Dánsko zažije kolaps, o ktorom sa vôbec nehovorí
22 | 04 | 2019 I OLE HASSELBALCH
Mediálny obraz Dánska ako krajiny, ktorá je nepriateľská voči imigrantom, je zavádzajúci, ak nie úplne falošný.
Jednou z príčin je politická zaujatosť novinárov. Ďalší dôvod je, že je veľmi ťažké nájsť štatistiky o imigrácii a ešte zložitejšie je im správne porozumieť. Problém môže byť tiež v absencii spoľahlivého výskumu, alebo v horšom prípade nájdeme zámerne skreslené štatistiky.
Nasledujúca analýza potvrdila, že Dánsko trpí dôsledkami masovej migrácie viac než iné škandinávske krajiny a dokonca viac než ostatné krajiny v Európe. Dánsko smeruje ku spoločenskému kolapsu. Napriek mnohým schváleným zákonom, ktoré majú upravovať a usmerňovať migráciu, prežívajú Dáni zásadný politický a kultúrny posun.
Demografický vývoj
V roku 1960 malo Dánsko 4 580 708 obyvateľov. Dnes ich je 5 768 712. Zdá sa, že tento vývoj bol z väčšej časti spôsobený imigráciou.
Do roku 2060 bude v Dánsku žiť 507 000 imigrantov s neeurópskymi koreňmi a 342 000 "ich potomkov". Tieto informácie pochádzajú z Dánskeho štatistického úradu. Oficiálna štatistika však započítava medzi týchto "potomkov" iba prvú generáciu detí, ktorá prišla do Dánska. Zverejené údaje preto neodrážajú skutočnú situáciu v krajine.
V roku 1989 publikovala súkromná organizácia "Dánska asociácia" svoj článok s alternatívnymi prepočtami v špeciálnom vydaní svojho periodika Danskeren. Článok bol publikovaný v anonymite, čo odhaľuje, aká bola miera politickej korektnosti a autocenzúry v Dánsku už v tých rokoch.
Článok predpovedal, že v Dánsku bude okolo roku 2020 žiť asi 1.1 milióna imigrantov. Do tohoto celkového počtu zahrnul aj tretiu generáciu nových migrantov a pravdepodobný počet neregistrovaných cudzincov. Súčasné štatistiky túto predpoveď potvrdzujú.
Pokiaľ bude súčasný demografický trend v Dánsku naďalej pokračovať, tak sa etnický Dáni stanú približne okolo roku 2065 menšinou vo svojej vlastnej krajine. Tento scenár je reálny - do krajiny stále prichádzajú noví migranti a staršie generácie využíva právo na zlučovanie rodín. Týchto ľudí je takmer nemožné vrátiť za hranice, dokonca aj tých, ktorí sa do krajiny dostali ilegálne.
Zamestnanosť a sociálna starostlivosť
Podľa správy Dánskeho štatistického úradu z roku 2017 je zamestnaná približne polovica migrantov s mimoeuropským pôvodom vo veku od 16 do 64 rokov (53% mužov a 45% žien). Miera zamestnania je zvlášť nízka práve medzi migrantami pochádzajúcich z Iraku, Libanonu, Somálska a Sýrie.
Dánska Konfederácia zamestnávateľov, ktorá analyzovala údaje Dánskeho štatistického úradu, odhalila, že v roku 2016 poberalo sociálne dávky 41,5% imigrantov s neeurópskymi koreňmi, pričom etnických Dánov poberajúcich sociálne dávky bolo len 17,5%.
V roku 2017 tvorili imigranti jednu tretinu poberateľov sociálnych dávok vyplácaných dánskym systémom sociálneho zabezpečenia. To predstavuje nárast o 82% za sedem rokov. Údaje ukazujú, že verejné výdavky vynaložené na imigrantov povedú v dlhodobom horizonte ku kolapsu dánskeho sociálneho systému.
Vzdelávanie
Podľa rovnakej správy Dánskeho štatistického úradu z roku 2017 získalo vzdelanie v nejakom použiteľnom odbore len 49% mužov a 70% žien, ktorí sú z potomkovia migrantov s neeurópskymi koreňmi v porovnaní so 73% etnických Dánov a 81% etnických Dániek.
