Komentár Lindy McQuaig: K jadrovej vojne sme veľmi blízko, médiá to napriek tomu ignorujú
26 | 04 | 2019 I Linda McQuaig

Tiež som zvedavá na Muellerov report, daňové priznanie Donalda Trumpa a komentáre Jody Wilson-Raybouldovej. Problém ale je, že sa medzi týmito "kecami" nenájde žiadny priestor na správy o tom, že možnosť rozpútania jadrovej vojny je dnes "vyššia, než tomu bolo v predchádzajúcich generáciách".


Toto desivé vyhodnotenie, ktoré Bezpečnostná rada OSN dostala minulý týždeň od šéfky OSN pre odzbrojovanie Izumi Nakamitsuovej, sa ale sotva objavilo v médiách.

Komentár Romana Suchého: Je čas uznať porážku pán Harabin. Buď ste politik alebo sudca!
Sú rôzne prirovnania o politike. Dve z najznámejších hovoria, že politika je buď umenie možného a druhé nám hovorí, že politika je pánske huncútstvo. Mne osobne nesedí ani jedno z nich. Skôr sa prikláňam porovnávaniu politiky k individuálnemu... Čítať ďalej
26 | 04 | 2019 | Roman Suchý


Trump sa ale rozhodol odstúpiť od kľúčovej jadrovej zmluvy, ktorú v roku 1987 s veľkou nádejou podpísali Ronald Reagan a Michail Gorbačov. Spravodajské médiá to považovali za hodné pozornosti asi 24 hodín.

Dokonca už aj zmena klímy začala prenikať do hlavného prúdu spravodajského cyklu. Aj vďaka tomu médiá nejavia žiadny záujem o hroziacu jadrovú vojnu. Komentátori si málokedy nájdu čas na to, aby nám pripomenuli, že totálna vojna medzi USA a Ruskom, dvoma ťažko ozbrojenými krajinami s jadrovými zbraňami, by bola stotisíc krát deštruktívnejšia než Hirošima. Miliardy ľudí by zomreli pri prudkých požiaroch a dôsledkom rádioaktívneho spádu, pričom zvyšok by zamrzol alebo vymrel od hladu počas nukleárnej zimy.

Na rozdiel od boja proti klimatickým zmenám, kedy sa celosvetovému hnutiu darí pretlačiť tento problém do politickej agendy, je tento boj zameraný na to, aby bol svet zbavený jadrových zbraní. Ten je ale všeobecne považovaný za beznádejný. Je to džin, ktorého nie je možné opätovne dostať do fľaše. Tento pocit beznádeje, podporovaný zbrojným priemyslom, však nie je na mieste.

BLAHA O ESETE: Po 2 svojich koňoch v prezidentskom derby, skúšajú to isté v parlamentných voľbách
Na prvý pohľad to môže vyzerať, že sa v pravicovom tábore pred voľbami rozpúta veľký súboj medzi Kiskom, Progresívnym Slovenskom, Beblavým, Sulíkom, Kollárom, OĽaNO a ďalšími. Je to ale skutočne tak? Ľuboš Blaha má na to iný... Čítať ďalej
26 | 04 | 2019 | Roman Suchý


Neexistuje spôsob, ako nevynaliezať nové jadrové zbrane. Avšak tá najnebezpečnejšia hrozba, ktorú tieto zbrane predstavujú, by mohla byť odstránená. Tento cieľ je skutočne na dosah. To je záver, ku ktorému došla celá rada odborníkov, vrátane bývalého vojenského analytika Daniela Ellsberga. Ten je známy tým, že sa mu v 70. rokoch podarilo dostať na verejnosť pentagonské dokumenty. Pracoval tiež ako jadrový plánovač pre Kennedyho administratívu.

