Komentár Jany Teleki: Exekučné zemetrasenie
29 | 04 | 2019 I Jana Teleki
Uznesením 196/2019 vláda 24.apríla 2019 schválila vládny návrh zákona o úprave zákona, ktorým sa má meniť a doplniť zákon č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok.
Cieľom úpravy je odbremeniť súdny systém od 3,7 milióna exekučných konaní, vedených na prvostupňových súdoch, dotýkajúcich sa približne ¾ milióna občanov, ktorí nie sú schopní výkony rozhodnutia uspokojiť. Okrem odľahčenia súdnictva sa od novely očakáva aj zlepšenie životnej situácie dotknutých ľudí, odblokovanie ich účtov, majetku, ale aj ďalšie sociálne dopady, ktoré z toho budú vyplývať.
Podľa návrhu by sa mali generálne zastaviť všetky exekúcie staršie ako päť rokov, čo podľa účinnosti zákona bude znamenať konkrétny kalendárny dátum. Nateraz aspoň v tom bude zákon jednoznačný.
Žitňanskej novela a kvalifikovaný návrh Kotlebu
Podkladom novely zákona o osobných bankrotoch a zastavení exekúcii z dielne Žitňanskej z roku 2017 bola predvolebná agenda strán ĽSNS a Sme rodina. V osobných bankrotoch dala exkluzivitu Centrám právnej pomoci pri podávaní návrhov, ktoré v súčasnosti pracujú s polročnými termínmi len na prijatie klienta ku konzultácii a odovzdanie tlačiva. Väčší spoločenský efekt pri riešení osobných bankrotov by nesporne prinieslo zrušenie exkluzivity centier a umožnenie zastúpenia pri podaní návrhu na bankrot priamo advokátom.
Podobne je to aj s úpravou exekučného poriadku, kde vznikli nové paragrafy §61n v písmenách c) a d) odseku 1), podľa ktorých exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie pre prípady,“ pri ktorých sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“.
Uvedená štylizácia mala za následok nejasnosť v tom, aké sú práva, ale aj povinnosti exekútora pri podaní návrhu zo strany povinného, pri potvrdení podmienok zastavenia napríklad trvaním a výsledkami zistenia o majetku, príjmoch a atd. Niektorí exekútori s úpravou nemali žiadny problém, pretože lustrácia majetku ako aj zrealizované príjmy na základe exekučných príkazov jasne vyhrania splnenie podmienky.
Problém je skôr s tým, že do kedy to majú urobiť. Lehotu, ktorú nevedela alebo nechcela presne určiť v novele Žitňanská, napráva návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Kecskésa, Rastislava Schlosára a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Poslanci ĽSNS navrhujú veľmi jednoduchou úpravou určiť povinnosť súdom, ale aj exekútorom rozhodnúť o zastavení exekúcie v presne určenej zákonnej lehote, čím v prípade porušenia tejto lehoty vzniká právna zodpovednosť súdu aj exekútora za nesplnenie zákona. V návrhu zákona je veľmi jednoduchý návrh spočívajúci v tomto:
1.V § 61k sa v odseku 1 za slová ,,v časti“ vkladajú slová ,,do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na zastavenie exekúcie “.
2.V § 61n sa v odseku 1 za slovo ,,exekúcie“ vkladajú slová ,,do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na zastavenie exekúcie “
Aj keď návrh zákona bol podaný v rovnaký deň 24. apríla ako bol vládou schválený návrh zákona predložený ministrom Gálom, je potrebné povedať, že v tomto návrhu je rácio, ktoré ak by bolo predmetom Žitňanskej pôvodnej novely, tak možno Gál ani nemá čo predkladať.
