Alzheimerova choroba patrí k ochoreniam, ktoré sa spájajú so starnutím populácie a zvyšovaním jej priemerného veku. Na Slovensku týmto ochorením trpí päť percent obyvateľov.

V rozhovore pre TASR to uviedol neurológ Stanislav Šutovský z Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Na Slovensku máme o niečo vyššiu prevalenciu Alzheimerovej choroby ako krajiny z okolia Stredozemného mora a zasa o niečo nižší výskyt ako v Škandinávii. Vo veku 75 rokov má každý dvadsiaty Slovák túto chorobu. Na našej klinike sme robili prieskum v rámci všetkých domovov dôchodcov v Bratislave, kde sme zistili, že 20 percent obyvateľov nemalo žiadny kognitívny deficit. Mierny kognitívny deficit, čo je prechodová zóna medzi normálnym starnutím a demenciou, malo 15 percent rezidentov. Zvyšok obyvateľov domovov dôchodcov trpel demenciou, čo znamená, že jej výskyt je pomerne veľký. Problémom je, že v mnohých prípadoch nie je Alzheimerova choroba včas zachytená,“ zdôraznil Šutovský s tým, že počet pacientov s Alzheimerovou chorobou sa do roku 2050 zdvojnásobí.

V minulosti bolo toto ochorenie vo svete menej rozšírené, čo súvisí najmä v nižšou priemernou dĺžkou života ľudí. Málokto sa dožil 75 rokov, čo je vek, keď sa začína najvyšší výskyt tohto ochorenia v rámci populácie. Rovnako platí, že na výskyt Alzheimerovej choroby majú vplyv aj geografické rozdiely. „Súvisí to s výskytom hlavného rizikového faktora Alzheimerovej choroby, ktorým je Apoliproproteín (Apo)E4. K tomuto poznatku dospeli americkí vedci v roku 1993. Týka sa to predovšetkým bielej populácie, teda kaukazskej rasy vyspelých krajín v Európe, Severnej Amerike a v Austrálii. V nej sa uvádza výskyt ApoE4 na úrovni 15 - 20 percent ľudí v rámci bežnej populácie. Platí, že nie každý, ktorá má ApoE4, musí dostať Alzheimerovu chorobu, ale väčšina z ľudí s týmto ochorením má túto izoformu. Zaujímavé je, že výskyt ApoE4 sa od rovníka smerom k obom pólom zvyšuje. V rámci Európy je napríklad výrazne vyšší výskyt Alzheimerovej choroby v Škandinávii ako v Taliansku,“ vysvetlil Šutovský.

Švédi, Fíni, Nóri majú v populácii výskyt ApoE4 na úrovni 20 - 25 percent, a tým aj úmerne vyšší podiel tejto choroby. V mediteránskej oblasti sa výskyt ApoE4 pohybuje na úrovni len 10 - 15 percent. U obyvateľov rovníkovej Afriky je toto číslo ešte nižšie ako 10 percent.

Podľa Šutovského nateraz nie je presne identifikované, s čím súvisí toto rozdelenie. „Pravdepodobne to súvisí s úlohou ApoE4, ktorá mala pomáhať pri zachovaní pozitívnej energetickej bilancie tela. ApoE4 je nielen rizikový faktor pre výskyt Alzheimerovej choroby, ale aj pre zvýšenú hladinu cholesterolu. Preto čím sa viac blížime k pólom, tým bol oddávna nestabilnejší prísun potravy počas roka. Severské národy mali najmä v zimných mesiacoch problémy pri jej získavaní.

ApoE4 slúžila aj ako metabolická kompenzácia obmedzeného prísunu potravy. To je jedno z vysvetlení, prečo je najviac Alzheimerovej choroby práve v severských štátoch,“ dodal Šutovský.