Komentár Jany Teleki: Lučanského začarovaný kruh
19 | 04 | 2019 I Jana Teleki
V histórii Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky od pádu vlády Vladimíra Mečiara k najvýraznejším policajným prezidentom patrili Jaroslav Špišiak, Ján Packa a Tibor Gašpar. Vniesli do práce policajného zboru maniere, ktoré nepatria nielen do represívnych zložiek, ale ani do civilizovanej spoločnosti.
Spišiaka si budeme pamätať devastáciou kriminálnej polície odňatím jej kompetencií, organizovanou asistenciou policajtov pri majetkovej trestnej činnosti, rozbíjaním organizovaných zločineckých skupín, ktoré nikdy zločineckými a vonkoncom organizovanými neboli, či nešťastným hodnotením policajtov.
Aj keď poslušný Packa s ničím vlastným neprispel k efektívnejšej polícii, okrem výraznejšieho vylepšenia vozidlového parku a snáď výzbroje, predsa len na základe rozboru ministerstva spravodlivosti stopol obsadzovanie a vypratávanie budov policajtmi bez rozhodnutia súdu.
Gašpar budoval systémy, ktorými sústreďoval kompetencie a moc. Zriadením NAKA zavŕšil dlhoročné snahy zlúčiť do super útvaru všetky rozhodujúce prípady závažnej kriminality a zabezpečiť spoľahlivú kontrolu nad vyšetrovaním, či ovplyvňovaním najzávažnejších trestných vecí. Gašparova bohorovnosť sa prejavila v roku 2016, keď v priamom prenose na plné ústa priznal, že vyšetrovatelia občas vznášajú obvinenia bez dôkazov o trestnej činnosti, dnes sa o tejto jeho aktivite hovorí ako o bezdôvodnom zakladaní trestných spisov na oponentov moci.
Po prvej tlačovke generála Lučanského, ktorý nastúpil po nútenom odchode Tibora Gašpara aj napriek deklarovaniu prinavrátenia dôvery v políciu je viac ako zrejmé, že je iba pokračovateľom v manieroch svojho predchodcu. Niekoľko minút prvého brífingu po jeho menovaní na post policajného prezidenta a odpoveď na jedinú otázku redaktorky STV, či je v poriadku, že vyšetrovatelia ponúkajú výpovede, ktoré majú obvinení hovoriť, dotvorilo aj právnemu laikovi o Lučanskom dokonalý obraz o jeho ambíciách ako aj špeciálny vzťah k aplikácii trestnej legislatívy do policajnej praxe.
„Tu si budem stáť zase za svojim ako som to deklaroval pred tým, keď k tomuto došlo. A myslím si, že bude priestor a čas na to, aby sme potom po ukončení vyšetrovania vydeklarovali, že čo bolo toho dôvodom, prečo to bolo a aký význam to malo.
V zmysle zákona v rámci výsluchu obvinený musí dostať priestor na vyjadrenie sa plynule ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj možnosť vyjadriť sa k rozporom v jeho zdôvodnení, dokonca môže odmietnuť výpoveď. Povinnosťou vyšetrovateľa je jeho výpoveď v priamej reči protokolovať. Autenticky a presne. Po ukončení vyjadrenia obvineného môže vyšetrovateľ obvinenému klásť otázky, na ktoré odpovede v priamej reči protokoluje. V dobe zápisu na písacom stroji bola garantovaná postupnosť a presné protokolovanie. V zmysle trestnoprávnej legislatívy vyšetrovateľ nemôže výpoveď korigovať podľa vlastných predstáv, upravovať výpoveď, aby korešpondovala s jeho verziou o spáchaní skutku ani podsúvať obvinenému, čo má hovoriť, respektíve akým spôsobom má vypovedať. Je na vypočúvanom a svedkoch, aby autorizovali zápisnicu aj s pripomienkami k oprave. Opäť pripomínam, že v dobe písacích strojov tieto pripomienky boli pokračovaním zápisnice a dávali presný obraz o priebehu výsluchu. V súčasnosti sa edituje počítačový zápis a neskôr vznikajú dohady, ktoré sú odstraňované v prípade potreby zvukovým záznamom z výsluchu.
