Naša jediná vlasť, Slovensko, sa znovu nachádza na križovatke svojich dejín. Máme za sebou prvé kolo prezidentských volieb. Tento boj, nie vojnu, prehrali tí z nás, ktorí reprezentujú normálnu väčšinu. Pri účasti 48,74% a zisku 40,57% hlasov víťaznej, politicky totálne amatérskej kandidátky extrémistického liberalizmu, za nás rozhodlo 20% voličov. Ďalších 9% odovzdalo svoj hlas reprezentantovi, o ktorom veria, že charakterizuje sociálnu demokraciu. V skutočnosti reprezentuje len inú nadnárodnú formu ultra-liberálneho paneuropeizmu, typickú pre európsku sociálnu demokraciu. Pridal som k tomu aj 2,8% voličov ďalších kandidátov - iných dvoch jasných liberálov – Bugára a Chmelára. Stále menšina. Dovedna s prižmúrením očí 32% voličov. Spočítal som hlasy tých, ktorí sa nejako hlásili buď otvorene alebo implicitne k myšlienke suverenizmu a tradicionalizmu, ktorý reprezentujem, alebo sú jasní konzervatívci. Vychádza mi číslo niečo nad 17% voličov. Isté druhé kolo. Je teda evidentné, že doma zostala drvivá normálna väčšina tradicionalistov a konzervatívcov, čiže jednoznačných antiliberálov vo všetkých jeho formách. Ak by túto väčšinu reprezentoval vo voľbách hypoteticky jediný spoločný kandidát, tak my – normálna väčšina máme už v prvom kole víťaza – v skutočnosti reprezentanta masívnej väčšiny nášho národa. Normálnosť mohla byť v prezidentskom paláci reprezentovaná ústavnou väčšinou 67%. Zostalo nám na výber rozhodnutie medzi kolosálnym liberálnym zlom a gigantickým liberálnym zlom. Ak vyhrá gigantické zlo agresívneho extrémistického liberalizmu, maslo na hlave má predovšetkým vedenie Smeru výberom kandidáta, reprezentujúceho pre našu sociálnu demokraciu výrazne menšinovej liberálnej frakcie.

Druhé kolo prezidentských volieb nám už nedáva na výber. Čakajú nás ďalšie voľby, v ktorých sa rozhoduje predovšetkým o tom, či si zachováme suverenitu a teda aj demokraciu. Voľby do tzv. Európskeho parlamentu. Som jeden z tých, ktorých by hrdé národy s rešpektom a úctou považovali za otcov-zakladateľov svojej štátnosti. Som jeden z tých, ktorí 25. novembra 1992 hlasovali za prijatie Ústavného zákona o zániku ČaSFR v bývalom tzv. Federálnom zhromaždení, čím sa fakticky zabezpečila sloboda vo svojej vlastnej štátnosti pre obidva naše susediace štátotvorné národy. Bol to výsledok úsilia vlastencov a odvahy poslancov, ktorí sme za tento zákon hlasovali. Môžem vás ubezpečiť, že neosvietilo ma len po revolúcii. Jednoznačné vlastenecké a demokratické tézy a postoje som prezentoval už v čase hlbokého socializmu. Mal som šťastie, že svetielko na konci tunela sa vo forme gorbačovskej „perestrojky“ a tzv, „glasnosti“ objavilo, keď som mal len 24 rokov. Viem len o jednom článku z toho obdobia, ktorý mi vydal odvážny spolupracovník Pravdy, ako názor z listu čitateľa, v apríli 1988.