Deti etnických Dánov dosiahli pri záverečných skúškach viac bodov než deti imigrantov (bola to známka 6,7 pre chlapcov a 7,4 pre dievčatá v porovnaní so známkou 5,3, respektíve 5,9 chlapcov a dievčat z prvej generácie potomkov imigrantov s neeurópskymi koreňmi). Najnižšie skóre získala prvá generácia potomkov tureckých a libanonských rodičov.
Správa dánskeho ministerstva školstva z roku 2018 zistila podobný rozdiel dokonca aj v tretej generácii potomkov. Štúdia bola sporná, ale jej faktické výsledky sú platné. Naznačujú, že aj ďalšie generácie potomkov imigrantov s neeurópskymi koreňmi budú mať veľké problémy zapojiť sa do modernej, vysoko industrializovanej západnej spoločnosti.
Bohužiaľ, stále viac správ končí v Dánsku podobne ako táto: ak úradníci zverejnia niečo, čo je v rozpore s rozprávkami ich chlebodarcov, začnú novinári okamžite konať. Tým vystrašia "previnilca" tak, že politicky korektne preformuluje to, čo publikoval - bez toho, aby to priamo opravil.
Ekonomika
Podľa správy dánskeho ministerstva financií z februára 2018 predstavovali čisté ročné výdavky vlády na imigrantov s neeurópskymi koreňmi v roku 2015 okolo 36 miliárd dánskych korún (asi 5 miliárd dolárov). V Dánsku žije 5 miliónov etnických Dánov, takže na jedného daňovníka činia ročné náklady na imigrantov približne tisíc dolárov (u štvorčlennej rodiny tieto náklady teda činia štyritisíc dolárov).
Tieto výdavky sa však týkajú iba časti verejného rozpočtu určené priamo pre imigrantov a nezahŕňajú ostatné verejné prostriedky vynaložené nepriamo na vymáhanie práva, na školy a na správu sociálneho zabezpečenia a ďalšie pomocné a potrebné záležitosti, na ktoré vynakladá Dánsko omnoho viac peňazí.
Z dlhodobého hľadiska nebude môcť štát tieto rýchlo rastúce výdavky financovať.
Kriminalita
Podľa správy Dánskeho štatistického úradu bola miera kriminality mužov v roku 2017 o 35% vyššia u neeurópskych imigrantov a o 145% vyššia u ich potomkov než všeobecnej dánskej mužskej populácie. Je potrebné poznamenať, že tieto údaje sú zavádzajúce, pretože tretia generácia imigrantov je v tejto súvislosti už považovaná za Dánov a ich kriminalita je tak zarátaná do všeobecnej dánskej populácie. V rebríčku kriminality podľa krajiny pôvodu vedú mužskí potomkovia imigrantov z Libanonu, z ktorých sú mnohí Palestínčania bez štátnej príslušnosti. Ďalej nasledujú potomkovia prisťahovalcov zo Somálska, Iraku, Pakistanu, Maroka a Sýrie.
Prieskumy verejnej mienky
Medzi imigrantmi boli vykonané rôzne prieskumy verejnej mienky. Napríklad prieskum v roku 2006 zistil, že mladí dospelí moslimovia v Dánsku sú viac nábožensky založení než ich rodičia a polovica z nich si dokonca myslí, že sloboda prejavu by mala ustúpiť náboženským pravidlám a tradíciám (správa denníka Jyllands-Posten z 21. 5. 2006).
Iba 59% moslimov bolo presvedčených, že základom dánskej legislatívy by mala byť jedine dánska ústava. Viac než tretina dánskych moslimov je lojálnejšia k svojej krajine pôvodu ako k Dánsku (správa denníka Jyllands-Posten z 13. 5. 2006).
Štyria z desiatich chlapcov tureckého a libanonského pôvodu považujú za normálne, že ich matka je doma, aby sa starala o rodinu a deti (správa denníka Jyllands-Posten z 12. 11. 2008). Približne polovica oslovených moslimov bola toho názoru, že Izrael nemá právo na existenciu. Výsledky ďalších prieskumov ukazujú podobný depresívny obraz.
Politické dôsledky
Nenechajte sa zmiasť zákazom nosenia burky, ktorý v Dánsku platí od augusta 2018. Tento zákon bol rozsiahlo diskutovaný v médiách, ale skutočnosť je taká, že je len zriedka presadzovaný a za pol roka bolo za jeho nedodržanie uložených iba trinásť pokút. Samozrejme, odporcovia rovnoprávnosti mužov a žien môžu kedykoľvek slobodne odísť do krajín, kde je nosenie burky vítané.
