensku vznikli nebankové pôžičkové domy, aby malo obyvateľstvo prístup k nebankovým úverom. Boli medzi nimi aj Quatro patriace spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (CFH).

Od roku 2012 začala pri poskytovaní týchto úverov pre CFH ako sprostredkovateľ fungovať spoločnosť KTAG, s.r.o. patriaca Andrejovi Kiskovi a jeho bratovi Jaroslavovi. Z hľadiska CFH išlo o zvláštne a úplne nepochopiteľné rozhodnutie: na svoj úkor, na svojom fungujúcom biznise, vo svojich priestoroch a cez svojich zamestnancov dať príležitosť zarábať cudzej firme ako sprostredkovateľovi.

Fungovalo to takto: klient prišiel do Quatro finančného domu, požiadal o úver, zamestnanci urobili sprostredkovateľský servis, poslali to vedeniu na schválenie, podpísali sa papiere, zamestnankyňa vybrala z bankomatu peniaze a odovzdala klientovi.

CFH sa medzitým zlúčila s bankou VÚB, a.s. VÚB. Jedna pani svoj úver nesplácala. Po neúspešných výzvach na zaplatenie sa prípad nakoniec dostal až na súd, kde VÚB ako nástupkyňa CFH žalovala spomínanú pani za nesplácanie úveru.

Pojednávanie sa konalo na konci februára 2019 na Okresnom súde v Prievidzi. Viete čo je ale zaujímavé? Že právnici žalujúcej strany a taktiež aj sudkyňa tlačili žalovanú stranu do dohody, že vec je premlčaná. Znie to podivne, ale právnikom VÚB (CFH) vôbec nešlo o to, aby im klientka zaplatila dlžobu, ale naopak, veľmi im záležalo na tom, aby sa celá vec hlavne rýchlo a potichu uzavrela.



Právnik obžalovanej prišiel s argumentáciou, ktorá celý prípad posunula úplne inde - tvrdil, že ak zamestnanec KTAG, s ktorým bola podpísaná uzavretá zmluva, fyzicky vybral z bankomatu peniaze a dal ich klientke, tak potom v zmysle zákona ten úver poskytol KTAG a nie CFH. Podľa právnika môže sprostredkovateľ sprostredkovať úver do tej miery, že podpíše v mene veriteľa zmluvu o úvere, ale ak fyzicky poskytne úver, tak potom je už poskytovateľom úveru, a nie sprostredkovateľom.



Ak teda úver poskytla klientke firma KTAG, potom tie peniaze nemôže pýtať naspäť CFH, resp. jej nástupnícka spoločnosť VÚB, ale práve a jedine KTAG – a teda žalujúcou stranou v spore mala byť KTAG a nie CFH (čiže VÚB). V tejto súvislosti Uhlár upozorňuje, že KTAG nemala a nemá živnosť na poskytovanie úverov, teda nesmie takúto činnosť vykonávať.

Sudkyňa argumentáciu obhajcu neodmietla, odročila pojednávanie a požiadala žalujúcu stranu, aby preukázala splnomocnenie, na základe ktorého KTAG vyplatila úver, zmluvu na základe ktorej KTAG tie úvery sprostredkovávala, a aby preukázala detaily tej platby cez bankomat, z akého účtu vlastne peniaze išli.

VÚB mala poslať súdu požadované doklady. Nakoniec sa ukázalo, že nevie dokázať, že platba išla z účtu CFH.

Do vyjadrenia právnici VÚB napísali, z ktorého účtu to údajne malo ísť a predložili výpis z účtu. Problém je v tom, že na výpise bolo uvedené celkom iné číslo účtu než je účet CFH. Tu ale nekončíme - klientka navštívila finančný dom 6. 11. 2013, hneď dostala peniaze, ale „doklad“, ktorý VÚB súdu predložila, je až zo dňa 8. 11. 2013. Výpis sa údajne ani netýkal výberu v hotovosti, ale akéhosi bankového prevodu.

Právnik obžalovanej upozorňuje na ďalšiu zaujímavú vec, ktorou je sprostredkovateľská zmluva medzi CFH a KTAG, na ktorú sa žalujúca strana odvolávala. Táto „zmluva o spolupráci“ však o sprostredkovaní vôbec nehovorí. Právnik hovorí, že v zmluve je reč o spravovaní a reklame, za ktoré CFH má mesačne platiť KTAG 13 tisíc eur, ale nič o sprostredkovávaní.

Bola teda KTAG vôbec sprostredkovateľom? Zmluvy medzi klientom a CFH o pôžičke ukazuje že áno, pretože tam KTAG figuruje ako sprostredkovateľ.

Okrem toho, zmluva medzi CFH a KTAG bola podpísaná 1. 2. 2012, ale podľa Obchodného registra aj podľa výročnej správy mohla KTAG začať vykonávať podobnú činnosť až 29. 3. 2012. Právnik obžalovanej konštatoval, že v čase podpisu zmluvy s CFH nemala KTAG ani právo podpisovať zmluvu, ktorej obsahom je sprostredkovanie úverov, keďže v tom čase na takú činnosť nemala oprávnenie, a hovorí, že zmluvu teda možno považovať za neplatnú.

Právnik obžalovanej hovorí, že pri pojednávaní sa sudkyňa zľakla až jeho poznámky, že tú vec už rieši NAKA, a že vec môže skončiť ako prípad Kočner, v ktorom NAKA prípad znovu otvorila. „Vtedy sa ma sudkyňa spýtala, kto v NAKA to rieši,“ hovorí. Od tej chvíle mala byť atmosféra na pojednávaní trochu znesiteľnejšia.

"Je veľmi pravdepodobné, že tu išlo o poskytovanie úverov načierno, bez platnej živnosti, teda o neoprávnené podnikanie a neoprávnené obohacovanie, a následnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Pričom v prípade mnohých tisícok takýchto úverov je možné hovoriť o škode veľkého rozsahu, za čo je podľa § 251, odseku 4 trestného zákona sadzba štyri až osem rokov,“ povedal.