Komentár Eduarda Chmelára: Elity a médiá sú už trápne ako bojujú s hrozbou nízkej účasti v eurovoľbách
27 | 04 | 2019 I Eduard Chmelár

Spôsob, akým sa politické elity a médiá usilujú na poslednú chvíľu zvrátiť hrozbu nízkej účasti volieb do Európskeho parlamentu, je viac než trápny. Dlhodobo chýbajúcu verejnú diskusiu nemôžete nahradiť niekoľkými týždňami demagogickej kampane, počas ktorej sa namiesto vecných informácií uchyľujete k zapojeniu úplnej spodiny „zabávačov“, ktorí by v serióznej spoločnosti nemali mať miesto.


Navyše takáto kampaň je nevyhnutne zjednodušujúca a plná poloprávd a lží. Tí, ktorí ju vymýšľajú, musia nevyhnutne mystifikovať, lebo právomoci Európskeho parlamentu sú také nízke, že sa len veľmi ťažko vytvára politický konflikt. O európske témy by sa verejnosť mala viac zaujímať paradoxne pred parlamentnými voľbami, lebo sú to práve budúci členovia vlády, ktorí vytvárajú ten bájny „Brusel“, ktorí na úrovni ministerských rád prijímajú tie najzávažnejšie rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú náš život.


Diskusiu o Európskej únii je potrebné viac demokratizovať, prestať s primitívnym delením na euroskeptikov a eurooptimistov a viac debatovať o kvalite jednotlivých zmien. Klásť si ambíciu, že my vám to „vysvetlíme“ ako teliatkam, že je všetko v najlepšom poriadku, len vy tomu nerozumiete, už dávno nestačí.

Európska únia nefunguje dobre, to je proste fakt. Chýba jej demokratická legitimita, všetko sa to budovalo úplne na hlavu, najprv mala prísť hlbšia sociálna a ekonomická politika, menová únia až nakoniec, ale my sme to robili naopak a výsledok je prehlbovanie rozdielov a súčasná kríza. Otázkou je, či tieto chyby vieme a chceme napraviť alebo to máme celé jednoducho vzdať. A hoci z eura dnes profitujú len niektoré silné štáty, opustiť menovú úniu alebo dokonca EÚ by malo práve pre také štáty ako sme my strašné následky. Najprv je však potrebné naliať si čistého vína: nie, nie je to fajn, ako tvrdia eurohujeri. Nie, riešením v dnešnom prepojenom svete nie je suverenita, ako blúznia nacionalisti. Súčasná Európska únia je pre nás pasca, z ktorej niet úniku. Riešením by mohla byť daňová harmonizácia a väčšia demokratizácia, ale na tú nevidím politickú vôľu.

O Európskej únii treba diskutovať oveľa tvorivejšie ako doteraz. Ale ak je cieľom debaty dotlačiť do Európskeho parlamentu zopár treťotriednych politikov, ktorí sa tam zašijú na päť rokov, posvätiť im celý tento cirkus a nechať ich robiť ďalej kabinetnú a netransparentnú politiku v prospech nadnárodných koncernov a bánk, môžeme sa na to naozaj vykašľať.