Na Veľký piatok, keď si kresťania pripomínajú deň ukrižovania Ježiša Krista, naši predkovia dodržiavali okrem cirkevných tradícií aj viacero zvykov, ktoré im mali zaručiť v nasledujúcich mesiacoch zdravie a prosperitu.

"Pozornosť sa sústredila na dobytok," povedala pre TASR etnologička Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Jarmila Hluchová. S koňmi sa muži chodili brodiť, aby mali lesklú a zdravú srsť a aby dobre behali. Ľudia na Veľký piatok dodržiavali prísny pôst, v Trakoviciach pri Piešťanoch vtedy gazdiné mútili maslo. "Namútené v takýto deň malo podľa nich liečivé účinky. Maslo im vydržalo dlho, lebo to robili formou tzv. prepusteného masla, ktoré sa teraz ako módne ghee dostáva do biokuchýň, ale tento postup poznali naše babičky dávno," uviedla etnologička.



Na Myjave podľa jej slov robili na Veľký piatok púčiky, čo bolo jedlo z cesta v tvare púčikov. "Posypali sa vajíčkom, ktoré malo symbolizovať zrodenie nového života, malo to zabezpečiť veľké a zdravé klasy v nasledujúcom roku," informovala Hluchová.

Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok využívali devy, aby si privolali ženíchov. "S holými zadkami sadali do kaluží a odriekali veršík Kaluža, kaluža, dajže mi ty muža, ak mi ho nedáš, o rok ma tu zas máš,“ dodala etnologička.