Japonsko vyvíja zo vzduchu odpaľované protilodné strely s dlhým doletom, pripomína vojenský publicista a politológ Michael Peck v komentári pre server National Interest. Za dôvod považuje skutočnosť, že čínske námorníctvo vyvíja protivzdušne strely dlhého dosahu, čo znamená, že v prípadnom vojenskom strete oboch krajín by japonské lietadlá museli odpáliť protilodné rakety z dlhšej vzdialenosti, ak sa nechcú vystaviť riziku možného zostrelu.

Japonský minister obrany Takeši Iwaja hovorí o protivzdušných raketách dlhého dosahu na vojenských lodiach patriacich "istým krajinám", avšak podľa politológa je zrejmé, že má na mysli Čínu.

Plán má podľa japonského denníka Majniči zahŕňať predĺženie doletu existujúcich japonských protilodných nadzvukových striel ASM-3 zo súčasných necelých dvesto kilometrov na viac ako dvojnásobok, uvádza Peck. Dodáva, že opatrenie má posilniť schopnosť Japonska brániť reťazec ostrovčekov nachádzajúcich sa juhovýchodne od japonskej pevniny.

Japonská modifikácia stíhačiek F-16 pod názvom F-2 má doslúžiť do tridsiatich rokov. Podľa Iwajových slov zvažujú vývoj vlastných lietadiel novej generácie F-3. Vysvetľuje, že tieto stroje by mali byť ťažko zachytiteľné radarom a vyzbrojené práve strelami s predĺženým doletom.

"Zaujímavé je to, že nové strely sú už vo vývoji, hoci Japonsko dokončilo vývoj ich predchodcu ASM-3 len minulý rok," pokračuje Peck. Podotýka, že ASM-3 sú konštruované tak, aby mohli byť odpaľované z lietadiel F-2, pričom môžu na cieľ útočiť po priamej trajektórii v nízkej výške, alebo môžu byť vypustené z malej výšky, vyletieť nahor a z výšky zaútočia na cieľ.

Politológ tiež upozorňuje, že Japonsko uvažuje o nákupe ďalekonosných "zabijakov lodí" v podobe nórskych striel JSM s doletom vyše 550 kilometrov, ktorými by vyzbrojili svoje lietadlá piatej generácie F-35.

Strela ASM-3 síce dokáže vyvinúť trojnásobnú rýchlosť zvuku, ale s doletom necelých dvesto kilometrov by mohla byť ničivou zbraňou proti čínskemu námorníctvu maximálne tak v minulom desaťročí, konštatuje publicista. Pripomína, že čínske námorníctvo má teraz k dispozícii novú generáciu lodí, napríklad torpédoborec 052D vybavený riadenými protivzdušnými raketami HHQ-9. Ide o lepšiu verziu rakiet HQ-9 s dosahom až dvesto kilometrov, teda dokážu pohodlne ohroziť prípadné japonske lietadlá útočiace pomocou striel ASM-3.



"Môže však existovať ďalší dôvod, prečo Japonsko túži po protilodných strelách dlhého dosahu," naznačuje Peck. Poukazuje na to, že Čína stavia flotilu lietadlových lodí, z ktorých by vypúštali stíhačky. Tie by výrazne rozšírili obranný perimeter čínskych námorných síl, ktorý sa momentálne skladá predovšetkým protivzdušné rakety, ktoré sú odpaľované z lodí.

Situácia tak môže pripomínať studenú vojnu, kedy sovietske bombardéry ako Tu-22M Backfire, vyzbrojené protilodnými strelami s dlhým doletom, čelili americkým palubným lietadlám typu F-14 Tomcat. Tie mali tieto bombardéry zničiť skôr, než sa dostanú do príhodnej vzdialenosti k útoku, načrtáva politológ. Dodáva, že v prípade vypuknutia vojnového konfliktu teda nebolo jasné, či sovietske bombardéry nebudú zostrelené ešte pred tým, než zasypú americké plavidla svojimi raketami.

Za ďalší zaujímavý fakt označuje predlžovanie dosahu japonských zbraní. "Prenasledované katastrofou druhej svetovej vojny nemalo pacifistické Japonsko, napriek svojej pomerne veľkej a rozvinutej armáde, záujem o vzdialené operácie mimo Japonska," píše Peck. Hovorí, že tento pacifizmus teraz vyprcháva.

Článok 9 japonskej ústavy odmieta vojnu, čo je jeho právo ako suverénneho štátu. Preto zakazuje krajine vydržiavať ozbrojené sily k vedeniu vojny. Odkazuje však na minuloročné slová japonského premiéra Šinzó Abeho, že podľa jeho interpretácie ústava nevylučuje rakety s plochou dráhou letu dlhého dosahu.

Existujú tiež japonské plány nasadiť námornú verziu lietadiel F-35B na svoje vrtuľníkové ľadoborce, pričom nová japonská stratégia vzdušného boja sa má spoliehať na moderné americkej rakety vzduch-zem, konštatuje politológ. Deklaruje, že vývoj vlastných japonských protilodných striel dlhého dosahu je teda iba pokračovaním nastoleného trendu.

zdroj: eurozprávy