Zločinecká skupina známa ako Pápayovci, pomenovaná podľa jej šéfa Tibora Pápaya alias Papa Joe, si mohla v 90. rokoch minulého storočia dovoliť prakticky všetko, na čo si len zmyslela, a nikto, vrátane strážcov poriadku a zákona, jej v tom nebránil. Ani sa o to nesnažili. Zdôraznil pre TASR bývalý novinár a bezpečnostný expert Milan Žitný.

V pondelok uplynie presne 20 rokov od krvavej popravy desiatich členov tohto brutálneho gangu v bare Fontána v Dunajskej Strede. "Jedni sa členov gangu báli, druhí boli na ich výplatnej listine a všetci sa tvárili, že sa vlastne nič zlé nedeje. A pritom každý mal ich výčiny denne na očiach. Okres Dunajská Streda mal v 90. rokoch charakter štátu v štáte, nikto cudzí nemal šancu preniknúť medzi domácich. Miestni neprijali medzi seba ani tých, ktorí sa do mesta prisťahovali pred mnohými rokmi z iných častí Slovenska. Kombinácia strachu a lokálnej spolupatričnosti vytvorila hustú sieť, v ktorej sa organizovaný zločin mohol bez obáv rozvíjať," priblížil ďalej Žitný.

Podľa jeho názoru, charakteristickým znakom tohto stavu bol aj fakt, že Lájos Sátor, jeden z najbrutálnejších tamojších gangstrov, sa mohol aj potom, ako bol na neho vydaný zatykač pre popravu Pápayovcov, dlhé roky voľne pohybovať po južnom Slovensku. Prekračovať hranice s dokladmi, ktoré boli buď kvalitnými falzifikátmi, alebo ich vystavila štátna inštitúcia, oprávnená vydávať legalizačné doklady.

"Buď to bola chyba alebo zámer, že Sátor ušiel aj z policajného záťahu na neho, napriek tomu, že ho mali na dosah. A rovnako to bola buď chyba alebo zámer, že v roku 2010, po nástupe nového vedenia Policajného zboru, nebolo Sátorovi umožnené, aby sa vrátil, aj keď sám sa ponúkol, že je pripravený vydať sa spravodlivosti. Koncom roka bol potom zavraždený jeho vlastnými kumpánmi. Bola to nízka inteligencia členov tamojšieho podsvetia, ktorá väčšiu časť z nich pripravila o život a napokon zvyšok dostala až takmer po troch desaťročiach pred súd," povedal ďalej slovenský bezpečnostný expert.

Ako Žitný ďalej uviedol, vzájomné vraždenie sa malo, ako to v primitívnych a brutálnych gangoch bez akejkoľvek vyššej pridanej hodnoty býva, veľmi jednoduchú príčinu - nikto sa nechcel deliť, každý chcel zisky z nelegálneho podnikania tých druhých.



"Pozoruhodné na vyšetrovaní masakru v bare Fontána bolo to, že polícia mala od začiatku informácie, kto mal popravu na svedomí, kto boli traja páchatelia v bare a kto bol objednávateľ. Ale do väzby šli na dlhé roky bratia Raiszovci, ktorí s touto vecou nemali nič spoločné. Už nikdy nikto neposkladá celý príbeh dunajskostredského organizovaného zločinu do kompletného obrazu pre chýbajúce svedectvá, ktoré si vzali mŕtvi aktéri so sebou do hrobu. Pre tých, ktorí roky chránili tamojších zločincov, to musí byť veľká úľava, že na lavici obžalovaných sa neocitli až na jedného aj oni," zdôraznil na záver Žitný.

Obvinenými boli v tejto kauze bratia Csaba a Szilárd Raiszovci, Árpád Szamaránszky a údajný objednávateľ vraždy Lájos Sátor. Ďalším z aktérov kauzy vyvraždeného pápayovského gangu bol Andrej Reisz. Všetci sa napokon stratili bez stopy okrem Arpáda Szamaránskeho, ktorý zahynul v roku 2005 pri autonehode. V októbri 2011 Krajský súd v Trnave zastavil trestné stíhanie bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov, ktorí boli obžalovaní z podielu prípravy vyvraždenia gangu pápayovcov, keďže súrodenci zomreli.

V marci 2011 masmédiá na Slovensku priniesli správu, že v spustnutom areáli družstva v osade Čófta - súčasti Dunajskej Stredy sa našli telesné pozostatky dvoch mužov. Malo ísť o telá nezvestných bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov, ktorí figurovali v najväčšej mafiánskej poprave v SR. Z ich vraždy v tom istom roku polícia obvinila Sátora, ktorý bol vtedy v policajnom pátraní.

Do obľúbeného baru Pápayovcov Fontána v Dunajskej Strede vtrhli 25. marca 1999 po 19.15 h traja maskovaní muži - falošní policajti - a v priebehu niekoľkých minút postrieľali desať mužov. Na mieste zahynulo deväť osôb, desiata obeť zomrela neskôr v nemocnici. Obeťami boli členovia miestnej mafie a boss dunajskostredského podsvetia a údajný vodca slovenského podsvetia Pápay, ktorý bol kedysi zápasníkom a pracoval pre bývalého šéfa slovenského podsvetia Miroslava Sýkoru. Pápay sa dostal na slobodu z väzenia po udelení amnestie exprezidentom Václavom Havlom.

Pápayovci prišli do baru údajne hrať karty, no viaceré zdroje uvádzali, že ich všetkých na stretnutie vylákali. Dokonca sa v tomto ohľade skloňoval vysokopostavený dôstojník Slovenskej informačnej služby. Strelci - falošní policajti v kuklách a nepriestrelných vestách - prinútili s pokrikom: "Všetci k zemi! Toto je policajná akcia!" všetkých Pápayovcov, aby si ľahli. Zozadu do nich dávkami zo samopalov vypálili 113 rán. Okrem Tibora Pápaya vtedy vedľa neho bol takto brutálne popravený aj jeho možný nástupca v gangu, Erik Cseh.

Tragickému koncu sa vyhol len Norbert Kocsis, ktorý krátko pred streľbou z reštaurácie odišiel. Neskôr sa ho viackrát pokúsili zabiť. To sa podarilo v prípade Tibora Premusa, ktorý zomrel po streľbe v Trsticiach.