Gálova novela zrejme zavedie všeobecnú povinnosť zastaviť exekúcie merateľným spôsobom
Novela zároveň odstráni posudzovanie a rozhodovanie exekútorom alebo súdom minimálne v tom, či sú splnené lehoty na zastavenie exekúcie staršej ako päť rokov pre fyzické osoby prípadne tridsať mesiacov pre právnické osoby. Ak Gálova novela bude v synergii s Kotlebovým návrhom, zastavenie exekúcie prebehne do pätnásť dní. Pri posudzovaní druhej podmienky, podľa ktorej sa musí potvrdiť, že nie sú príjmy ani zistený majetok u povinného, sa bude rozhodovať výlučne na základe poznatkov z exekútorského spisu, v ktorom údaje musia byť jednoznačné.
Ako sa bude posudzovať vymožiteľnosť záložného práva napríklad na nehnuteľnosti, ktorá sa nikdy nebude dať speňažiť, ovplyvní najmä súdnosť veriteľa. V konečnom dôsledku bude potrebné prekonať aj subjektívne rozhodovanie exekútora, možný procesný odpor účastníka konania proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, prípadne neponechať žiadny priestor exekútorovi na tento procesný postup tak, aby pri splnení podmienok zastavenie exekúcie nebolo možné napadnúť.
Gálova novela sľubuje veriteľom niečo, čo je z racionálneho, ale aj právneho hľadiska veľmi pochybné. Znovu podanie návrhu na výkon rozhodnutia po uplynutí päťročnej lehoty a zastavení exekúcie je nielen neracionálne, ale aj neefektívne. Novelu kritizujú bežní veritelia, poisťovne, ale aj exekútori. Exekučný poriadok a ani náš právny systém nedovoľuje, aby v tej istej veci sa právne konalo duplicitne, odporuje to princípu res iudicata – vec rozhodnutá. Opätovne podaný návrh na výkon rozhodnutia by musel procesne zodpovedať aj návrhu na obnovu konania, kde však chýba splnenie prvotnej podmienky v deklarovaní novoobjavenej skutočnosti majúcej vplyv na rozhodnutie.
Exekútorské lobby
Pri žalospevoch ako na exekučnú amnestiu doplatia exekútori zostáva rozum stáť a vyráža dych. Sekta, chránená komorou exekútorov voči všetkým prechmatom exekútorov sa snaží prezentovať cez svojich zástupcov, že pri zastavených exekúciách budú musieť exekútori niesť trovy až vo výške 110 miliónov EUR. Odôvodňujú to tým, že štát exekútorovi zaplatí len 35 € za zastavenú exekúciu a zvyšné náklady na spis vo výške 110,69 Eur ponesie exekútor.
Ani jeden exekútor nehovorí o reálnych odmenách a trovách, ktoré mu zabezpečujú lukratívne príjmy výlučne z účtu povinného. V konaniach, kde boli exekútori úspešní, boli príjmy exekútorov nadštandardné. Oprávnený dostal svoju istinu, úrok, trovy konania a exekútor si k tomu pridal svoju odmenu, trovy a pripočítal si samozrejme aj 20 % DPH. Na exekúciách si kvalitne pomastil vrecká aj štát, ktorý získal do svojho rozpočtu 1/5 z príjmu exekútora.
Exekútori zabúdajú na dôležitú vec, že exekučný poriadok nevznikol pre ich zbohatnutie, ale pre úpravu výkonu súdnych a iných rozhodnutí a oni prijali pravidlá pri zložení sľubu.
Majú možnosť zákon dodržiavať alebo sa zbaliť a hľadať si iný biznis.
Parlamentná debata
V rozprave o zákone uvidíme, či sa skompiluje vládny návrh zákona a poslanecký návrh Kotlebu, či sociálne a zdravotné poisťovne, ktoré majú najmasívnejší kmeň pohľadávok v exekúciách budú solidárne, či politické strany konečne prejavia aspoň trochu právnej gramotnosti a politickej zodpovednosti a zistíme kto bude mať najväčší záujem ísť proti návrhu, ktorý má odľahčiť súdy o nezmyselné a dubiózne exekúcie a snažiť sa o zachovanie status quo, ktorý márni milióny ľudí a sťažuje ich sociálne podmienky.
