Jobbik žiada slovenského prezidenta, aby vrátil zákon, ktorý zakazuje spievať cudziu hymnu
05 | 04 | 2019 I Jana Teleki
Slovensko - rozprávková krajina
Argumentácia o tom, že deväť tisíc fanúšikov spievajúcich pred zápasom maďarskú hymnu psychicky zdeptá a zastraší hráčov protivníka bolo najvážnejším argumentom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predložili zákon na zákaz spevu štátnej hymny cudzieho štátu, pokiaľ nie je prítomná štátna delegácia. Slovenský parlament 27.marca 2019 schválením tohto zákona dostal našu krajinu na úroveň rozprávky „O princeznej so zlatou hviezdou na čele“.
Pamätáme si z filmu ako chudobný uhliar prebiehal na druhú stranu hranice, aby si tam zaspieval, pokým sa kráľ nespamätal a nezistil, že spev je pre krajinu potrebný, pretože prináša radosť a slobodu.
Dušan Tittel, ktorý je autorom tejto hanebnosti, rozprávku asi nevidel a pravdepodobne nepočul o slobode názorov a právach jednotlivca, či ľudských právach chránených Ústavou a medzinárodnými dohovormi. Štátnu hymnu cudzieho štátu priradil na úroveň prejavu rasizmu, neznášanlivosti, netolerantnosti, šírenia názorov pre potláčanie práv menšín, skupiny obyvateľstva a podobne. On vlastne nikoho neprenasledoval, len sa mu nepáči Maďarská štátna hymna, ktorú si naši občania maďarskej národnosti rozhodli spievať, lebo dúfajú, že podľa prvých slov tejto hymny im Boh pomôže a požehná.
Tittel a spolu s ním aj poslanci vládnej koalície, ktorí tento zákon schválili v parlamente, sa prejavili ako nenávistní nacionalisti, diletanti neznalí práva, osobných a ústavných práv občanov, nehovoriac o medzinárodných záväzkoch a zvyklostiach, ktoré sa pridržiavajú aj zvykového práva a slušnosti.
Nikto nehovorí o tom, že na ktorých zhromaždeniach, púťach, ľudových a športových zábavách sa hrá z úcty a piety štátna hymna účastníkov, ktorí sem merali cestu, aby sa zúčastnili spoločnej akcie.
Nikto sa nespýtal tých deväť tisíc fanúšikov, či sa to nedotkne ich práva slobodne sa prejaviť. Hovoriť a spievať v materinskom jazyku, čo im garantuje Ústava Slovenskej republiky. Nikto sa nepýtal ani tých súperov klubu, ktorí si tiež môžu zastrašujúcim spôsobom zaspievať svoju hymnu a dodať si sebadôveru. Nikto sa nespýtal ani tých tímov, či športovcov, ktorí sem prídu na majstrovstvá sveta a podľa dobrej zvyklosti pred každým zápasom si vypočujú vlastnú hymnu, alebo po víťazstve ešte raz. Bude na týchto zápasoch niekto z titulu nejakého poverenia sa pýtať, či je prítomný oficiálny zástupca štátu? Alebo za zástupcu štátu sa jednoducho vyhlásia športovci?
ktorú si klub pred zápasom tiež zborovo zaspieva a často si k tomu pozve aj interpreta z Maďarska. Je to síce len neoficiálna športová hymna, ale má kultový význam a pozná ju každý Maďar. Vari Tittel a spol. nepoznali maďarskú oficiálnu hymnu a túto kultovku?
Na Slovensku v treťom tisícročí vznikol zákon, ktorým sa zakazuje občanom spievať hymna cudzieho štátu na verejnosti.
Zákon je bezzubý a nevymožiteľný, ako väčšina podobných fanaticky motivovaných hlúpostí, pretože žiadny usporiadateľ verejnej akcie nebude môcť byť osvedčený pri pokutovaní z neúčasti oficiálneho štátneho zástupcu, niekto sa vždy prihlási, atd. Je to len byrokratická hlúposť, ktorým si koalícia a schvaľujúci poslanci ušili z hanby kabát.
Výsledok sa dostavil okamžite v Petícii na záchranu maďarskej hymny na Slovensku a prudkej reakcii parlamentného Jobbiku, ktorý v prípade účinnosti zákona žiada o okamžité zastavenie všetkých príspevkov poskytovaných na Slovensko, prerušenie kultúrnej spolupráce a ďalšie sankcie až na úrovni európskeho parlamentu a medzinárodných práv.
