Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetkých politikov, náboženských predstaviteľov a zástupcov občianskych spoločností, aby sa vzdali rétoriky nenávisti a diskriminácie a vynakladali energiu na oslabenie a odstránenie hlavných príčin, ktoré podkopávajú sociálnu súdržnosť a vytvárajú priestor pre nenávisť a neznášanlivosť. Guterres to uviedol v posolstve k 25. výročiu genocídy v Rwande.

V rwandskej metropole Kigali si 7. apríla, OSN v Ženeve 8. apríla a UNESCO 8. a 9. apríla pripomenú 25. výročie genocídy v tejto stredoafrickej krajine.

"Vo všetkých našich spoločnostiach existujú potenciálne zdroje zla, zároveň  však sú aj pramene, z ktorých prýšti dôstojnosť, porozumenie, dobro, spravodlivosť a zmierenie. Vynaložme spoločné úsilie na to, aby sme budovali harmonickú budúcnosť pre všetkých. To je najlepší spôsob, ako vzdať daň pamiatke tým, ktorí zomreli za tragických okolností v Rwande pred 25 rokmi," uviedol Guterres v posolstve.

Počas rwandskej genocídy bolo od apríla do júla 1994 zabitých podľa odhadov OSN približne 800.000 príslušníkov etnika Tutsiov a umiernených Hutuov. Niektoré iné zdroje uvádzajú milión obetí na životoch.

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej webovej stránke avizovala, že 9. apríla vo svojich priestoroch v Paríži pripravila v spolupráci so Stálou delegáciou Rwandy pri UNESCO spomienkové podujatia - dve výstavy a okrúhly stôl - pri príležitosti 25. výročia genocídy v Rwande.

Valné zhromaždenie OSN 23. decembra 2003 schválilo rezolúciu 58/234, v ktorej vyhlásilo 7. apríl za Medzinárodný deň reflexie o genocíde v Rwande, a to pri príležitosti desiateho výročia genocídy v apríli 2004.

Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan 7. apríla 2004 v posolstve priznal neúspech OSN a medzinárodného spoločenstva v Rwande a avizoval akčný plán, aby sa genocída podobná rwandskej už nikdy viac nezopakovala. Na konferencii v New Yorku pri príležitosti desiateho výročia genocídy v Rwande povedal, že mal urobiť viac, aby zabránil genocíde v tomto africkom štáte. V tom čase bol Annan zodpovedný za mierové sily OSN.



Genocída sa začala po tom, ako 6. apríla 1994 dve rakety zem-vzduch zostrelili lietadlo s rwandským prezidentom Juvénalom Habyarimanom, ktoré pristávalo v Kigali. Na palube spolu s ním v troskách skonal aj burundský prezident Cyprien Ntaryamira, obaja z etnika Hutuov, a ďalší politici oboch krajín. Po zostrelení lietadla sa v Rwande začalo zabíjanie. Naplánovali ho vtedy vládnuci príslušníci väčšinového kmeňa Hutuov proti menšinovému etniku Tutsiov.

Už 9. apríla Francúzsko - operáciou Amaryllis - a Belgicko evakuovali z Rwandy zahraničných občanov. Počas Amaryllidy 500 francúzskych parašutistov evakuovalo vyše 1000 Francúzov a ľudí zo zahraničia. Do Paríža previezli aj rodinu bývalého rwandského prezidenta. Za tri mesiace prišli o život státisíce osôb, najmä Tutsiov, ale aj umiernených Hutuov. Na genocídu sa prizeralo medzinárodné spoločenstvo

Na základe mandátu OSN Francúzsko v roku 1994 vyslalo do Rwandy 2500 vojakov na vojensko-humanitárnu akciu Tyrkys. Popri francúzskych vojakoch sa na vytvorení humanitárnej zóny v juhozápadnej časti Rwandy zúčastnilo aj niekoľko jednotiek vojakov z afrických štátov. Vo východnej časti Zairu (v súčasnosti Konžská demokratická republika) vznikali utečenecké tábory.

Neskôr rwandský prezident Paul Kagamé obvinil Francúzsko, že sa priamo zúčastnilo na genocíde. Paríž to označil za "škandalózne a nespravodlivé". V roku 2006 potom Rwanda prerušila diplomatické styky s Francúzskom, čím vyvrcholilo napätie súvisiace s vyšetrovaním vraždy rwandského prezidenta. K obnoveniu prerušených diplomatických stykov došlo v novembri 2009.

Súd vo Francúzsku totiž vydal zatykač na deviatich spolupracovníkov prezidenta Kagamého. Sudca Jean-Louis Bruguiere vyhlásil, že sám Kagamé by mal predstúpiť pred tribunál OSN a zodpovedať sa za zostrelenie lietadla z apríla 1994. Paríž aj v roku 2008 odmietol obvinenia Kigali, podľa ktorých Francúzsko vedelo o prípravách vyvražďovania a pomáhalo pri výcviku príslušníkov milícií Hutuov.

Kagamé, významný predstaviteľ rwandskej armády, sa 17. apríla 2000 stal novým prezidentom Rwandy, keď vo funkcii nahradil tretieho rwandského prezidenta Pasteura Bizimungua (jeho funkčné obdobie trvalo od 19. júla 1994 do 23. marca 2000).

Kagamé stál na čele armády tutsijských povstalcov Rwandského vlasteneckého frontu (FPR), ktorá genocídu v roku 1994 ukončila. Stal sa prvým zástupcom z etnika Tutsiov na poste prezidenta od roku 1962, keď Rwanda získala nezávislosť od Belgicka.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy 25. februára 2010 na návšteve Kigali priznal "závažné chyby vo vyhodnotení situácie" a "istú formu zaslepenosti" Francúzska, ale Rwande sa neospravedlnil. V septembri 2011 prezident Kagamé uskutočnil prvú oficiálnu návštevu Francúzska.

Bezpečnostná rada OSN 8. novembra 1994 vytvoril Medzinárodný trestný súd pre Rwandu s úlohou súdiť hlavných zodpovedných za genocídu. V decembri 1996 sa začal prvý proces súvisiaci s genocídou v Rwande na pôde Medzinárodného trestného súdu OSN pre Rwandu.

Bývalý rwandský kapitán Pascal Simbikangwa bol 14. marca 2014 prvým odsúdeným na 25 rokov väzenia za genocídu. Dňa 6. júla 2016 boli Octavien Ngenzi a Tito Barahira, bývalí starostovia dediny Kabarondo na východe Rwandy, odsúdení na doživotie za zločiny proti ľudskosti a genocídu. Odvolací súd v roku 2018 trest potvrdil.

Genocída v Rwande mala následne v 90. rokoch 20. storočia aj regionálne následky v podobe dvoch vojen v Konžskej demokratickej republike.