Jana TELEKI: Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom, tak si zapamätáme Kisku
11 | 04 | 2019 I Jana Teleki
Hoci Andrejovi Kiskovi neskončilo funkčné obdobie v prezidentskom úrade, z pôdy inštitútu, ktorý má byť apolitický, iniciatívne začal s odpočítaním času vyhláseniami o vstupe do politike. Zákon to síce nezakazuje, ale Ústava SR od neho vyžaduje nestrannosť, takže jeho netrpezlivosť pokojne môžeme nazvať minimálne termínom neetické správanie prezidenta. Kisku evidentnte nezaujíma názor jeho oponentov, rieši iba vlastnú popularitu a politický kapitál, ktorý si ani jeden z politikov takýmto spôsobom nevie zúročiť. Iba história dokáže vyhodnotiť, čo nám Andrej Kiska ako prezident priniesol. Či vôjde do histórie iba ako človek, ktorý si na tragédii dvoch mladých ľudí pripravil a a odpísaní svojho najväčšieho rivala Roberta Fica, vybudoval svoju politickú budúcnosť. Kiska si v roku 2014 uvedomoval, že je veľmi vhodná chvíľa na kandidatúru kohokoľvek, kto bude alternatívou pre neficovoličov v duchu volíme menšie zlo. Sám priznáva, že okolo 1,5 miliona použil na svoju kampaň a vie, že to je suma, ktorá dokáže pohnúť verejnou mienkou.
Podľa čoho si Kisku budeme pamätať?
Presne týždeň po svojej inagurácii 22.6.2014 v reláci STV o 5 minút 12 prehlásil šokujúcu vetu, že „ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“. Nielen tým, ktorí reláciu sledovali, ale aj moderátorovi, ktorý mu položil otázku k uvedenej priorite v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta, padla sánka, čiže Kiskove myslenie a správanie bolo od jeho nástupu viac ako rozpoltené. S úsmevom na obchodné rokovanie a ani zmienka o ľudských právach. O ľudských právach budeme hovoriť doma na vlastných tribúnach, nikomu neuškodíme, nikto to nepostrehne a vlastne nikoho nebude zaujímať, že tým nenapomáhame princípu dodržiavania týchto práv.
Podobnou rozpoltenosťou postavil sa aj k politickej scéne v Turecku, keď Erdogan zaviedol tesne pred návštevou Slovenska prakticky systém štatária a povolil strieľať do demonštrantov. Kiska paralelu a medzi čínskym a tureckým modelom nevidel, všimol si letmo iba zahraničný význam Erdoganovej moci v podobe štítu, ktorý postavil proti migračnej vlne. Kiskova prelietavosť, nestálosť a schopnosť improvizovať bez hanby a sebareflexie sa prejavovala pravidelne. Ako politicky dezorientovaný človek v úrade prezidenta si nevšimol ani problémy a nával migrantov v Maďarsku, ani raz sa nespýtal, či nepotrebujú pomoc, ale servilne zatlieskal Angele Merkel, keď prehlásil, že pár sto alebo tisíc migrantov by sme mohli prijať. V tej dobe už mu bolo známe snaženie a stanovisko Ficovej vlády, že odmietame migrantov ako aj skutočnosť, že migrácia nie je o ľudských právach, ale ekonomickým útokom na Európske štáty. Prečo takýmto spôsobom Kiska kľučkoval, vyhýbal sa k zásadným postojom a vyjadroval sa hazardným spôsobom?
Pánske huncútstvo ... alebo prečo Kiska kandidoval ?
