Taliansko: Salvini a Di Maio sú rozdelení v otázke spolupráce s Čínou
Čína pripravuje veľkú investíciu do talianskych prístavov. Plánovaná rámcová dohoda medzi Pekingom a Rímom je súčasťou medzinárodného čínskeho infraštruktúrneho programu Belt and Road Iniciative. Príprava dohody však rozdeľuje talianske vládne koaličné strany.
Hnutie piatich hviezd sa k projektu stavia pozitívne, kým Liga Mattea Salviniho je proti zmluve. Obáva sa totiž, aby krajinu "nekolonizovali" cudzie mocnosti. Z dohody sa na verejnosť ešte neprenikli žiadne podrobnosti.
Má byť podpísaná počas štátnej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Taliansku. Bývalý predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi už pred niekoľkými rokmi o Taliansku uviedol, že krajina je ideálnym cieľom ázijských infraštruktúrnych investícií.
Salvini pripravuje "novú európsku jar"
Počas svojej návštevy v Poľsku si taliansky vicepremiér pripravil pôdu pre boj s establishmentom EÚ v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Čítať ďalej
10 | 01 | 2019
|
Nick Squires
"Pri pohľade na mapu Stredozemného mora vyzerá celé Taliansko ako jedno veľké prístavné mólo," povedal. Napriek tomu, Taliansko z tejto polohy využilo veľmi málo, hoci vstup Číny na globálny trh Talianom hrá do kariet.
Napokon, už Benátky sa od stredoveku obohacovali na obchode s Indiou a Čínou, dokiaľ Osmanská ríša nepreťala obchodné trasy. Následné objavenie Ameriky zvýhodnilo prístavy na pobreží Atlantiku a v Severnom mori.
V súčasnosti sú najdôležitejšími európskymi prístavmi Rotterdam, Antverpy, Hamburg a Bremerhaven. Pre obchod s Áziou však ležia trochu od ruky. Kontajnerové lode z Číny plávajú cez Suezský kanál a Stredozemné more o päť až šesť dní dlhšie, kým doplávajú do prístavov Severného mora. Sú však organizované a spojené s vnútrozemím lepšie než prístavy v Taliansku alebo v Grécku. Informoval o tom nemecký portál FAZ.net.
Kontajnerové lode, prichádzajúce z Číny cez Suezský prieplav, majú blízko Atén k dispozícii prístav Pireus, ktorý predstavuje vstupnú bránu do Európy. Preto sa stala jeho správcom čínska prístavná a dopravná spoločnosť Cosco.
Grécka vláda ho v období hlbokej krízy v krajine prenajala Číňanom na 35 rokov. Prístav Pireus v minulosti veľmi poznačilo zlé riadenie a protesty odborárov. Pod novým vedením sa však v rokoch 2007 až 2017 prekládka kontajnerov v ňom strojnásobila. V roku 2017 dosiahol výkon v prístave na 4,1 milióna TEU (Twenty Foot Equivalent Unit), čo zodpovedá dĺžke kontajnera 6 metrov.
Jeho výkon dosiahol polovicu prekládky v Hamburgu, alebo tretinu Rotterdamu. Preprava kontajnerov z Pirea ďalej do Európy nemá dostatočne výkonné trasy. Preto Čína v Belt and Road Iniciative žiada, aby sa v budúcnosti rozvíjala železničná trasa z Belehradu do Budapešti. Taliansko nemôže Číňanom poskytnúť lepšie dopravné spojenie smerom do Európy.