Najčastejšie spomínaným prezidentským kandidátom na dezinformačných stránkach využívajúcich Facebook bol pred prvým kolom volieb Štefan Harabin, nasledovaný Zuzanou Čaputovou. Kým Harabin bol prezentovaný ako preferovaný, pozitívne vnímaný kandidát, Čaputová bola zobrazovaná najnegatívnejšie zo všetkých uchádzačov o post hlavy štátu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu neziskovej organizácie Globsec, ktorá sa zamerala na vplyv konšpirácií a dezinformácií na sociálnych sieťach na slovenské prezidentské voľby.

Prieskum analyzoval vyše 2500 príspevkov zo 14 dezinformačných stránok na Facebooku, identifikovaných projektom blbec.online, v období od 10. januára do 3. apríla 2019, detailne analyzovaných bolo 1312 príspevkov.

"Z 332 textov, ktoré spomínali Harabina malo iba deväť negatívnu konotáciu, do prvého kola volieb (16.3.) bol najspomínanejším kandidátom na monitorovaných kanáloch,“ uviedla analytička Globsec-u Katarína Klingová. "Na Čaputovú sa monitorované dezinformačné kanály sústredili takmer rovnako často, s tým rozdielom, že väčšina príspevkov o nej bola negatívnych,“ dodala.

Jej kolegyňa Miroslava Sawiris v tejto súvislosti spresnila, že negatívne konotácie začali výrazne narastať po tom, ako sa protikandidát Čaputovej Róbert Mistrík 26. februára vzdal kandidatúry v jej prospech, a najmä po 1. marci, keď sa v prieskumoch začala objavovať ako reálny víťaz. "Pred prvým kolom sa o nej negatívne vyjadrovali autori 58 percent príspevkov, pred druhým kolom sa percento negatívnych konotácií zvýšilo na 64 percent,“ doplnila Sawiris.

Neúspešný kandidát v druhom kole Maroš Šefčovič nebol natoľko zasiahnutý negatívnou dezinformačnou kampaňou. Príspevky o eurokomisárovi mali do prvého kola prezidentských volieb negatívnu konotáciu v prípade 43 percent, pred druhým kolom toto percento kleslo na 24. "Možným vysvetlením je, že dezinformačná scéna ho nikdy nevnímala ako liberálneho kandidáta s reálnou šancou zvíťaziť, preto sa primárne zamerala na Zuzanu Čaputovú," skonštatovala Klingová.

Najčastejšími naratívami, ktoré sa na dezinformačných stránkach objavovali, boli "liberalizmus ako hrozba podrývajúca stabilitu spoločnosti", "zasahovanie do volieb zo strany externých aktérov so skrytým záujmom" a "štandardné médiá nie sú dôveryhodné a manipulujú verejnú mienku".

Ich použitie malo podľa analytičiek mimovládnej organizácie za cieľ najmä zdiskreditovať liberálnejších prezidentských kandidátov, rovnako tak aj podkopať dôveru v demokratické voľby. "Mnohé dezinformačné stránky si predpripravovali publikum na to, že ich obľúbený kandidát neuspeje práve v dôsledku nečistých praktík zo strany vonkajších aktérov," povedala Sawiris.

Na dosiahnutie týchto cieľov bolo podľa zistení prieskumu použitých niekoľko techník, využívajúcich pocit ohrozenia, predsudky a stereotypy, ako aj nové konšpiračné teórie, do ktorých boli určití kandidáti príspevkami zapletení.