Cieľom úpravy je odbremeniť súdny systém od 3,7 milióna exekučných konaní, vedených na prvostupňových súdoch, dotýkajúcich sa približne ¾ milióna občanov, ktorí nie sú schopní výkony rozhodnutia uspokojiť. Okrem odľahčenia súdnictva sa od novely očakáva aj zlepšenie životnej situácie dotknutých ľudí, odblokovanie ich účtov, majetku, ale aj ďalšie sociálne dopady, ktoré z toho budú vyplývať.
Podľa návrhu by sa mali generálne zastaviť všetky exekúcie staršie ako päť rokov, čo podľa účinnosti zákona bude znamenať konkrétny kalendárny dátum. Nateraz aspoň v tom bude zákon jednoznačný.
Žitňanskej novela a kvalifikovaný návrh Kotlebu
Podkladom novely zákona o osobných bankrotoch a zastavení exekúcii z dielne Žitňanskej z roku 2017 bola predvolebná agenda strán ĽSNS a Sme rodina. V osobných bankrotoch dala exkluzivitu Centrám právnej pomoci pri podávaní návrhov, ktoré v súčasnosti pracujú s polročnými termínmi len na prijatie klienta ku konzultácii a odovzdanie tlačiva. Väčší spoločenský efekt pri riešení osobných bankrotov by nesporne prinieslo zrušenie exkluzivity centier a umožnenie zastúpenia pri podaní návrhu na bankrot priamo advokátom.
Podobne je to aj s úpravou exekučného poriadku, kde vznikli nové paragrafy §61n v písmenách c) a d) odseku 1), podľa ktorých exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie pre prípady,“ pri ktorých sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“.
Uvedená štylizácia mala za následok nejasnosť v tom, aké sú práva, ale aj povinnosti exekútora pri podaní návrhu zo strany povinného, pri potvrdení podmienok zastavenia napríklad trvaním a výsledkami zistenia o majetku, príjmoch a atd. Niektorí exekútori s úpravou nemali žiadny problém, pretože lustrácia majetku ako aj zrealizované príjmy na základe exekučných príkazov jasne vyhrania splnenie podmienky.
Komentár Jany TELEKI: Progresívna schizofrénia Michala Trubana
28 | 04 | 2019
|
Jana Teleki
Problém je skôr s tým, že do kedy to majú urobiť. Lehotu, ktorú nevedela alebo nechcela presne určiť v novele Žitňanská, napráva návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Kecskésa, Rastislava Schlosára a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Poslanci ĽSNS navrhujú veľmi jednoduchou úpravou určiť povinnosť súdom, ale aj exekútorom rozhodnúť o zastavení exekúcie v presne určenej zákonnej lehote, čím v prípade porušenia tejto lehoty vzniká právna zodpovednosť súdu aj exekútora za nesplnenie zákona. V návrhu zákona je veľmi jednoduchý návrh spočívajúci v tomto:
1.V § 61k sa v odseku 1 za slová ,,v časti“ vkladajú slová ,,do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na zastavenie exekúcie “.
2.V § 61n sa v odseku 1 za slovo ,,exekúcie“ vkladajú slová ,,do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na zastavenie exekúcie “
Aj keď návrh zákona bol podaný v rovnaký deň 24. apríla ako bol vládou schválený návrh zákona predložený ministrom Gálom, je potrebné povedať, že v tomto návrhu je rácio, ktoré ak by bolo predmetom Žitňanskej pôvodnej novely, tak možno Gál ani nemá čo predkladať.
Gálova novela zrejme zavedie všeobecnú povinnosť zastaviť exekúcie merateľným spôsobom
Novela zároveň odstráni posudzovanie a rozhodovanie exekútorom alebo súdom minimálne v tom, či sú splnené lehoty na zastavenie exekúcie staršej ako päť rokov pre fyzické osoby prípadne tridsať mesiacov pre právnické osoby. Ak Gálova novela bude v synergii s Kotlebovým návrhom, zastavenie exekúcie prebehne do pätnásť dní. Pri posudzovaní druhej podmienky, podľa ktorej sa musí potvrdiť, že nie sú príjmy ani zistený majetok u povinného, sa bude rozhodovať výlučne na základe poznatkov z exekútorského spisu, v ktorom údaje musia byť jednoznačné.