Aj vtedy som bol, aj teraz som obviňovaný z absencie internacionalizmu, mal som to dokonca priamo napísané v osobných spisoch. Aj vtedy, aj teraz ma osočovali vždy a bez výnimky rovnakí zbabelí oportunisti, odborne neschopní závistlivci, nesiahajúcimi mi nám – osvietenejším, ani po členky. Vtedy to boli anonymní donášači oddelení boja proti vnútornému nepriateľovi tajných služieb, dnes sa z nich stali anonymní trollovia a zostali donášačmi. Takí teraz prestúpili medzi agresívnych liberálov. A naďalej slúžia zlu. Na základe svojich celoživotných a nezmenených postojov slovenského vlastenca mám právo, ale aj povinnosť, vyjadriť sa znovu teraz, keď sme svedkami presadzovania inej formy internacionalizmu a vzdávania sa suverenity pre inú nadnárodnú inštitúciu. Vo voľbách do tzv. Europarlamentu na kandidátke Národnej koalície reprezentujem tých, ktorí sa dnes označujeme ako „Slovenskí patrioti a suverenisti“. Ktorí sa pripojili, alebo ktorí sa pripoja k vysoko nadčasovému a stále aktuálnejšiemu dokumentu s názvom Nitrianska deklarácia, publikovanom 25. novembra 2017 (www.nitrianskadeklaracia.sk).Otázka znie – aké postoje reprezentujem?

Náš štát vstupoval do únie suverénnych štátov, kde každý člen mal v každej otázke právo veta. Dnes, po prijatí Lisabonskej zmluvy, je situácia iná. V mnohých zásadných otázkach sa rozhoduje väčšinovo, čo reálne znamená diktát úradníkov, lobistov a väčších členov. Neraz s nekompatibilnými hodnotami s tými našimi. Salámovou metódou sa okliešťuje suverenita národných štátov s jasným a otvorene deklarovaným strategickým zámerom - vytvoriť Európsky superštát. Koná sa tak poza chrbát ľudí, ktorí v referende za takéto usporiadanie nehlasovali. Znovu pripomínam, že na Slovensku za vstup do EÚ hlasovala menšina oprávnených voličov. Preto som v novembri 2018 inicioval petíciu proti tzv. Lisabonskej zmluve.

Je nepochybné, že získanie a udržanie maximálnej miery suverenity je absolútne najvyšším národno-štátnym záujmom Slovenska. Netajím sa svojim postojom, že dobrovoľné odovzdávanie suverenity signalizuje absenciu geopolitickej múdrosti a strategickej predvídavosti politického vedenia Slovenska. V skutočnosti predstavuje napĺňanie skutkovej podstaty vlastizrady a úkladov proti Slovenskej republike.

Dovolím si tiež pripomenúť, že menšinoví likvidátori suverenity nachádzajú stále nové triky na zvýšenie mocenských zámerov mikro-menšiny tých, ktorí v pozadí riadia celú Európsku úniu pre svoje egoistické ciele a záujmy. Či je to „jadro“, „viac integrácie“, „viac Európy“, alebo čokoľvek iné, vždy išlo, ide a pôjde o dosiahnutie moci hegemónov EÚ a nimi ovládaných úradníkov. Nejde a nepôjde o normálnych čestných ľudí a ich potreby.

Skutočnými výsledkami procesov sú opatrenia na likvidáciu demokracie. Medzi inými stále evidentnejší diktát nadnárodných inštitúcií. Vnucovanie hodnôt, ktoré sú našim ľuďom cudzie. Diktát vnucovania kvót, vyplývajúcich z chybných a nepremyslených rozhodnutí predstaviteľov cudzích štátov. Ako vysoký dôstojník vo výslužbe a stratég chcem zdôrazniť, že najvážnejším dôsledkom je vznik vážnych bezpečnostných ohrození. Nielen ohrozenia občianskymi nepokojmi,, ktoré vidíme už vo viacerých štátoch, nielen v Anglicku, vo Francúzsku, Švédsku alebo v Holandsku. Oveľa vážnejšie, skrytejšie a v absolútnych počtoch hororovejšie sú ohrozenia oveľa vyššou a násilnejšou kriminalitou a tieto sa vonkoncom netýkajú len nám známejších prípadov v Nemecku, Rakúsku, Taliansku alebo v Belgicku a vo Francúzsku. Už teraz sú liberálne vlády západných štátov svedkami ohrozenia sociálnymi výbuchmi nespokojnosti tých, ktorí stále viac prispievajú a stále menej dostávajú.

