Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová, ktorá vo štvrtok navštívila Rusko, dúfa, že v rusko-estónskych vzťahoch nastane "oživenie".

"Dúfam, že otvorenie zrekonštruovaného veľvyslanectva dodá vzťahom medzi Estónskom a Ruskom oživenie. Moja cesta (do Moskvy) je znakom toho, že Estónsko je pripravené komunikovať so svojím susedom," napísala na sociálnej sieti Facebook Kaljulaidová, ktorú citovala tlačová agentúra TASS.

Estónska líderka sa vo štvrtok zúčastnila na slávnostnom otvorení zrekonštruovaného veľvyslanectva Estónska v Rusku. Následne sa stretla so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorý poznamenal, že predchádzajúci nedostatok zmysluplných kontaktov medzi ruskými a estónskymi činiteľmi bol abnormálny.



Kaljulaidová zároveň pozvala Putina na návštevu svojej krajiny; návšteva sa zrealizuje na budúci rok. Kaljulaidová Putina pozvala na kongres ugrofínskych národov, ktorý sa bude konať v meste Tartu.

Obaja lídri počas schôdzky hovorili aj o bilaterálnych otázkach vrátane ratifikácie hraničnej dohody, projektu Severný prúd a implementácii minských dohôd.

Putin s estónskou prezidentkou hovoril aj o strachu pobaltských štátov z "ruskej hrozby", oznámil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorý dané vyhlásenia označil za "absolútne nepodložené".

"Spomenuli NATO, obavy Estónska a niekoľkých ďalších pobaltských štátov o bezpečnosť. Sme si istí, že sú absolútne nepodložené. Umelo ich vytvárajú vojenskí velitelia NATO a zámorskí politici," povedal Peskov, pričom zdôraznil, že Rusko "nepredstavuje hrozbu pre žiadneho zo svojich susedov".

Hovorca takisto poznamenal, že Kremeľ naďalej vyjadruje znepokojenie nad osudom rusky hovoriacich menšín v pobaltských štátoch.

"Situácia rusky hovoriacej menšiny v Estónsku a ďalších pobaltských krajinách bola pre nás vždy kľúčovou záležitosťou. Naši estónski partneri však preukázali určitú flexibilitu - napríklad pri odklade prechodu škôl s ruštinou ako vyučovacím jazykom k estónčine," zakončil Peskov.