Alexander Vučič: „Ustupovať nebudeme.“

Koncom minulého týždňa sa v Belehrade konal míting za „Budúcnosť Srbska“ na podporu prezidenta Alexandra Vučiča a svojou masovou účasťou výrazne prekonal každotýždenné akcie srbskej opozície, ktoré pokračujú od decembra minulého roku.  

Protest „Aliancie za Srbsko“ (združenie tridsiatich organizácií, obviňujúcich Vučiča z autokracie a korupcie) je z týždňa na týždeň menej početný a slogany demonštrantov sú čoraz viac rozmazané. „Zabavenie“ televízneho kanála Pink, ktoré bolo naplánované na 13. apríla sa neuskutočnilo. Ak dovtedy predstavitelia opozície tvrdili, že za žiadnych okolností nebudú komunikovať s Vučičom, tak na poslednom opozičnom pochode bola zostavená skupina, ktorá má viesť rokovania. Táto skupina mieni diskutovať o korupcii, cenzúre v médiách a absencii alternatívneho pohľadu vo väčšine televíznych kanálov. 

Opozícia, osobitne líder strany „Dvere“ Boško Obradovič, obviňuje srbského prezidenta z toho, že „odovzdal Kosovo“. K odovzdaniu tohto historického srbského regiónu, kde v súčasnosti drvivú väčšinu obyvateľov tvoria Albánci, a kde bol zavedený režim, podporovaný USA, došlo oveľa skôr, než sa k moci dostal Vučič. Opozícia a ten istý Obradovič verejne nevyjadrujú výhrady svojím súčasným demokratickým partnerom Borisovi Tadičovi a Vukovi Jeremičovi, práve za éry, ktorých začal Belehrad s kosovskými separatistami viesť „dialóg seberovných“, čo umožnilo Prištine viesť vlastnú dokumentáciu a oddeľovať sa od Srbska hranicami. Vtedajšia srbská elita nezareagovala na demolácie západnými "mierotvorcami" barikád kosovských srbov na hranici regiónu a veľkého Srbska. Práve vtedy, za vlády Tadiča, bolo schválené zatýkanie a vydávanie srbských vojakov do Haagu, ochraňujúcich suverenitu Srbska nad Kosovom.

Za Vučiča bola s albánskymi separatistami uzavretá kompromisná bruselská dohoda v súlade, s ktorou by srbské komunity na severe Kosova mali mať samosprávu, svoju symboliku, mohli by autonómne prijímať rozhodnutia v ekonomických otázkach, získavať bezproblémové financovanie z veľkého Srbska. Všetky tieto dohody boli následne sabotované Prištinou, ale, keď v novembri minulého roka Kosovo vyslalo svoje špeciálne jednotky, aby prevzali na severe regiónu kontrolu nad energetickými podnikmi, ktoré sú v srbskej jurisdikcii, Alexander Vučič nariadil presun vojska k hraniciam regiónu. 

Akcie „Budúcnosť Srbska“ sa zúčastnili aj kosovskí srbi. Jedna ich skupina sa vydala pešo z Kosova do Belehradu. Na mítingu boli prítomní aj srbi z Bosny, Čiernej Hory, Macedónska a Chorvátska. Alexandra Vučiča prišiel podporiť aj predseda prezídia Bosny a Hercegoviny, bývalý prezident Republiky srbskej (RS) Milorad Dodik. Počas vystúpenia, Dodik poznamenal, že za vlády Vučiča, sa v 63 obciach RS začali spoločne so Srbskom realizovať humanitárne, sociálne a ekonomické projekty.

Míting na podporu vlády celkovo zhromaždil 150 tisíc účastníkov. Toto číslo potvrdili aj zahraničné tlačové agentúry, hoci podľa verzie opozície, sa mítingu zúčastnilo 70 000 ľudí. V každom prípade to výrazne prevyšuje počet účastníkov nedávnych akcií opozičnej „Aliancie za Srbsko“. Desiatky tisíc ľudí na mítingu skandovali: „Aco [skratka mena Alexander ] Serb!“ Mnohopočetná akcia sa zakončila koncertom slávnej srbskej rockovej kapely „Riblja Čorba“ Bora Đorđevića .

Na rozdiel od opozície má Alexander Vučič a jeho vláda jasnú programovú víziu do budúcna, čo srbský prezident demonštroval  počas svojho prejavu na zhromaždení. Dal najavo, že Srbsko, bez ohľadu na to, aký by Západ nevyvíjal tlak, sa nepripojí k protiruským sankciám a zachová si status mierového, mimovojenského bloku. Vučič chce pokračovať v normalizácii hospodárskych vzťahov so susednými krajinami, vytvorením jednotnej ekonomickej zóny Západný Balkán. Napriek nespokojnosti Bruselu bude Belehrad aj naďalej spolupracovať s Pekingom, najmä v budovaním vysokorýchlostnej železničnej trate Belehrad-Budapešť, ktorá je pokračovaním novej „Hodvábnej cesty“. Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó sa zúčastnil akcie „Budúcnosť Srbska“, pričom poznamenal, že bez Srbska nie je možná ani stredná Európa, ani Európska únia. 

V otázke jednoty srbského ľudu, Vučič vyhlásil, že bude pokračovať v aktívnej spolupráci so srbskými komunitami z post-juhoslávskeho priestoru, aby sa srbi žijúci v rozptýlení, necítili zabudnutými v ich historickej domovine. 

Prezident Srbska samozrejme neponechal bez povšimnutia jednu z najdôležitejších otázok srbskej politiky - Kosovo. „Do Belehradu prichádzajú emisári z celého sveta a hovoria mi, že v záujme toho, aby albánci zrušili clá na srbské tovary, musím urobiť ústupky ,“ povedal Vučič. - Ale my nebudeme ustupovať. Toto je aj moja odpoveď, aj odpoveď jednotného Srbska. Nech najprv oni zrušia clá a až potom budeme pokračovať v rozhovoroch . “

Jedným z vystupujúcich na mítingu „Budúcnosť Srbska“ bol Dragutin Dimčevský, veliteľ pohraničného práporu vo výslužbe, ktorý v roku 1999 ochraňoval hraničný priechod Raša Košares od invázie albánskych militantov. Povedal, že len za Vučiča sa udalosti týchto rokov (útok NATO na Juhosláviu) po prvýkrát označujú v oficiálnych prejavoch "agresiou".

Boj o budúcnosť Srbska pokračuje.