Ako sa bude posudzovať vymožiteľnosť záložného práva napríklad na nehnuteľnosti, ktorá sa nikdy nebude dať speňažiť, ovplyvní najmä súdnosť veriteľa. V konečnom dôsledku bude potrebné prekonať aj subjektívne rozhodovanie exekútora, možný procesný odpor účastníka konania proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, prípadne neponechať žiadny priestor exekútorovi na tento procesný postup tak, aby pri splnení podmienok zastavenie exekúcie nebolo možné napadnúť.
Gálova novela sľubuje veriteľom niečo, čo je z racionálneho, ale aj právneho hľadiska veľmi pochybné. Znovu podanie návrhu na výkon rozhodnutia po uplynutí päťročnej lehoty a zastavení exekúcie je nielen neracionálne, ale aj neefektívne. Novelu kritizujú bežní veritelia, poisťovne, ale aj exekútori. Exekučný poriadok a ani náš právny systém nedovoľuje, aby v tej istej veci sa právne konalo duplicitne, odporuje to princípu res iudicata – vec rozhodnutá. Opätovne podaný návrh na výkon rozhodnutia by musel procesne zodpovedať aj návrhu na obnovu konania, kde však chýba splnenie prvotnej podmienky v deklarovaní novoobjavenej skutočnosti majúcej vplyv na rozhodnutie.
Jana Teleki: Kto nekomunikoval cez SMS v posledných dvoch rokoch s Mariánom Kočnerom, nech sa prihlási
27 | 04 | 2019
|
Jana Teleki
Exekútorské lobby
Pri žalospevoch ako na exekučnú amnestiu doplatia exekútori zostáva rozum stáť a vyráža dych. Sekta, chránená komorou exekútorov voči všetkým prechmatom exekútorov sa snaží prezentovať cez svojich zástupcov, že pri zastavených exekúciách budú musieť exekútori niesť trovy až vo výške 110 miliónov EUR. Odôvodňujú to tým, že štát exekútorovi zaplatí len 35 € za zastavenú exekúciu a zvyšné náklady na spis vo výške 110,69 Eur ponesie exekútor.
Ani jeden exekútor nehovorí o reálnych odmenách a trovách, ktoré mu zabezpečujú lukratívne príjmy výlučne z účtu povinného. V konaniach, kde boli exekútori úspešní, boli príjmy exekútorov nadštandardné. Oprávnený dostal svoju istinu, úrok, trovy konania a exekútor si k tomu pridal svoju odmenu, trovy a pripočítal si samozrejme aj 20 % DPH. Na exekúciách si kvalitne pomastil vrecká aj štát, ktorý získal do svojho rozpočtu 1/5 z príjmu exekútora.
Exekútori zabúdajú na dôležitú vec, že exekučný poriadok nevznikol pre ich zbohatnutie, ale pre úpravu výkonu súdnych a iných rozhodnutí a oni prijali pravidlá pri zložení sľubu.
Majú možnosť zákon dodržiavať alebo sa zbaliť a hľadať si iný biznis.
Parlamentná debata
V rozprave o zákone uvidíme, či sa skompiluje vládny návrh zákona a poslanecký návrh Kotlebu, či sociálne a zdravotné poisťovne, ktoré majú najmasívnejší kmeň pohľadávok v exekúciách budú solidárne, či politické strany konečne prejavia aspoň trochu právnej gramotnosti a politickej zodpovednosti a zistíme kto bude mať najväčší záujem ísť proti návrhu, ktorý má odľahčiť súdy o nezmyselné a dubiózne exekúcie a snažiť sa o zachovanie status quo, ktorý márni milióny ľudí a sťažuje ich sociálne podmienky.
Zdieľať tento článok