Kazachstan v súčasnosti prechádza unikátnym a nie často videným obdobím, ktorým je riadené odovzdávanie moci v silno centralizovanom systéme. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák to povedal v pondelok na tlačovej konferencii v závere svojej dvojdňovej návštevy hlavného mesta Kazachstanu Nursultan.

Cieľom Lajčákovej cesty v pozícii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) bolo oboznámiť sa so situáciou v Kazachstane a s fungovaním tamojšej misie OBSE, tzv. programového úradu OBSE v Nursultane.

Zdôraznil, že OBSE v Kazachstane nepôsobí ako v krízovej oblasti. "Sme tu ako partner. OBSE tu rozvíja celý rad programov, pomáha s reformami, napríklad s reformou súdnictva, reformou polície." Na stretnutiach sa podľa vlastných slov snažil identifikovať novú dynamiku v krajine a ako sa "odráža na spoločenskej atmosfére na politických procesoch".

Za veľmi dôležitý signál Lajčák považuje stanovisko nového prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, ktorý si prítomnosť OBSE v krajine váži. "Aj budúca forma tejto prítomnosti bude výsledkom dohody."

Šéf slovenskej diplomacie Lajčák rokoval v pondelok okrem s dočasným prezidentom Tokajevom aj s kazašským ministrom zahraničných vecí Bejbutom Atamkulovom a novou predsedníčkou Senátu Darigou Nazarbajevovou.

"Kazachstan sa hlási k OBSE a k svojmu odkazu z roku 2010, kedy bol ako prvá postsovietska republika predsedajúcou krajinou OBSE a zorganizoval summit na najvyššej úrovni", a v súčasnosti chce na vtedajšiu agendu nadviazať, uviedol Lajčák po rokovaní s rezortným partnerom Atamkulovom.

Slovenský minister označil Kazachstan za krajinu, ktorá sa môže "otvorene rozprávať s každým" a nie je súčasťou žiadneho politického boku. "Silou svojej ekonomiky a geopolitickou váhou ich počúvajú Bielom dome, Kremli, Pekingu a všade inde." Dodal, že Nursultan je pripravený zapojiť sa do organizácie stretnutí na najvyššej úrovni či hostiť medzinárodné fóra.

Okrem politických rokovaní absolvoval aj stretnutie so zástupcami kazašskej občianskej spoločnosti, mimovládnymi organizáciami a tamojšími študentmi. Na nich si z druhej strany vypočul názory na fungovanie krajiny a na realizáciu zmienených procesov, ako napríklad prijímanie zákonov, v reálnom živote. A taktiež to, ako ich vnímajú a prijímajú ľudia.

Kazachstanom presadzovanú myšlienku vytvorenia určitého typu organizácie regionálnej bezpečnosti pre Áziu "v štýle OBSE" Lajčák podporil. „Nehovorili sme o tom v kontexte nahradenia OBSE, skôr v kontexte vybudovania nejakej siete alebo systému v rámci ázijského kontinentu, ktorý tu chýba." S tamojšími predstaviteľmi sa dohodli, že zorganizujú prípravné stretnutie na expertnej úrovni.

Ministrova dvojdňová návšteva Kazachstanu sa uskutočňuje ani nie tri týždne po tom, ako tamojší dlhoročný prezident Nursultan Nazarbajev (78) nečakane - po takmer 30 rokoch - odstúpil zo svojej funkcie.

Dočasným prezidentom sa až do nových volieb stal dovtedajší predseda Senátu Tokajev. Do kresla predsedníčky Senátu zasadla Nazarbajevova 65-ročná dcéra. Nasledujúce prezidentské voľby v Kazachstane sa uskutočnia v roku 2020.

Nazarbajev naďalej ostáva šéfom vládnucej strany i predsedom bezpečnostnej rady štátu. Kazašská ústava mu taktiež priznáva titul "vodca národa". Navyše, poslanci parlamentu krátko po Nazarbajevovom odchode z úradu schválili premenovanie hlavného mesto Astana na Nursultan - na exprezidentovu počesť. Tento krok vyvolal opozičné protestné zhromaždenia, ktoré sprevádzalo zatýkanie.

V pondelok sa úradujúci predseda OBSE Lajčák presunul z Kazachstanu do susedného Kirgizska. V hlavnom meste Biškek má v utorok na programe rokovania s tamojšími najvyššími predstaviteľmi i rozhovory so zástupcami občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií.