Jean-Michel Petaux s ľavicovým zmýšľaním, otec troch detí žijúci v Bordeaux, ktorý sa aktívne angažuje v spoločenských otázkach, vníma niekoľkotýždňové protesty tzv. žltých viest vo Francúzsku ako právo ľudí na to, aby boli súčasťou politických riešení. Konzervatívne ladený pravičiar a vyštudovaný historik Gwénaël Lamarque naopak verí, že protesty sa čoskoro ukončia a považuje súčasnú sociálnu krízu vo Francúzsku za najvážnejšiu za posledných 50 rokov.

"Myslím si, že v hnutí je veľká rôznorodosť, čiže je komplikované hovoriť o hnutí žltých viest. Na základe mnohých doterajších protestov môžeme vidieť, že ľudia si chcú vziať späť právo hovoriť, myslieť o politike a byť súčasťou politických riešení," uviedol Petaux v utorok pre TASR.

Domnieva sa, že protestujúci bojujú taktiež o väčšiu daňovú spravodlivosť a sociálnu rovnosť."Mnoho ľudí má záujem poukázať na to, že súčasná situácia nemôže ďalej pokračovať, že menšina bude mať väčšinu bohatstva v krajine. Jedným z cieľov hnutia je vrátiť diskusiu o sociálnej a ekonomickej spravodlivosti," zdôraznil. Ako ďalej uviedol, keďže zatiaľ nie sú odpovede na žiadosti protestujúcich, nevidí dôvod, prečo by sa protesty mali skončiť.



Opačný postoj zastáva Lamarque, ktorý verí v skoré ukončenie protestov."Existuje veľmi veľká priepasť medzi ľuďmi, ktorí žijú v mestách a na vidieku - to je prvý dôvod, ktorý vidím. Po druhé, prívrženci hnutia žltých viest chcú viac peňazí a bojujú za právo mať rovnaký životný štandard ako ľudia v mestách. Momentálne prežívame vo Francúzsku najvážnejšiu sociálnu krízu za posledných 50 rokov," konštatoval pre TASR.



Lamarque verí, že francúzska vláda nájde čo najskôr riešenia, keďže každá z posledných sobôt je vo Francúzsku poznačená násilím, protestmi, čo podľa neho nemôže ďalej pokračovať."Vláda musí nájsť dobré riešenie. Avšak problémom je, že nevie, s kým má priamo rokovať. V hnutí je mnoho ľudí, ktorí však žiadajú veľmi rozdielne veci. Niektorí chcú mať lepšie verejné služby, iní chcú, aby krajina opustila EÚ, ďalší viac peňazí alebo lepšiu dopravu do práce. Tie požiadavky sú tak rôznorodé, že je pre vládu náročné nájsť riešenia a začať rokovania s hnutím, ktoré nemá lídra," dodal Lamarque.

Hnutie žltých viest sa sformovalo vo Francúzsku vlani v novembri, pôvodne ako protesty proti plánovanému zdražovaniu pohonných hmôt. Účasť na demonštráciách sa vtedy odhadovala až na 300.000 ľudí. V súčasnosti sa žlté vesty profilujú ako oponenti reforiem vlády prezidenta Emmanuela Macrona. Minulú sobotu vyšli demonštranti z hnutia žltých viest do ulíc francúzskych miest už 17.