Doba od okamihu, keď vznikla reálna myšlienka, že Kiska bude kandidovať je príliš krátka a vyjadrenie, že práve s priateľmi v reštaurácii a sledoval televíziu, keď dostal vnuknutie, že mohol by byť aj on prezidentom nie veľmi úprimné. Vyskúšal už podnikanie, vie ako treba jednať s ľuďmi aj nejednať, ako na ich dôverčivo zarobiť aj vycúvať z podnikania a opätovne na nich zarobiť. Poznal ľudí zo svojej podnikateľskej sféry a celkom povzbudený titulom manažér roka 2006 od časopisu TREND mal pocit, že potrebuje vyššie méty. Sledujúc desaťtisíce naivných ľudí, ktorí boli klientmi jeho podnikateľských aktivít vedel, že potrebné biznis v najlepšej chvíli predať a začať s niečím novým. Môj manžel získal tento titul v roku 1993 a podľa neho to bola marketingová fraška, ktorá okrem Kisku, každému priniesla iba závisť a smolu. Hoci si niektoré pojmy a demokratické volebné inštitúty a právne základy fungovania štátu si dal objasniť, rýchlo prišiel na to, kde má systém zraniteľné miesto. Postačilo postaviť sa na čelo odporcov Fica, masírovať ich sklamanie, naoko ponúknuť nádej a vraziť do prezidentského projektu objem peňazí, ktorý prinesie výsledok. Hovorí sa, že pre prípadný neúspech v roku 2014 v prezidentských voľbách bola pripravená alternatíva pre politickú stranu. Podľa referencií jeho vyhliadky aj bez alternatívy už pred samotnými prezidentskými voľbami.
Pekné fotky do úradov a do škôl
Prvé opojenie z novej hračky, ktorá Kiskovi dávala celkom iné zážitky ako peniaze a podnikanie sa dostavili veľmi krátko po voľbách. Vyzeral ako by začal levitovať nad minulosťou a súčasnosťou a vznášal sa nad ľuďmi na vlne ich očakávaní. Pátos a honor si začal vyslovene užívať, čo neprekážalo najmä do vtedy, kým nebol konfliktný voči Ficovej vláde. V začiatkoch v úrade vzbudzoval dojem hlavy štátu, ktorá bude rád cestovať, stýkať sa s významnými ľuďmi a pod slovenskou vlajkou rečniť pred vysokými svetovými autoritami a inštitúciami. A tak cestoval, rozdával úsmevy, potriasal ruky, lietal hore-dole bez patričného efektu a míľovými krokmi sa vzďaľoval od reality.
Prebudenie politika a závan budúcnosti
Časom sa možno dozvieme ako a čo sa vedel o Kuciakovej vražde, prečo nepovedal ani slovo na spomienkovom zhromaždení, čo mu vírilo v hlave, prečo sa sústredil na tichú demontáž Ficovho kabinetu, prečo zvolil kompromis. Kiska vlastne zachytil závan budúcnosti a vedel, že z funkcie reprezentujúceho prezidenta viac nedosiahne a prišiel čas vstupu do politiky. Priebežné prieskumy mu nahrávali ešte viac ako pred prezidentskými voľbami v roku 2014, keď vstup do politiky bol pre neho variantom pre prípad volebného neúspechu. Myšlienka Kiskovho vstupu do politiky, ktorá vznikla určite pôvodne v roku 2014 ožila, či tému riešil na súkromnej návšteve u Sorosa alebo nie, či v tej veci komunikuje sprostredkovane cez Radičovú alebo iné organizácie, dozvieme sa časom. Platí totiž istá objektívna realita, podľa ktorej to, že nevieme o nejakej veci neznamená, že vec neexistuje. Tak to bolo s politickou latenciou Andreja Kiska počas celého jeho prezidentovania.
Hakuna Matata...
... povedal by Disneyovský mág. Andrej Kiska si užil všetko, čo mu honor prezidentskej funkcie mohol dať a možno, že ho to už prestalo baviť, nudí sa a hľadá nové výzvy. Alebo má nesplnený sen o boji za ideály ktoré ponesú spoločnosť dopredu? Neviem aké má ideály, ale občania, ktorí predpokladajú, že má jasno napríklad v oblasti ľudských práv budú sklamaní. V Kiskovom ponímaní práva sa dajú kúpiť rovno aj s vládami , čo napovedá dekódovaný význam jeho vyjadrenia, že tieto práva nemôžu stáť nad obchodnými záujmami.