Vo svojej poslednej knihe The Doomsday Machine- Stroj súdneho dňa, Ellsberg tvrdí, že pravdepodobne najväčšou jadrovou hrozbou súčasnosti je náhodná jadrová vojna - teda falošný elektronický poplach, ktorý môže vyvolať preventívny úder buď zo strany USA alebo Ruska.

V priebehu rokov nastala celá rada desivých situácií, kedy len zázrakom nedošlo k úderu.Tento komplikovaný koncept - koniec ľudskej civilizácie, spôsobený počítačovú chybou - je umožnený tým, že v oboch krajinách sú neustále prítomné stovky rakiet, ktoré sú umiestnené na zemi. Tie sú udržiavané v impulzívnej pohotovosti a na základe upozornenia sú pripravené k odpáleniu.

Ak varovné údaje naznačia, že zrejme prebieha jadrový útok, začne fungovať proces s nepochopiteľným pevným časovým harmonogramom. Vrchný dôstojník strategického velenia USA bude mať čas len na 30 sekundový brífing s prezidentom, ktorý potom bude mať 12 minút na to, aby zvážil možnosti. Túto situáciu detailne opísal Bruce Blair, expert na jadrovú bezpečnosť na Princetonskej univerzite.

Tieto časové harmonogramy znemožňujú, aby aj ten najprezieravejší a najschopnejší prezident urobil zmysluplné rozhodnutie, nie to ešte Donald Trump. Aj keď sa odborníci zhodujú v tom, že konečným cieľom je odstránenie všetkých jadrových zbraní, Ellsberg a iní trvajú na tom, že je tu omnoho naliehavejší cieľ. Ten spočíva práve v odstránení týchto mimoriadne nebezpečných a impulzívnych situácií. To môže byť dosiahnuté bilaterálne alebo dokonca aj jednostranne, pričom by bol stále zachovaný princíp "jadrového odstrašovania proti prvému úderu nepriateľa".

V skutočnosti sa George W. Bush a Barack Obama dohadovali s celým radom vysoko postavených bývalých generálov o tom, že sa dramaticky znížia možnosti impulzívneho jadrového úderu v rámci amerického jadrového arzenálu. Ani jednému z nich sa to však nepodarilo presadiť.

Trump sa ale vydal inou cestou - púšťa sa do masívnej modernizácie jadrových zbraní v USA. Nalieha na neho "nekompromisný jastrab" John Bolton, poradca pre národnú bezpečnosť a dlhoročný zástanca navyšovania počtu jadrových zbraní.

Komentár Colina Flaherty: Farbosleposť polície v Chicagu? Rasa nie je relevantnou informáciou
Mesto Chicago podľahlo farbosleposti v dosť zvláštny čas. Tým máme na mysli občasné nepokoje v jednej z hlavných nákupných oblastí v Amerike: v mestskej štvrti Magnificent Mile v meste Chicago. V stredu v noci tam "protestoval" rozbesnený dav ľudí,... Čítať ďalej
25 | 04 | 2019 | Colin Flaherty


Trumpová administratíva navrhuje navýšiť už tak prehnane vysoký vojenský rozpočet USA vo výške 720 miliárd dolárov z minulého roka na 750 miliárd dolárov v tomto roku. Demokrati to do značnej miery tolerujú, súhlasia s čiastkou 736 miliárd dolárov. Kvôli tomu sú však Američania, ale aj zvyšok sveta menej v bezpečí.

Ako kedysi poznamenal obľúbený popularizátor vedy, spisovateľ Carl Sagan: "Preteky v jadrovom zbrojení sú ako dva zaprisahaní nepriatelia, ktorí stoja hlboko po pás v benzíne, pričom jeden z nich má tri zápalky, a ten druhý ich má päť."Odstránenie všetkých zápaliek je konečným cieľom. Medzitým by bolo potešujúce vidieť, keby sa silné a aktívne ľudové hnutie snažilo zabrániť tomu, aby zapálená zápalka nešťastnou náhodou nespadla do benzínu."

zdroj: The Star