Európska únia so znepokojením sleduje správy z Londýna o možnom odklade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ, lebo tie pre Európanov znamenajú nové možné komplikácie a neistotu. Uviedol to v utorok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Úlohou zasadnutia v tomto formáte je pripraviť podklady pre summit EÚ a ako povedal Ružička, je viac ako isté, že hlavy vlád a štátov budú mať vo štvrtok (21.3.) v Bruseli ako hlavnú tému odklad brexitu. V pondelok v Londýne informáciu o odklade termínu brexitu potvrdil britský štátny tajomník ministerstva pre brexit Kwasi Kwarteng.

Ružička upozornil, že ide o situáciu, ktorá nie je jednoduchá pre nikoho, ani pre Brusel, ani pre Londýn. "Nikto takýto vývoj nečakal a ani nechcel. Pre nás stále zostáva brexit s dohodou ako preferovaná varianta, ak teda vylúčime variantu, že by sa Briti rozhodli zostať v EÚ," povedal slovenský diplomat.

Podľa jeho slov dianie okolo brexitu vyvoláva neistotu nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi občanmi, a preto aj Slovensko prijíma viacero opatrení a pripravuje sa na 29. marca na takzvaný "tvrdý brexit".

Ružička upozornil, že EÚ si počká na výsledok debát v britskom parlamente, ktoré boli na programe v utorok poobede, a o ich výsledku budú koncom týždňa na summite EÚ diskutovať prezidenti a premiéri 27 členských krajín - bez britskej premiérky. "To bude hlavná téma. Aby sa lídri dvadsaťsedmičky dohodli ako reagovať na žiadosť o odklad termínu vystúpenia Británie z EÚ. Či to bude o dva týždne, o dva mesiace alebo hypoteticky, o čom teraz hovoria médiá, o dva roky," spresnil.

Na otázku TASR, čo sa stane, ak Briti budú trvať na dvojročnom odklade, keď sa EÚ nachádza na prahu eurovolieb a vrcholia debaty o podobe viacročného finančného rámca (VFR), Ružička priznal, že ide o naozaj komplikovanú záležitosť. Spresnil, že zatiaľ je o tom možné hovoriť len hypoteticky, ale ak by 27 členských krajín odobrilo odklad brexitu o dva roky a súhlasil by s tým aj Londýn, v prvom rade by museli byť jasné podmienky, čo budú tie dva roky znamenať a čo chce v tomto čase Británia urobiť. Či chce len čakať a bude sa pokračovať v "kyvadlovej diplomacii" ako doteraz alebo budú Briti realizovať aj vnútropolitické kroky, ktoré by viedli či už k potvrdeniu súčasného výsledku (riadený brexit) alebo k jeho zmene, kde zrejme iný spôsob ako druhé referendum v tejto chvíli nie je.

A potom je tu aj otázka eurovolieb a britskej účasti na tvorbe budúceho sedemročného eurorozpočtu. Technický odklad brexitu o dva mesiace nič na stave vecí nezmení, eurovoľby prebehnú bez britskej účasti a Slovensko namiesto 13 bude mať 14 poslaneckých miest. Ak však vznikne dohoda o dvojročnom predĺžení, to už pôjde o novú situáciu, ktorá predpokladá britskú účasť na eurovoľbách.

"Išlo by o zásadné predĺženie, ktoré by zasiahlo minimálne do polovice mandátu budúceho europarlamentu. Ten by naďalej fungoval aj s britskými poslancami," opísal situáciu Ružička.

Upozornil tiež, že Spojené kráľovstvo ako pokračujúci člen EÚ by sa zúčastňovalo aj prebiehajúcich rokovaní o sedemročnom rozpočte, pričom VFR začne platiť o dva roky, keď by Británia mala podľa najnovších úvah z Únie vystúpiť. Rozpočtové rokovania by zrejme skomplikovala neistota, či Británia odíde alebo ostane a pokiaľ by o dva roky chcela odísť, tak britská strana by zrejme mala záujem na takej podobe dlhodobého rozpočtu, aby následné "rozvodové" dopady boli čo najmenšie z hľadiska jej rozpočtových povinností.

"Zatiaľ sú to iba hypotetické úvahy. Bude to treba do detailov technicky a právne zanalyzovať. EÚ zatiaľ čaká na oznámenie o predĺžení. Na to, aby Londýn spresnil na ako dlho a za akých podmienok by to malo byť," povedal Ružička.