V deň, keď sa ich rozhovory v Hanoji predčasne skončili, podal americký prezident Donald Trump severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi papier, na ktorom bola priama požiadavka, aby Pchjongjang odovzdal svoje jadrové zbrane a palivo Spojeným štátom. Vyplýva to z dokumentu, ku ktorému sa dostala agentúra Reuters.

Trump odovzdal Kimovi kórejskú i anglickú verziu pozície USA v hanojskom hoteli Metropole 28. februára, uviedol podľa agentúry zdroj oboznámený s rozhovormi. Dodal, že Trump tým osobne po prvý raz jasne Kimovi definoval, čo majú Spojené štáty na mysli požiadavkou na "definitívnu, úplne overiteľnú denuklearizáciu".

Spoločný obed oboch lídrov v ten deň zrušili. Jedna ani druhá strana dosiaľ neposkytli úplné vysvetlenie toho, prečo druhý summit Trumpa a Kima stroskotal, no tento dokument by mohol prispieť k objasneniu, píše Reuters.

Existenciu takéhoto dokumentu prvýkrát spomenul poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Bolton v televíznych rozhovoroch po summite, v ktorých však neprezradil zmienenú ústrednú požiadavku USA.

Dokument, ku ktorého anglickej verzii sa dostal Reuters, zjavne vyjadruje Boltonovu dlhoročnú tvrdú líniu denuklearizácie na základe "líbyjského modelu", akú Severná Kórea opakovane odmietla. Kim by takýto návrh pravdepodobne považoval za urážlivý a provokatívny, uviedli analytici.



Biely dom správu zatiaľ nekomentoval. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa odmietlo vyjadriť k dokumentu, ktorý by bol utajený.

Trump sa v minulosti verejne dištancoval od Boltonovho prístupu a povedal, že "líbyjský model" by bol použitý len v prípade, ak by nebolo možné dosiahnuť dohodu.

Myšlienku toho, aby Severná Kórea odovzdala svoje zbrane, Bolton po prvý raz predostrel v roku 2004. Svoj návrh znova predložil vlani, keď ho Trump vymenoval za poradcu pre národnú bezpečnosť.

Severokórejskí predstavitelia po hanojskom summite obvinili Boltona a šéfa americkej diplomacie Mikea Pompea z "gangsterských" požiadaviek s tým, že Pchjongjang zvažuje zastavenie rozhovorov s USA a môže prehodnotiť svoje moratórium na raketové a jadrové skúšky.

KĽDR jednostranné odzbrojenie opakovane odmietla a argumentuje tým, že jej zbrojný program je potrebný na obranu krajiny, čo je názor podporený osudom líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího i iných, konštatuje Reuters.

Už prvý summit Trumpa a Kima, ktorý sa konal v júni 2018 v Singapure, takmer odvolali po tom, ako Severokérejčania zamietli opakované Boltonove požiadavky, aby nasledovali príklad denuklearizácie, na základe ktorého komponenty jadrového programu Líbye v roku 2004 odviezli do USA.



Sedem rokov po dohode o denuklearizácii medzi Washingtonom a Tripolisom sa USA zúčastnili na vojenskej operácii pod vedením NATO, zameranej proti Kaddáfího vláde. Samotného líbyjského vodcu zvrhli a neskôr zabili povstalci. Vlani severokórejskí predstavitelia označili Boltonov plán za "absurdný" a poukázali na "mizerný osud", aký postihol Kaddáfího.

Po hrozbe KĽDR, že zruší singapurský summit, Trump v máji 2018 povedal, že nesleduje "líbyjský model" a že chce dosiahnuť dohodu, ktorá by ochránila Kima. "Bol by tam, viedol by svoju krajinu, jeho krajina by bola veľmi bohatá," vyhlásil vtedy Trump. "Líbyjský model bol veľmi odlišný. Tú krajinu sme zdecimovali," dodal o Líbyi.