Nedôverujte ani iným mediálnym príbehom. V rozpore so zavádzajúcimi správami v médiách nenúti Dánsko trpiacich utečencov bývať na vzdialenom ostrove. Budú tam ubytovaní len zločinci s cudzou štátnou príslušnosťou, ktorí sú "odsúdení za trestné činy a sú odsúdení k deportácii". Avšak títo odsúdení budú mať možnosť cestovať na pevninu trajektom, keďže to vraj vyžadujú "medzinárodné dohovory".
Utečencom na hraniciach cennosti štátne orgány nezabavia. Tým musia byť postúpené šperky a peňažná hotovosť prevyšujúca hodnotu 10 000 dánskych korún (1 500 dolárov), aby pomohli financovať pobyt azylantov v Dánsku. Ani Dáni nedostávajú dávky sociálneho zabezpečenia pokiaľ vlastnia cennosti alebo majetok, ktoré by im umožnil sa o seba postarať. Dánske orgány hraničnej kontroly v tomto smere plne podliehajú kontrole súdov.
Existuje ešte mnoho ďalších dezinformácií o Dánsku.
V roku 1989, teda v čase, keď prebiehala diskusia o zmene vtedajšej katastrofálnej imigračnej legislatívy, znemožnila súkromná, ale silne dotovaná organizácia Dánska rada pre utečencov vtedajšiemu konzervatívnemu premiérovi Poulovi Schlüterovi (vo funkcii bol v rokoch 1982 až 1993) osobné stretnutie s predstaviteľom prominentnej anti-imigrantskej dánskej organizácie. Taká je politická atmosféra v Dánsku.
Je znepokojujúce, že sa do Dánska valí príliv imigrantov, ktorých deti a potom aj vnúčatá zrejme v hojnom počte neprijímajú dánske hodnoty a bránia sa asimilácii. Vďaka ľavicovým médiám nedokáže väčšina Dánov pochopiť, akému vážnemu problému Dánsko čelí. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by akákoľvek politická strana, ktorá sa stavia proti imigrácii, našla dostatočnú podporu medzi voličmi, aby mohla ovplyvniť legislatívu a tak mohla riešiť túto naliehavú situáciu.
zdroj: Gatestone Institute
Jednou z príčin je politická zaujatosť novinárov. Ďalší dôvod je, že je veľmi ťažké nájsť štatistiky o imigrácii a ešte zložitejšie je im správne porozumieť. Problém môže byť tiež v absencii spoľahlivého výskumu, alebo v horšom prípade nájdeme zámerne skreslené štatistiky.
Nasledujúca analýza potvrdila, že Dánsko trpí dôsledkami masovej migrácie viac než iné škandinávske krajiny a dokonca viac než ostatné krajiny v Európe. Dánsko smeruje ku spoločenskému kolapsu. Napriek mnohým schváleným zákonom, ktoré majú upravovať a usmerňovať migráciu, prežívajú Dáni zásadný politický a kultúrny posun.
Demografický vývoj
V roku 1960 malo Dánsko 4 580 708 obyvateľov. Dnes ich je 5 768 712. Zdá sa, že tento vývoj bol z väčšej časti spôsobený imigráciou.
Do roku 2060 bude v Dánsku žiť 507 000 imigrantov s neeurópskymi koreňmi a 342 000 "ich potomkov". Tieto informácie pochádzajú z Dánskeho štatistického úradu. Oficiálna štatistika však započítava medzi týchto "potomkov" iba prvú generáciu detí, ktorá prišla do Dánska. Zverejené údaje preto neodrážajú skutočnú situáciu v krajine.
V roku 1989 publikovala súkromná organizácia "Dánska asociácia" svoj článok s alternatívnymi prepočtami v špeciálnom vydaní svojho periodika Danskeren. Článok bol publikovaný v anonymite, čo odhaľuje, aká bola miera politickej korektnosti a autocenzúry v Dánsku už v tých rokoch.
Článok predpovedal, že v Dánsku bude okolo roku 2020 žiť asi 1.1 milióna imigrantov. Do tohoto celkového počtu zahrnul aj tretiu generáciu nových migrantov a pravdepodobný počet neregistrovaných cudzincov. Súčasné štatistiky túto predpoveď potvrdzujú.
