Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová musí vysvetľovať okolnosti nadobudnutia advokátskej skúšky. Problémom je, že v čase, kedy vykonávala koncipientskú prax, mala založenú aj živnosť. Upozornil na to portál topky.sk. 

Nesplnila si povinnosť?

Podľa zákona mala mať Čaputová povinnosť túto skutočnosť oznámiť Slovenskej advokátskej komore, čo však neurobila. V tom čase však ešte neexistovala komisia, ktorá by podobný problém mohla riešiť.

"V čase zápisu Mgr. Čaputovej sa na základe dostupných informácií javilo, že spĺňa podmienky pre zápis do zoznamu advokátov. Nemali sme informácie o jej inej činnosti, ktorá by mohla byť nezlučiteľná s praxou koncipienta, prípadne o iných nezrovnalostiach počas výkonu jej praxe advokátskeho koncipienta,“ povedala pre topky hovorkyňa advokátskej komory Alexandra Donevová.



Hovorca vysvetlil situáciu

Podľa Čaputovej hovorcu Martina Burgra však prezidentská kandidátka konala v súlade s vtedy platnými zákonmi. „Čo sa týka povinnosti ohlásiť výkon živnosti počas koncipientskej praxe, tak v tej dobe, keď koncipientskú prax plnila, tak táto povinnosť ohlásiť nebola. Vznikla až zmenou zákona v roku 2013, čiže dávno po zložení jej advokátskej skúšky," povedal Burgr. Čaputová svoju koncipientskú prax začala v roku 2005.

Čaputová má v súčasnosti advokátsku činnosť pozastavenú a požiadala aj o vyškrtnutie zo zoznamu advokátov. Pre Pravduto potvrdila Donevová.

"Advokátsku činnosť už mala nejaký čas pozastavenú a teraz to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať. Aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti, takže požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov,“ vysvetlil dôvody Burgr.

Portál topky.sk upozorňuje aj na miesto, kde kde koncipientsku prax vykonávala. Z Pezinka do Banskej Bystrice je to totiž dvesto kilometrov. Denne by tak musela precestovať zhruba štyristo kilometrov, keďže vykonávala aj živnosť.

Už skôr sa tejto problematike venoval jeden bloger a na denníku Postoj je text zverejnený pod názvom:

Etuda o imidži mastičkárky alebo Pár poznámok k Čaputovej CV

Pripomeňme si najdôležitejšie pasáže viažúce sa k advokátskej praxi prezidentskej kandidátky:

1. Z. Čaputová si za roky 1991 – 1998 uvádza „Legal department officer, Assistant director“ a v rámci popisu aktivít rôzne právne a HR činnosti. Pri všetkej úcte, kým sa pri vtedajšom blokovom systéme štúdia prepracovala cez všeobecno-teoretický a verejno-právny blok do 4. ročníka (1994), kde mala občianske právo, mohla na úrade tak nanajvýš zbierať skúsenosti. Označenie „Legal department officer“ evokuje výkon právnickej činnosti, ona však do r. 1996 právničkou nebola (v 90. rokoch sa nepriznával ani titul bakalár práva). Čo bolo teda naozaj náplňou jej práce? Asi by bolo dobré sa spýtať pána Ladislava Briestenského, prednostu mestského úradu, ktorého kariéru vtedy ešte slečna Strapáková ako jeho „Assistant director“ v rokoch 1991 – 1998 kopírovala. Keď skončil pán Briestenský, skončila aj ona( http://viacredo.sk/7PracCV.html ).

Od poslednej štátnice do prvej dcéry

2. Mimoriadne plodné zamestnanie komunálneho právnika (7 rokov) skončilo v roku 1998 aj s ukončením pôsobenia pána Briestenského na poste pezinského mestského prednostu. Pre roky 1998 – 2001 si pani Čaputová už uvádza ako zamestnanie činnosť Project managera v pezinskej neziskovke EQ Klub. To zrejme už rýdzo právnická činnosť nebude. Presne za to isté obdobie si podobnú, hoci kvetnatejšie opísanú činnosť uvádza vo svojom CV aj pán Briestenský: „Občianske združenie EQ KLUB Pezinok - riaditeľ, programový a projektový manažér, tréner, konzultant“ ( http://viacredo.sk/7PracCV.html ). Išlo teda o občianske združenie, ktoré malo jedného riaditeľa, dvoch projektových manažérov, jedného programového riaditeľa, jedného trénera, jedného konzultanta - a toto všetko stihli dve osoby – pán Briestenský a sl./p. Strapáková/Čaputová.

