Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa vo svojom poslednom svojom stanovisku ohradilo voči tvrdeniam poslanca Národnej rady (NR) SR Jaroslava Pašku (SNS) a označilo ich za klamstvá.

Jaroslavovi Paškovi patrí všetká česť za statočnosť s akou prišiel pred novinárov a sám vysvetľoval o čom je pripravovaná "americká obranná zmluva" so Slovenskom. Tá zmluva totiž vôbec nie je obranná, ale agresorská. Vytvára z nás nárazníkovú zónu a slovenskú vlasť len redukuje na infraštruktúru prípadnej agresie voči Rusku. A to treba dôrazne odmietnuť!

 

Nechcené priznania chronických klamárov

Lajčákovo ministerstvo označilo text, ktorý citoval Jaroslav Paška za neaktuálny. "Je to jeden z pracovných návrhov textu, ktorý slovenská strana odmietla. Zverejnenie tohto neaktuálneho dokumentu možno vnímať ako účelový krok s cieľom pripraviť Slovensko o možnosť dohodnúť sa so Spojenými štátmi americkými na podmienkach poskytnutia finančnej podpory, ktoré budú pre SR výhodné,"konštatoval rezort diplomacie.

Lajčák sa tak nechtiac priznal k tomu, čo dlhodobo popieral. Paškov zverejnený text totiž neoznačil za výmysel, ale len "za neaktuálny". Toto nechcené priznanie má zdrvujúci charakter. Ukazuje totiž, že tí, ktorí dlhodobo hovorili o americkej dlhodobej vojenskej prítomnosti na Slovensku mali pravdu!

Lajčák je tak po včerajšku len cynický a bezcharakterný klamár. Klamár, ktorý už otvorene slúži cudzej moci, presnejšie americkým záujmom na Slovensku.

Kiska v tom ide s Lajčákom, preto ho nikdy nemohol odvolať

Mnohí si už nespomínajú, ale bolo to v roku 2014 na summite Severoaatlantickej aliancie vo Walese, keď Andrej Kiska navrhol vybudovanie základne NATO, ktorá mala slúžiť na uskladnenie munície.

V tých časoch bol ministrom obrany Martin Glváč. Keď sa to prevalilo, že by mohla byť americká vojenská základňa v Poprade a najmä keď sa zdvihol odpor miestneho obyvateľstva, Glváč, Lajčák aj Kiska začali zahmlievať a vyhovárať sa jeden na druhého. Faktom je, že proti Kiskovi, Glváčovi aj Lajčákovi sa postavil Fico. Odvtedy sa celý projekt americkej základne presunul z verejnej debaty na pôdu ministerstva zahraničia pod gesciu Lajčáka.

"V marci 2017 sa na webových stránkach štátnych zákaziek americkej vlády objavil tender, že Spojené štáty hľadajú dodávateľa na projektovanie vojenských objektov na Slovensku. Podľa dokumentu by mali práce na slovenskom území obsahovať prípravu k výstavbe nových objektov a tiež k modifikácii, oprave či obnoveniu existujúcich, vrátane letísk, skladísk pohonných hmôt, kasární, inžinierskych komunikácií, opravovní, administratívnych budov a iných amerických vojenských objektov. Termín zmlúv bol určený na 3 až 5 rokov. Ide teda o dlhodobo plánovanú záležitosť, ktorej naše médiá nevenovali takmer žiadnu pozornosť.", píše Eduard Chmelár. Chmelár je druhým mužom, ktorému patrí vďaka za odvahu a statočnosť akou sa pustil do kauzy americkej základne na Slovensku.

Dnes to môžeme povedať úplne otvorene: Úlohou Lajčáka na ministerstve zahraničných vecí bolo a je pretlačiť americkú stálu vojenskú prítomnosť na Slovensku. Komplicom v tejto službe cudzej moci na našom území je prezident Kiska. Tam hľadajte aj dôvod prečo nemohla byť prijatá rezignácia ministra zahraničia. Ide totiž o zadanie, ktoré sa na slovensku napĺňa od roku 2014.

Paškovo prirovnanie, že je to rovnaké ako s pozývacím listom Vasila Biľaka v roku 1968 je mrazivo pravdivé.

 

Zostávajú len dve otázky namiesto záveru

 

Pán minister Lajčák, akú cenu má vaša lož  za americké muničné sklady na Slovensku? Pán Lajčák za akú cenu ste predali Slovensko?

 

 

(Autor je podpredsedom NÁRODNEJ KOALÍCIE  a lídrom kandidátky tejto strany do eurovolieb)