Pokiaľ bude súčasný demografický trend v Dánsku naďalej pokračovať, tak sa etnický Dáni stanú približne okolo roku 2065 menšinou vo svojej vlastnej krajine. Tento scenár je reálny - do krajiny stále prichádzajú noví migranti a staršie generácie využíva právo na zlučovanie rodín. Týchto ľudí je takmer nemožné vrátiť za hranice, dokonca aj tých, ktorí sa do krajiny dostali ilegálne.
Zamestnanosť a sociálna starostlivosť
Podľa správy Dánskeho štatistického úradu z roku 2017 je zamestnaná približne polovica migrantov s mimoeuropským pôvodom vo veku od 16 do 64 rokov (53% mužov a 45% žien). Miera zamestnania je zvlášť nízka práve medzi migrantami pochádzajúcich z Iraku, Libanonu, Somálska a Sýrie.
Dánska Konfederácia zamestnávateľov, ktorá analyzovala údaje Dánskeho štatistického úradu, odhalila, že v roku 2016 poberalo sociálne dávky 41,5% imigrantov s neeurópskymi koreňmi, pričom etnických Dánov poberajúcich sociálne dávky bolo len 17,5%.
V roku 2017 tvorili imigranti jednu tretinu poberateľov sociálnych dávok vyplácaných dánskym systémom sociálneho zabezpečenia. To predstavuje nárast o 82% za sedem rokov. Údaje ukazujú, že verejné výdavky vynaložené na imigrantov povedú v dlhodobom horizonte ku kolapsu dánskeho sociálneho systému.
Vzdelávanie
Podľa rovnakej správy Dánskeho štatistického úradu z roku 2017 získalo vzdelanie v nejakom použiteľnom odbore len 49% mužov a 70% žien, ktorí sú z potomkovia migrantov s neeurópskymi koreňmi v porovnaní so 73% etnických Dánov a 81% etnických Dániek.
Deti etnických Dánov dosiahli pri záverečných skúškach viac bodov než deti imigrantov (bola to známka 6,7 pre chlapcov a 7,4 pre dievčatá v porovnaní so známkou 5,3, respektíve 5,9 chlapcov a dievčat z prvej generácie potomkov imigrantov s neeurópskymi koreňmi). Najnižšie skóre získala prvá generácia potomkov tureckých a libanonských rodičov.
Správa dánskeho ministerstva školstva z roku 2018 zistila podobný rozdiel dokonca aj v tretej generácii potomkov. Štúdia bola sporná, ale jej faktické výsledky sú platné. Naznačujú, že aj ďalšie generácie potomkov imigrantov s neeurópskymi koreňmi budú mať veľké problémy zapojiť sa do modernej, vysoko industrializovanej západnej spoločnosti.
Bohužiaľ, stále viac správ končí v Dánsku podobne ako táto: ak úradníci zverejnia niečo, čo je v rozpore s rozprávkami ich chlebodarcov, začnú novinári okamžite konať. Tým vystrašia "previnilca" tak, že politicky korektne preformuluje to, čo publikoval - bez toho, aby to priamo opravil.
Ekonomika
Podľa správy dánskeho ministerstva financií z februára 2018 predstavovali čisté ročné výdavky vlády na imigrantov s neeurópskymi koreňmi v roku 2015 okolo 36 miliárd dánskych korún (asi 5 miliárd dolárov). V Dánsku žije 5 miliónov etnických Dánov, takže na jedného daňovníka činia ročné náklady na imigrantov približne tisíc dolárov (u štvorčlennej rodiny tieto náklady teda činia štyritisíc dolárov).
Tieto výdavky sa však týkajú iba časti verejného rozpočtu určené priamo pre imigrantov a nezahŕňajú ostatné verejné prostriedky vynaložené nepriamo na vymáhanie práva, na školy a na správu sociálneho zabezpečenia a ďalšie pomocné a potrebné záležitosti, na ktoré vynakladá Dánsko omnoho viac peňazí.
Z dlhodobého hľadiska nebude môcť štát tieto rýchlo rastúce výdavky financovať.
