Závratná výška darov, ktoré prisľúbili jednotlivci aj spoločnosti na obnovu parížskej katedrály Notre-Dame po ničivom požiari, vyvolala vo Francúzsku diskusiu o "selektívnej štedrosti".

Krajina už päť mesiacov zápasí s protestmi hnutia takzvaných žltých viest, ktorým vadí údajná klesajúca kúpna sila obyvateľstva. Stále menšie sú aj dary, ktoré plynú na pomoc chudobným, píše francúzsky portál Local.

"Keď môžu dať desiatky miliónov na rekonštrukciu Notre-Dame, nech nám prestanú hovoriť, že nemajú na riešenie naliehavých sociálnych problémov," posťažoval si Philippe Martinez, generálny tajomník CGT, jedného z hlavných francúzskych odborových zväzov.

Po pondelkovom požiari prisľúbili rôzne spoločnosti na obnovu katedrály Notre-Dame stovky miliónov eur: dvesto miliónov chce dať rodina dedičky kozmetickej firmy L'Oréal Françoise Bettencourtovej Meyersovej a aj rodina Arnaultových, ktorej patrí koncern LVMH vyrábajúci luxusné tovary; sto miliónov chce prispieť miliardár François-Henri Pinault a nadácia energetickej spoločnosti Total. Milióny eur plánujú darovať tiež spoločnosti JCDecaux, Société Général, Axa či Disney.

Jedna zo známych tvárí žltých viest Ingrid Levavasseurová sa na sociálnych sieťach posťažovala na "ľahostajnosť veľkých firiem k biede v spoločnosti", keď sú zároveň počas jednej jedinej noci schopné na Notre-Dame dať "tak šialené prachy". Použila pritom slangový výraz, ktorý pred časom zaznel z úst prezidenta Emmanuela Macrona v debate o sociálnych dávkach. Hlava štátu si za to vyslúžila ostrú kritiku.

Symbolickým faktom je, že Macron mal svoju reakciu na niekoľkomesačné protesty žltých viest uviesť práve v deň, kedy začala katedrála Notre-Dame horieť. Odvysielanie jeho predtočeného prejavu bolo kvôli nešťastiu odložené na neurčito.

A čo dochvíľnosť v platení daní?
"Že oligarchovia dávajú (peniaze) na Notre-Dame je síce dobré, príkladnosť v daňových otázkach by ale bola ešte lepšia," napísal na twitteri v reakcii na záplavu darov na obnovu vyhoreného chrámu ďalšia výrazná postava hnutia Žltých viest Benjamin Cauchy. Mnoho ľudí tiež upozorňuje, že štedrosť, akú preukázali veľké firmy vo vzťahu k obnove Notre-Dame, prichádza v čase, keď organizácie bojujúce proti chudobe dostávajú čoraz menej darov.

Katolícky spisovateľ Erwan Le Morhedec cez twitter vyzval tých, ktorí by svoj príspevok na obnovu katedrály považovali vzhľadom k vysokým darom od veľkých firiem za "smiešny", aby ho radšej preto neposlali a dali svoje peniaze organizáciám, ktoré sa "starajú o živé chrámy" .

Senátorka Esther Benbassaová na twitteri v súvislosti uviedla, že sníva o takomto "spontánnom a masívnom nadšení v prospech organizácií a štruktúr, ktoré bojujú s extrémnou chudobou, sociálnym vylúčením a bezdomovectvom".

"Štyristo miliónov pre Notre-Dame, ďakujeme Keringu, Totalu a LVHM za vašu štedrosť: máme veľký vzťah k miestu pohrebu abbého Pierra," napísala na twitteri Nadácia abbého Pierra, katolíckeho duchovného známeho svojou starostlivosťou o bezdomovcov. "Ale máme tiež veľký vzťah k tomu, za čo bojoval. Ak by ste mohli pridať jedno percento pre chudobných, urobilo by nám to veľkú radosť, "dodala nadácia.

V roku 2018 sa stalo prvýkrát za desaťročie, že výška darov poskytnutých pre 22 popredných charitatívnych organizácii vo Francúzsku klesla - a to o 4,2 percenta. Podľa mimovládnych organizácií je za týmto javom predovšetkým horšia životná situácia dôchodcov, ktorí sú charite tradične najviac naklonení.

Za ďalší dôvod označili organizácie aj minuloročné zrušenie ISF, teda solidárnej dane z bohatstva, ktoré presadil prezident Macron. V snahe znížiť svoj daňový základ totiž bohatí ľudia v dobe platnosti ISF dávali oveľa viac peňazí práve na charitu.