 

Diera v životopise, ktorá nebola

3. Už v predošlom období sa pani kandidátka pohybovala nielen v komunálnej administratíve, ale aj v prostredí neziskoviek; jej príručky napísané spolu s pánom Briestenským boli vydané za finančnej pomoci Nadácie otvorenej spoločnosti. V rokoch 2001 mala podľa životopisu nastúpiť ako právnička do VIA IURIS, podľa logiky životného cyklu však skôr na materskú. Napokon VIA IURIS do r. 2006 ani neexistovala; existovalo CEPA, z ktorého neskôr VIA IURIS vznikla ( https://viaiuris.sk/o-nas/historia/ ). Ale možno pani Čaputová v tom čase – počas materskej - pôsobila paralelne v CEPA (so sídlom v Banskej Bystrici, resp. Ponickej Hute). Nech už to bolo akokoľvek, jej životopis na LinkedIne je dostatočne „vycepovaný“ aj bez tohto „spresnenia“.

4. Na prelome r. 2005 / 2006 v pracovnom živote manželov Čaputových nastáva zmena. Ivan si zriaďuje po dlhej prestávke od 1. 1. 2006 živnosť a Zuzana od 22. 8. 2005 otvára živnostenskú prevádzkareň pre činnosti „1. Konzultačná činnosť v oblasti riadenia a manažmentu organizácií, 2.Organizačné poradenstvo, 3.Organizovanie seminárov a konferencií v rozsahu voľnej živnosti, 4.Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR, 5.Analytické činnosti a rozbory v rozsahu voľnej živnosti“. Informácie o kariére živnostníčky však v životopise kandidátky nenájdeme.

 Živnostník právnikom, či právnik živnostníkom? (8/2005 – 2/2010)

5. Ono by totiž takáto informácia vzbudila logicky viacero otázok, na konci úvahy sa zužujúcich do jedného slova – pokútnictvo. Ale po poriadku. Na LinkedIn udáva kandidátka, že s VIA IURIS spolupracuje až doteraz (v skutočnosti do jesene 2017 - https://viaiuris.sk/aktuality/zuzana-caputova-odchadza-do-advokacie/ ) ako „Spolupracujúci právnik, researcher“. „Spolupracujúci právnik“ to je floskula, ktorou sa niekedy dotyčný snaží vyjadriť, že v organizácii ako právnik nie je zamestnaný, ale na základe nejakého iného vzťahu, napr. na základe mandátnej zmluvy ako advokát, tejto organizácii venuje významný rozsah svojho času. Tak to zrejme malo byť aj v prípade Čaputovej, až na to, že advokátom až do 2/2010 nebola. Aj v jedinej výročnej správe dostupnej z tohto obdobia (za r. 2008-2009) je Čaputová uvádzaná nie v „našom“ tíme“ (zrejme zamestnanci), ale medzi „spolupracujúcimi právnikmi a advokátmi“.

6. Generálnou úpravou, vymedzujúcou hranice pokútnictva, je § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

6.1/ Odsek 2 vymedzuje rozsah „výkonu advokácie“ ako zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobu v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

6.2/ Podľa odseku 3 prvej vety „Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.“ Aj tie ďalšie osoby podľa § 30 sú však len a len advokátmi, len nie advokátmi tuzemskými, ale zahraničnými, medzinárodnými, európskymi. Ani nimi pani Čaputová nebola.

6.3/ Podľa odseku 4 „Ustanovením odseku 2 nie je dotknuté oprávnenie
a) notárov, patentových zástupcov, daňových poradcov a súdnych exekútorov, prípadne ďalších osôb poskytovať niektoré právne služby v súlade s osobitnými zákonmi, b) zamestnanca právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytovať právne služby osobe, u ktorej je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak je poskytovanie právnych služieb súčasťou povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu, c) osoby, ktorá vykonáva správu majetku podľa osobitných predpisov.“ V prípade pani Čaputovej by mohlo prichádzať do úvahy písmeno b), ak by bola podnikovým právnikom – zamestnancom VIA IURIS.

7. Inak povedané, žiadna maminka na materskej, ktorej dominantnou kvalifikáciou je právo a chce sa mu aj profesionálne venovať počas prechodu do normálneho pracovného tempa ba aj neskôr, si nemôže zriadiť živnosť na poradenské činnosti ako pani Čaputová (jedna z nich má ešte provokatívne označenie „Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“, čo je očividne činnosť právnika) a potom ako živnostník plniť rolu „spolupracujúceho právnika“ a to je jedno či pre Západoslovenské tehelne, VIA IURIS alebo Združenie lovcov bobrov. Skrátka, obsah aj diery v životopise pani Čaputovej
ukazujú, prinajmenšom v rovine vážneho podozrenia, že pani Čaputová, ktorá ako prípadná prezidentka bude prisahať vernosť dodržiavaniu zákonov, porušila jeden zo základných zákonov jej profesie – zákon o advokácii, a to reguláciu samotného výkonu jej činnosti, ktorú zrejme vykonávala nelegálne ako pokútnik.

 

Informácie uvedené v blogu na Postoji, ktoré záujem o advokátsku prax Čaputovej odštartovali boli zrejme pravdivé dokazuje aj to, že Čaputová sa dala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov.

 

Vyškrtnutie zo zoznamu advokátov sa považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta. Ak by sa v budúcnosti chcela Čaputová opäť venovať advokátskej činnosti, musela by opäť absolvovať advokátske skúšky.