Lučanský však doplnil aj ďalšie:
„ A myslím si, že to, že to malo význam, čo nám ocenili aj dozoroví prokurátori. A to čo rozprávajú advokáti viete, ak majú nejaké pochybnosti a majú vedomosti o tom, že bol porušený zákon, nech sa páči nič im nebráni v tom, aby podali trestné oznámenia, ktoré budú náležite vybavené. V tomto ja nemám žiadny problém. „
Veď práve, že vieme. Minimálne občania, ktorí majú skúsenosť s trestným konaním. Pán generál vedome zavádzal, nakoľko z pozície bývalého riaditeľa inšpekčnej služby musí dokonale poznať všetky spôsoby, ktorými sa nielen zametá trestná činnosť policajtov, ale aj maria práva obvinených v trestnom konaní. V terminológii pána generála Lučanského je slovné spojenie marenie práv obvineného neprimerane často nahrádzané spojením vyšetrovacia taktika, či policajná stratégia. Vyšetrovateľ koná na pokyn alebo so súhlasom dozorového prokurátora. Vo väčšine prípadov je bezpredmetné podávať sťažnosť na jeho postup, pretože jeho konanie bude skúmať práve dozorový prokurátor.
Svojho času práve prezident Packa povedal v súvislosti s istým nezákonným konaním historickú vetu:
„ Ak sa dohodne vyšetrovateľ, prokurátor a sudca vznikne začarovaný kruh, z ktorého nie je možné vyjsť “.
Ak teda v priebehu trestného konania, vyšetrovateľ koná v rozpore so zákonom tým, že porušuje procesné a ústavné práva obvineného, či svedka a účastník konania podá na vyšetrovateľa trestné oznámenie, polícia má v talóne niekoľko osvedčených „náležitých“ spôsobov vybavenia, ktorých jediným efektom je zvýšenie krvného tlaku oznamovateľa.
Najzaužívanejším spôsobom riešenia trestných oznámení v priebehu trestného konania je, že polícia podnet na trestné oznámenie prekvalifikuje na sťažnosť proti postupu, ktorá je opravným prostriedkom proti uzneseniu vyšetrovateľa a účastníkovi zašle rozhodnutie, že trestné oznámenie má možnosť podať po právoplatnom ukončení trestnej veci. Vzhľadom na dĺžku konania zvyčajne po ukončení trestného konania je trestná činnosť policajta premlčaná a policajt nepostihnuteľný.
Ďalším spôsobom riešenia trestnej činnosti policajtov je, že bezprostredne po podaní trestného oznámenia je policajt potrestaný zrážkami zo mzdy, zvyčajne desiatimi percentami z platu po dobu dvoch mesiacov. Niekoľko týždňov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrážkach nič netušiacemu oznamovateľovi je zaslané rozhodnutie podľa ktorého nie je možné voči vyšetrovateľovi trestné konanie, nakoľko policajt bol potrestaný disciplinárne a v zmysle zásady ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci - nemôže byť dvakrát potrestaný za ten istý skutok.
Najčastejšie je však rozhodnutie podľa ktorého, nemal v úmysle spôsobiť škodu, iba si nesprávne vyložil zákon alebo postupoval nedbanlivo. Pán policajný prezident pozná nielen spôsob vybavovania trestných oznámení, ale aj následky nezákonného postupu polície najskôr pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania pred podaním obžaloby a najneskôr keď vec sa dostane pred súd. Nehovoriac o tom ako súdy na základe nesprávnych výsluchov a postupov v predprípravnom a prípravnom štádiu trestného konania zastavujú konania z dôvodu nezákonnosti.
Ak si pozorne vypočujeme jeho vyjadrenie o tom, že časom sa ukáže a vysvetlia podozrivé postupy vyšetrovateľov, ktorí pripravujú a navádzajú k výpovediam svedkov, tak si uvedomíme, že prioritou pána prezidenta nie je vrátiť polícii deklarovanú vážnosť, ale posilniť systém ochrany trestnej činnosti policajtov pri porušovaní práv vypočúvaných. V prezentovanej predstave pána policajného prezidenta nie je ich povinnosťou dodržiavať zákon, ale policajtom prispôsobiť postupy, ktorými beztrestne porušujú zákon a vleklým spôsobom vyšetrenia ich trestnej činnosti chrániť protiprávny postup.
Uvidíme, či podporovanie policajtov v svojvôli a v porušovaní procesných práv a povinností bude doménou nového prezidenta, podľa ktorého si budeme Lučanského pamätať alebo sa jednalo iba o nešťastné vyjadrenie, ktoré malo odznieť celkom inak a najmä s iným významom.
Zdieľať tento článok