Zaľúbené pohľady
O Čaputovej vieme iba to, že mala šikovný tím, veľa peňazí, celkom slušne a právne zdatne sa vyjadruje, je na pohľad príjemná zrelá žena. Posledné vďaka svojmu partnerovi bude vedieť uplatniť. Tvrdím to s absolútnou istotou. Fotografia peknej prezidentky, ktorá vystrieda Kisku na stenách úradov a škôl bude veľmi príjemnou zmenou a nie jeden adolescent ju bude zasnene sledovať, aj keď skôr narodení tendenciu akceptovať iba ľudí u ktorých šediny, skúsenosť a životné vzory dávajú určité konzervatívne záruky. Čaputová má teoreticky šancu búrať predsudky a využijúc prirodzenú galantnosť politikov ku ženám dostať sa ďalej ako sa dostal Kiska pre svoju neskúsenosť a iní predchodcovia v prezidentskom úrade pre ich minulosť a politickú neakceptovateľnosť.
Takže čoskoro budeme prirovnávať opäť, tentokrát správanie Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, zároveň budeme sledovať správanie Andreja Kisku - politika a jeho spojencov.
Podľa čoho si Kisku budeme pamätať?
Presne týždeň po svojej inagurácii 22.6.2014 v reláci STV o 5 minút 12 prehlásil šokujúcu vetu, že „ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“. Nielen tým, ktorí reláciu sledovali, ale aj moderátorovi, ktorý mu položil otázku k uvedenej priorite v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta, padla sánka, čiže Kiskove myslenie a správanie bolo od jeho nástupu viac ako rozpoltené. S úsmevom na obchodné rokovanie a ani zmienka o ľudských právach. O ľudských právach budeme hovoriť doma na vlastných tribúnach, nikomu neuškodíme, nikto to nepostrehne a vlastne nikoho nebude zaujímať, že tým nenapomáhame princípu dodržiavania týchto práv.
Podobnou rozpoltenosťou postavil sa aj k politickej scéne v Turecku, keď Erdogan zaviedol tesne pred návštevou Slovenska prakticky systém štatária a povolil strieľať do demonštrantov. Kiska paralelu a medzi čínskym a tureckým modelom nevidel, všimol si letmo iba zahraničný význam Erdoganovej moci v podobe štítu, ktorý postavil proti migračnej vlne. Kiskova prelietavosť, nestálosť a schopnosť improvizovať bez hanby a sebareflexie sa prejavovala pravidelne. Ako politicky dezorientovaný človek v úrade prezidenta si nevšimol ani problémy a nával migrantov v Maďarsku, ani raz sa nespýtal, či nepotrebujú pomoc, ale servilne zatlieskal Angele Merkel, keď prehlásil, že pár sto alebo tisíc migrantov by sme mohli prijať. V tej dobe už mu bolo známe snaženie a stanovisko Ficovej vlády, že odmietame migrantov ako aj skutočnosť, že migrácia nie je o ľudských právach, ale ekonomickým útokom na Európske štáty. Prečo takýmto spôsobom Kiska kľučkoval, vyhýbal sa k zásadným postojom a vyjadroval sa hazardným spôsobom?
Pánske huncútstvo ... alebo prečo Kiska kandidoval ?
Doba od okamihu, keď vznikla reálna myšlienka, že Kiska bude kandidovať je príliš krátka a vyjadrenie, že práve s priateľmi v reštaurácii a sledoval televíziu, keď dostal vnuknutie, že mohol by byť aj on prezidentom nie veľmi úprimné. Vyskúšal už podnikanie, vie ako treba jednať s ľuďmi aj nejednať, ako na ich dôverčivo zarobiť aj vycúvať z podnikania a opätovne na nich zarobiť. Poznal ľudí zo svojej podnikateľskej sféry a celkom povzbudený titulom manažér roka 2006 od časopisu TREND mal pocit, že potrebuje vyššie méty. Sledujúc desaťtisíce naivných ľudí, ktorí boli klientmi jeho podnikateľských aktivít vedel, že potrebné biznis v najlepšej chvíli predať a začať s niečím novým. Môj manžel získal tento titul v roku 1993 a podľa neho to bola marketingová fraška, ktorá okrem Kisku, každému priniesla iba závisť a smolu. Hoci si niektoré pojmy a demokratické volebné inštitúty a právne základy fungovania štátu si dal objasniť, rýchlo prišiel na to, kde má systém zraniteľné miesto. Postačilo postaviť sa na čelo odporcov Fica, masírovať ich sklamanie, naoko ponúknuť nádej a vraziť do prezidentského projektu objem peňazí, ktorý prinesie výsledok. Hovorí sa, že pre prípadný neúspech v roku 2014 v prezidentských voľbách bola pripravená alternatíva pre politickú stranu. Podľa referencií jeho vyhliadky aj bez alternatívy už pred samotnými prezidentskými voľbami.
