Každých päť rokov si dospelí občania Európskej únie volia svojich zástupcov v Európskom parlamente, jedinom priamo volenom medzinárodnom zhromaždení na svete. Systémy hlasovania sa v rámci EÚ síce líšia, majú však aj isté spoločné prvky.  

"Občania pred samotnou voľbou, ktorá ovplyvní budúcnosť nášho svetadielu a naše postavenie vo svete na roky dopredu, starostlivo zhodnotia jednotlivých kandidátov a ich programy", uviedol v tejto súvislosti predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani.

Noví poslanci EP budú zvolení na obdobie rokov 2019 – 2024. Väčšina voličov pristúpi k urnám v nedeľu 26. mája, ostatní 23., 24. a 25. mája. Počet kresiel v EP by sa mal po brexite znížiť zo súčasných 751 na 705.

Časť voľných mandátov po britských poslancoch (27 z 73) má byť prerozdelená medzi viaceré členské krajiny EÚ a zvyšných 46 sa má podržať v rezerve pre budúcich členov EÚ. Najviac poslancov by pribudlo Francúzsku a Španielsku, ktoré by získali ďalších piatich členov EP.

Británia dostala flexibilný odklad brexitu do 31. októbra, čo znamená, že môže vystúpiť z EÚ aj skôr. Ak bude Spojené kráľovstvo 23. mája, keď sa začnú eurovoľby, ešte stále členom EÚ, bude musieť toto hlasovanie tiež zorganizovať.

Každá členská krajina sa pri eurovoľbách riadi vlastným volebným poriadkom, ale uplatňujú sa aj všeobecné ustanovenia. Všetky systémy hlasovania však predstavujú určitú formu pomerného zastúpenia v závislosti od počtu získaných hlasov. Tento systém umožňuje väčším aj menším politickým stranám, aby mohli vyslať do europarlamentu svojich zástupcov.

Počet poslancov EP každej krajiny je úmerný počtu jej obyvateľov a vyratúvajú sa metódou takzvanej degresívnej proporcionality. Menšie krajiny tak majú menej poslancov. V súčasnosti sa počty poslaneckých kresiel pohybujú od šiestich pre Maltu, Luxembursko a Cyprus až po 96 pre Nemecko – najľudnatejšiu krajinu EÚ.

V niektorých štátoch sú poslanci volení ako zástupcovia konkrétnych regiónov, napríklad v Taliansku, zatiaľ čo iné krajiny, ako Nemecko, majú len jeden volebný obvod. Poslanci zastupujú jednotlivé krajiny alebo regióny, ale v europarlamente sedia v nadnárodných skupinách podľa politickej ideológie.

Podľa servera Euronews by nadchádzajúce eurovoľby mohol zatieniť populizmus namierený voči EÚ, ktorého dôsledkom môže byť silnejší hlas euroskeptikov na pôde EP. Ďalšou hrozbou súvisiacou s voľbami je podľa servera ich legitímnosť: za posledných 40 rokov totiž klesla účasť vo voľbách do EP z 62 na 42 percent. A to aj napriek tomu, že v niektorých krajinách vrátane Belgicka, Grécka a Bulharska je účasť povinná. V posledných eurovoľbách v roku 2014 bola volebná účasť na Slovensku 13,05 percenta, čo bolo najmenej v celej EÚ.

Na sily, ktoré európsky projekt ohrozujú, poukázal aj Antonio Tajani. Nedávne prieskumy však podľa neho svedčia o rastúcej podpore pre EÚ: 48 percent európskych občanov verí, že ich hlas v EÚ zaváži. Napriek určitým rozdielom medzi jednotlivými členskými štátmi ide o nárast o desať percentuálnych bodov za ostatných desať rokov.