Tieto reálne, vážne, ale flagrantne ignorované ohrozenia sú dnes priamym dôsledkom väčšej integrácie, vyššej miery hypercentralizácie v rámci EÚ, čiže federalizácie EÚ. Inými slovami, nižšej miery demokracie v dôsledku vyššej miery diktátu, nátlaku a vydierania. Vrátanie špecifických mechanizmov korupcie, priamo vyplývajúcej z nástrojov, ako sú napr. nami zaplatené eurofondy.

Preto je v životnom záujme nás všetkých spolupráca a rovnocenné partnerstvo vo výrazne decentralizovanej, menej integrovanej EÚ, ktorá nebude mať ani len náznaky prvkov federácie. Je to otázka bytia a nebytia nás, občanov členských štátov a ďalších generácií. Silnú a funkčnú EÚ môžeme dosiahnuť len spojením silných, sebavedomých a rovnocenných partnerov, ktorí ju tvoria. Tými sú národné štáty ako nositelia suverenity. Nesmieme dovoliť, aby sa naša krajina podriaďovala diktátu rozhodnutí predstaviteľov cudzích štátov o tom, koho si my v našom dome pustíme doslova do našich spální. To je podstata zámerov, s ktorými predstupujem pred voličov, svojich spoluobčanov. Čiže nie som proti Európskej únii ako spoločenstvu suverénnych národných štátov. Ibaže, som zásadne PROTI vzniku Európskeho zväzu sovietskych socialistických republík.

Som teda za spoluprácu suverénnych národných štátov, podporujem rovnocenné partnerstvo štátov, vítam priateľstvo európskych národov, medzi ktorými mám veľa osobných priateľov. Tak, ako drvivá väčšina slovenských profesionálnych letcov, aj ja som bol donútený hľadať si uplatnenie v zahraničí, hoci mám to šťastie, že môžem dochádzať doslova na týždňovky. Ale moja skúsenosť mi nebráni, práve naopak, aby som striktne a razantne odmietal mechanizmy spôsobujúce diktát, mediálnu manipuláciu a priame potláčanie demokracie v záujme mocenských ambícií hŕstky jednotlivcov a ich lobistov z pozadia. Úplne logicky a jednoznačnesom ZA podstatne menej integrácie, podstatne menej Európy. Nesmieme dopustiť vznik inštitútu akéhosi „europrokurátora“, ani euroministra financií, ani euroministrov vnútra alebo obrany, nesmieme dovoliť žiadne jadro.

Ako bývalý veľmi vysoko postavený vojenský funkcionár a stratég som striktne a kategoricky proti pokusom o vytvorenie spoločnej obrany. Odovzdanie vlády nad mocenskými piliermi štátnosti do rúk nadnárodnej byrokracie by predstavovalo doslova zásadné bezpečnostné ohrozenie Slovenska a všetkým malých členských štátov. Totiž nadnárodné ozbrojené sily a zbory od polície, cez spravodajské agentúry, až po ozbrojené sily, by vytvorili základný predpoklad na to, aby si byrokrati Európskej únie dokázali vynucovať poslušnosť malých národných štátov všetkými takto získanými mocenskými prostriedkami. Spoločná obrana EÚ teda znamená oveľa menej bezpečnosti, nie viac. Historicky si práve veľké štátne zoskupenia trúfajú presadzovať záujmy „suverénov“ silovými mocenskými prostriedkami. Len veľkí a zdanlivo silní si trúfajú provokovať a vyvolávať vojny. Je naša povinnosť chrániť suverenitu Slovenska, aby ju raz naši vnuci nemuseli krvou vybojovať späť od superštátu, ktorého etablovanie sa plazivou hypercentralizáciou a mediálnou manipuláciou stáva hrozivou skutočnosťou. Ja, spolu s mojimi kolegami na kandidátke, chceme reprezentovať tých, pre ktorých je nepredstaviteľné, aby ich deti a vnuci nasadzovali svoje životy vo vojnách, do ktorých by nás chceli zatiahnuť a rozhodnúť o nich cudzie nadnárodné „európske“ orgány.