Kriminalita
Podľa správy Dánskeho štatistického úradu bola miera kriminality mužov v roku 2017 o 35% vyššia u neeurópskych imigrantov a o 145% vyššia u ich potomkov než všeobecnej dánskej mužskej populácie. Je potrebné poznamenať, že tieto údaje sú zavádzajúce, pretože tretia generácia imigrantov je v tejto súvislosti už považovaná za Dánov a ich kriminalita je tak zarátaná do všeobecnej dánskej populácie. V rebríčku kriminality podľa krajiny pôvodu vedú mužskí potomkovia imigrantov z Libanonu, z ktorých sú mnohí Palestínčania bez štátnej príslušnosti. Ďalej nasledujú potomkovia prisťahovalcov zo Somálska, Iraku, Pakistanu, Maroka a Sýrie.
Prieskumy verejnej mienky
Medzi imigrantmi boli vykonané rôzne prieskumy verejnej mienky. Napríklad prieskum v roku 2006 zistil, že mladí dospelí moslimovia v Dánsku sú viac nábožensky založení než ich rodičia a polovica z nich si dokonca myslí, že sloboda prejavu by mala ustúpiť náboženským pravidlám a tradíciám (správa denníka Jyllands-Posten z 21. 5. 2006).
Iba 59% moslimov bolo presvedčených, že základom dánskej legislatívy by mala byť jedine dánska ústava. Viac než tretina dánskych moslimov je lojálnejšia k svojej krajine pôvodu ako k Dánsku (správa denníka Jyllands-Posten z 13. 5. 2006).
Štyria z desiatich chlapcov tureckého a libanonského pôvodu považujú za normálne, že ich matka je doma, aby sa starala o rodinu a deti (správa denníka Jyllands-Posten z 12. 11. 2008). Približne polovica oslovených moslimov bola toho názoru, že Izrael nemá právo na existenciu. Výsledky ďalších prieskumov ukazujú podobný depresívny obraz.
Politické dôsledky
Nenechajte sa zmiasť zákazom nosenia burky, ktorý v Dánsku platí od augusta 2018. Tento zákon bol rozsiahlo diskutovaný v médiách, ale skutočnosť je taká, že je len zriedka presadzovaný a za pol roka bolo za jeho nedodržanie uložených iba trinásť pokút. Samozrejme, odporcovia rovnoprávnosti mužov a žien môžu kedykoľvek slobodne odísť do krajín, kde je nosenie burky vítané.
Nedôverujte ani iným mediálnym príbehom. V rozpore so zavádzajúcimi správami v médiách nenúti Dánsko trpiacich utečencov bývať na vzdialenom ostrove. Budú tam ubytovaní len zločinci s cudzou štátnou príslušnosťou, ktorí sú "odsúdení za trestné činy a sú odsúdení k deportácii". Avšak títo odsúdení budú mať možnosť cestovať na pevninu trajektom, keďže to vraj vyžadujú "medzinárodné dohovory".
Utečencom na hraniciach cennosti štátne orgány nezabavia. Tým musia byť postúpené šperky a peňažná hotovosť prevyšujúca hodnotu 10 000 dánskych korún (1 500 dolárov), aby pomohli financovať pobyt azylantov v Dánsku. Ani Dáni nedostávajú dávky sociálneho zabezpečenia pokiaľ vlastnia cennosti alebo majetok, ktoré by im umožnil sa o seba postarať. Dánske orgány hraničnej kontroly v tomto smere plne podliehajú kontrole súdov.
Existuje ešte mnoho ďalších dezinformácií o Dánsku.
V roku 1989, teda v čase, keď prebiehala diskusia o zmene vtedajšej katastrofálnej imigračnej legislatívy, znemožnila súkromná, ale silne dotovaná organizácia Dánska rada pre utečencov vtedajšiemu konzervatívnemu premiérovi Poulovi Schlüterovi (vo funkcii bol v rokoch 1982 až 1993) osobné stretnutie s predstaviteľom prominentnej anti-imigrantskej dánskej organizácie. Taká je politická atmosféra v Dánsku.
Je znepokojujúce, že sa do Dánska valí príliv imigrantov, ktorých deti a potom aj vnúčatá zrejme v hojnom počte neprijímajú dánske hodnoty a bránia sa asimilácii. Vďaka ľavicovým médiám nedokáže väčšina Dánov pochopiť, akému vážnemu problému Dánsko čelí. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by akákoľvek politická strana, ktorá sa stavia proti imigrácii, našla dostatočnú podporu medzi voličmi, aby mohla ovplyvniť legislatívu a tak mohla riešiť túto naliehavú situáciu.
zdroj: Gatestone Institute
Zdieľať tento článok