Pekné fotky do úradov a do škôl
Prvé opojenie z novej hračky, ktorá Kiskovi dávala celkom iné zážitky ako peniaze a podnikanie sa dostavili veľmi krátko po voľbách. Vyzeral ako by začal levitovať nad minulosťou a súčasnosťou a vznášal sa nad ľuďmi na vlne ich očakávaní. Pátos a honor si začal vyslovene užívať, čo neprekážalo najmä do vtedy, kým nebol konfliktný voči Ficovej vláde. V začiatkoch v úrade vzbudzoval dojem hlavy štátu, ktorá bude rád cestovať, stýkať sa s významnými ľuďmi a pod slovenskou vlajkou rečniť pred vysokými svetovými autoritami a inštitúciami. A tak cestoval, rozdával úsmevy, potriasal ruky, lietal hore-dole bez patričného efektu a míľovými krokmi sa vzďaľoval od reality.
Prebudenie politika a závan budúcnosti
Časom sa možno dozvieme ako a čo sa vedel o Kuciakovej vražde, prečo nepovedal ani slovo na spomienkovom zhromaždení, čo mu vírilo v hlave, prečo sa sústredil na tichú demontáž Ficovho kabinetu, prečo zvolil kompromis. Kiska vlastne zachytil závan budúcnosti a vedel, že z funkcie reprezentujúceho prezidenta viac nedosiahne a prišiel čas vstupu do politiky. Priebežné prieskumy mu nahrávali ešte viac ako pred prezidentskými voľbami v roku 2014, keď vstup do politiky bol pre neho variantom pre prípad volebného neúspechu. Myšlienka Kiskovho vstupu do politiky, ktorá vznikla určite pôvodne v roku 2014 ožila, či tému riešil na súkromnej návšteve u Sorosa alebo nie, či v tej veci komunikuje sprostredkovane cez Radičovú alebo iné organizácie, dozvieme sa časom. Platí totiž istá objektívna realita, podľa ktorej to, že nevieme o nejakej veci neznamená, že vec neexistuje. Tak to bolo s politickou latenciou Andreja Kiska počas celého jeho prezidentovania.
Hakuna Matata...
... povedal by Disneyovský mág. Andrej Kiska si užil všetko, čo mu honor prezidentskej funkcie mohol dať a možno, že ho to už prestalo baviť, nudí sa a hľadá nové výzvy. Alebo má nesplnený sen o boji za ideály ktoré ponesú spoločnosť dopredu? Neviem aké má ideály, ale občania, ktorí predpokladajú, že má jasno napríklad v oblasti ľudských práv budú sklamaní. V Kiskovom ponímaní práva sa dajú kúpiť rovno aj s vládami , čo napovedá dekódovaný význam jeho vyjadrenia, že tieto práva nemôžu stáť nad obchodnými záujmami.
Zaľúbené pohľady
O Čaputovej vieme iba to, že mala šikovný tím, veľa peňazí, celkom slušne a právne zdatne sa vyjadruje, je na pohľad príjemná zrelá žena. Posledné vďaka svojmu partnerovi bude vedieť uplatniť. Tvrdím to s absolútnou istotou. Fotografia peknej prezidentky, ktorá vystrieda Kisku na stenách úradov a škôl bude veľmi príjemnou zmenou a nie jeden adolescent ju bude zasnene sledovať, aj keď skôr narodení tendenciu akceptovať iba ľudí u ktorých šediny, skúsenosť a životné vzory dávajú určité konzervatívne záruky. Čaputová má teoreticky šancu búrať predsudky a využijúc prirodzenú galantnosť politikov ku ženám dostať sa ďalej ako sa dostal Kiska pre svoju neskúsenosť a iní predchodcovia v prezidentskom úrade pre ich minulosť a politickú neakceptovateľnosť.
Takže čoskoro budeme prirovnávať opäť, tentokrát správanie Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, zároveň budeme sledovať správanie Andreja Kisku - politika a jeho spojencov.
Zdieľať tento článok