Som expert na koaličné vojny a do hĺbky mám naštudovanú účinnú filozofiu pôsobenia proti presile. Ubezpečujem voličov a svojich spolu-rodákov, že sa nemáme prečo cítiť malými a preto bezbrannými. Ubezpečujem vás tiež, že zachovanie suverenity nebráni a nebude brániť ani vytváraniu vzájomne výhodných mnohonárodných dohôd a iniciatív v oblasti finančne a technologicky náročných spoločných spôsobilostí pri zachovaní tzv. „plného velenia“ nad svojou časťou zdrojov. To sa dá urobiť len v dobrovoľných zoskupeniach menších štátov bez jediného partnera s absolútnou dominanciou. A to sa dá dosiahnuť len pod výrazne decentralizovanou EÚ.

Existuje pojem, ktorý som už vyššie použil, pojem „suveréna“ štátnosti. V stredoveku bol suverénom monarcha, v parlamentnej demokracii by mal byť suverénom ľud, teda my všetci, ktorí vládneme prostredníctvom volených a odvolateľných parlamentných a vládnych národných predstaviteľov. „Suverénom“ nadnárodného zoskupenia EÚ už teraz nie sú, nebudú, ani nemôžu byť volení a odvolateľní predstavitelia akéhosi „európskeho národa“, ktorý neexistuje. Suverénom je vždy ten, kto má pod kontrolou peniaze. Legitimita EÚ vo väčšine členských štátov, vrátane Slovenska, nemá podporu ani zlomku požadovanej účasti na platnosť referenda. „Suverénom“ tak už teraz je, a bude, nadnárodná oligarchia v pozadí, čiže „skrytá moc“, tzv. „deep state“.

Ak podporíte program Národnej koalície, my budeme reprezentovať tú drvivú väčšinu Vás, normálnych občanov, Slovákov tak v politickom, ako aj etnickom chápaní, ktorí používajú zdravý sedliacky rozum. My totiž sme normálnymi občanmi svojej vlasti. Budeme reprezentovať tých z vás, ktorí veria, že treba oveľa menej Európy, podstatne menej integrácie, žiadnu diktatúru. Treba viac vzájomného rešpektu, viac demokracie a preto maximum suverenity národným štátom. Ja som už pred 27 rokmi pri hlasovaní v tzv. FZ ČaSFR vlastným príkladom dokázal, že pre mňa má najvyšší národno-štátny záujem Slovenska, čiže najvyššia možná miera suverenity vo forme štátnosti, prednosť aj pred osobnými výhodami, privilégiami a záujmami. Presadzoval som to už za hlbokého socializmu. A to je naďalej moje krédo, preto som prijal ponuku Národnej koalície. Som stotožnený s krédom „Slovensko na prvom mieste“, je mi bližšia košeľa ako kabát. Toto vonkoncom neznamená podporu izolacionizmu.

S tým predstupujem pred vás, čestných, robotných, nebojácnych rodákov, ľudí so spoločným pôvodom, s úctou k pestrým tradíciám našej prekrásnej domoviny a vlasti - Slovenska. Len spoločne máme na to, aby sme zastavili teror nano-menšinového agresívneho liberalizmu a bezohľadnej mediálnej manipulácie. Ak zahodíme rozpory a sústredíme sa na to podstatné, my to dokážeme, pretože my na to máme. A spoločne s podobne zmýšľajúcimi poslancami z ostatných štátov potom zásadným spôsobom pretvoríme Európsku úniu na voľné spoločenstvo vzájomného rešpektu suverénnych národných štátov, rešpektujúce hranice, štátne priority, ako aj unikátne hodnoty a tradície každého člena. Nedovoľme, aby bola drvivá väčšina nás normálnych tradicionalistov v tzv. Eurovoľbách znovu prevalcovaná bezvýznamnou menšinou agresívnych extrémistických liberálov tak, ako sa to stalo v prvom kole prezidentských volieb.

(Autor je letecký a bezpečnostný analytik, kandiduje za NÁRODNÚ KOALÍCIU do eurovolieb)