Ako sa bude táto situácia vyvíjať?
Tí, ktorí si pamätajú, že arénu v Dunajskej Strede otváral s majiteľom klubu Világim aj premiér Orbán, tak si domyslia, že tento klub mu prirástol ku srdcu. Oplatí si vyjasniť financovanie tejto stavby, na ktorú vlastne Slovensko ani Futbalový zväz neprispeli. Správu priniesol Denník N tu.
Nuž a Most-Híd definitívne prišiel o svojich voličov v Dunajskej Strede a v širokom okolí, pretože zradil princíp, ktorý uznáva každý Maďar spievajúci hymnu. Maďarom hymna prináša nielen pátos, ale aj spôsob ako dennodenne prosia Boha v mene národa. Hneď v prvej vete hymny prosia, aby ich požehnal dobrou náladou a hojnosťou a v druhej ho žiadajú, aby poskytol ochrannú ruku v boji proti protivníkovi. Je v tom veľa symboliky, na ktorú verí každý Maďar. Preto si ju všade spievajú. Slovenská hymna má iné slová a nie je vžitá v dennom živote.
Tittel a hlasujúci poslanci sa teda vyznamenali kultúrnym barbarstvom a snahou potlačiť najprirodzenejšiu formu prejavu. Verím tomu, že na každom zápase od teraz sa zúčastní oficiálna delegácia, ktorú bude musieť usporiadateľ privítať, aj oznámiť a verím aj tomu, že ak doteraz niekto z Maďarov nefandil DAC, tak to zmení a príde na ich zápas.
Blahoželáme poslancovi Tittelovi a niekoľkým pohrobkom nenávisti, ktorí sa zľakli spevu dvanásť tisíc ľudí spievajúcich na štadióne, a rozhodli sa nalievajú olej do ohňa, ktorý sami založili. Mali by ísť a pozrieť sa nielen slovenským Maďarom do očí, ale aj slušným Slovákom, ktorí si chcú tiež slobodne zaspievať svoju hymnu nielen na Slovensku, ale kdekoľvek na svete.
Argumentácia o tom, že deväť tisíc fanúšikov spievajúcich pred zápasom maďarskú hymnu psychicky zdeptá a zastraší hráčov protivníka bolo najvážnejším argumentom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predložili zákon na zákaz spevu štátnej hymny cudzieho štátu, pokiaľ nie je prítomná štátna delegácia. Slovenský parlament 27.marca 2019 schválením tohto zákona dostal našu krajinu na úroveň rozprávky „O princeznej so zlatou hviezdou na čele“.
Pamätáme si z filmu ako chudobný uhliar prebiehal na druhú stranu hranice, aby si tam zaspieval, pokým sa kráľ nespamätal a nezistil, že spev je pre krajinu potrebný, pretože prináša radosť a slobodu.
Dušan Tittel, ktorý je autorom tejto hanebnosti, rozprávku asi nevidel a pravdepodobne nepočul o slobode názorov a právach jednotlivca, či ľudských právach chránených Ústavou a medzinárodnými dohovormi. Štátnu hymnu cudzieho štátu priradil na úroveň prejavu rasizmu, neznášanlivosti, netolerantnosti, šírenia názorov pre potláčanie práv menšín, skupiny obyvateľstva a podobne. On vlastne nikoho neprenasledoval, len sa mu nepáči Maďarská štátna hymna, ktorú si naši občania maďarskej národnosti rozhodli spievať, lebo dúfajú, že podľa prvých slov tejto hymny im Boh pomôže a požehná.
Tittel a spolu s ním aj poslanci vládnej koalície, ktorí tento zákon schválili v parlamente, sa prejavili ako nenávistní nacionalisti, diletanti neznalí práva, osobných a ústavných práv občanov, nehovoriac o medzinárodných záväzkoch a zvyklostiach, ktoré sa pridržiavajú aj zvykového práva a slušnosti.
Nikto nehovorí o tom, že na ktorých zhromaždeniach, púťach, ľudových a športových zábavách sa hrá z úcty a piety štátna hymna účastníkov, ktorí sem merali cestu, aby sa zúčastnili spoločnej akcie.
Nikto sa nespýtal tých deväť tisíc fanúšikov, či sa to nedotkne ich práva slobodne sa prejaviť. Hovoriť a spievať v materinskom jazyku, čo im garantuje Ústava Slovenskej republiky. Nikto sa nepýtal ani tých súperov klubu, ktorí si tiež môžu zastrašujúcim spôsobom zaspievať svoju hymnu a dodať si sebadôveru. Nikto sa nespýtal ani tých tímov, či športovcov, ktorí sem prídu na majstrovstvá sveta a podľa dobrej zvyklosti pred každým zápasom si vypočujú vlastnú hymnu, alebo po víťazstve ešte raz. Bude na týchto zápasoch niekto z titulu nejakého poverenia sa pýtať, či je prítomný oficiálny zástupca štátu? Alebo za zástupcu štátu sa jednoducho vyhlásia športovci?
To sa pritom ešte Tittel vyhol slávnej maďarskej pesničke "Nélküled“ ( Bez Teba),
ktorú si klub pred zápasom tiež zborovo zaspieva a často si k tomu pozve aj interpreta z Maďarska. Je to síce len neoficiálna športová hymna, ale má kultový význam a pozná ju každý Maďar. Vari Tittel a spol. nepoznali maďarskú oficiálnu hymnu a túto kultovku?
Na Slovensku v treťom tisícročí vznikol zákon, ktorým sa zakazuje občanom spievať hymna cudzieho štátu na verejnosti.
Zákon je bezzubý a nevymožiteľný, ako väčšina podobných fanaticky motivovaných hlúpostí, pretože žiadny usporiadateľ verejnej akcie nebude môcť byť osvedčený pri pokutovaní z neúčasti oficiálneho štátneho zástupcu, niekto sa vždy prihlási, atd. Je to len byrokratická hlúposť, ktorým si koalícia a schvaľujúci poslanci ušili z hanby kabát.
Výsledok sa dostavil okamžite v Petícii na záchranu maďarskej hymny na Slovensku a prudkej reakcii parlamentného Jobbiku, ktorý v prípade účinnosti zákona žiada o okamžité zastavenie všetkých príspevkov poskytovaných na Slovensko, prerušenie kultúrnej spolupráce a ďalšie sankcie až na úrovni európskeho parlamentu a medzinárodných práv.
Ako sa bude táto situácia vyvíjať?
Tí, ktorí si pamätajú, že arénu v Dunajskej Strede otváral s majiteľom klubu Világim aj premiér Orbán, tak si domyslia, že tento klub mu prirástol ku srdcu. Oplatí si vyjasniť financovanie tejto stavby, na ktorú vlastne Slovensko ani Futbalový zväz neprispeli. Správu priniesol Denník N tu.
Nuž a Most-Híd definitívne prišiel o svojich voličov v Dunajskej Strede a v širokom okolí, pretože zradil princíp, ktorý uznáva každý Maďar spievajúci hymnu. Maďarom hymna prináša nielen pátos, ale aj spôsob ako dennodenne prosia Boha v mene národa. Hneď v prvej vete hymny prosia, aby ich požehnal dobrou náladou a hojnosťou a v druhej ho žiadajú, aby poskytol ochrannú ruku v boji proti protivníkovi. Je v tom veľa symboliky, na ktorú verí každý Maďar. Preto si ju všade spievajú. Slovenská hymna má iné slová a nie je vžitá v dennom živote.
Tittel a hlasujúci poslanci sa teda vyznamenali kultúrnym barbarstvom a snahou potlačiť najprirodzenejšiu formu prejavu. Verím tomu, že na každom zápase od teraz sa zúčastní oficiálna delegácia, ktorú bude musieť usporiadateľ privítať, aj oznámiť a verím aj tomu, že ak doteraz niekto z Maďarov nefandil DAC, tak to zmení a príde na ich zápas.
Blahoželáme poslancovi Tittelovi a niekoľkým pohrobkom nenávisti, ktorí sa zľakli spevu dvanásť tisíc ľudí spievajúcich na štadióne, a rozhodli sa nalievajú olej do ohňa, ktorý sami založili. Mali by ísť a pozrieť sa nielen slovenským Maďarom do očí, ale aj slušným Slovákom, ktorí si chcú tiež slobodne zaspievať svoju hymnu nielen na Slovensku, ale kdekoľvek na svete.
Zdieľať tento článok