Sociálna poisťovňa opakovane upozorňuje poistencov, že tzv. práca načierno sa nevypláca.

Pracovať treba vždy na základe písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody a tiež je vhodné si overiť, či zamestnávateľ zamestnanca zaregistroval do Sociálnej poisťovne a či zaňho odvádza poistné, resp. z akých vymeriavacích základov.

Ak totiž zamestnávateľ fyzickú osobu zamestnáva „načierno“, tzn. v Sociálnej poisťovni ju ani neprihlási ako zamestnanca a neplatí za ňu ani poistné na sociálne poistenie, znamená to, že táto osoba nie je poistená ani nemocensky, ani dôchodkovo a ani v nezamestnanosti. Obdobie, keď takýto človek nie je sociálne poistený, sa neposudzuje ako doba poistenia na účely nároku na dávku so systému sociálneho poistenia. To znamená, že takémuto človeku nevznikne nárok na nemocenskú dávku, napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, nebude mať ani nárok na materské, či ošetrovné. Taktiež sa mu obdobie, keď pracuje „načierno“, nezapočíta ani na účely nároku na dávku v nezamestnanosti alebo v budúcnosti na účely nároku na dôchodok. Tomu, kto nie je riadne zamestnaný, nevzniká ani nárok na úrazové dávky v prípade, ak by sa mu stal pracovný úraz, ani na dávky z garančného poistenia, ak by mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu.

Sociálna poisťovňa preto najmä zamestnancom z nízkopríjmových profesií odporúča overiť si v pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa, či si ich zamestnávateľ splnil registračné povinnosti, príp. z akých vymeriavacích základov za neho platí poistné.

Podobne sa neoplatí ani čiastočná práca „načierno“ – ak síce občan podpíše pracovnú zmluvu alebo dohodu zo zamestnávateľom, ale súhlasí, že „na papieri“ bude mať uvedenú nižšiu mzdu a „na ruku“ bude popri tom dostávať ďalšie peniaze. Aj keď zamestnávateľ zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne prihlási, ale odvádza za neho nižšie poistné, v budúcnosti to bude pre zamestnanca znamenať rovnako nižší dôchodok či ostatné dávky zo sociálneho poistenia.

 

Čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie od roku 2018?

Nelegálneho zamestnávania sa podľa zákona dopúšťa zamestnávateľ, ktorý:

1. využíva závislú prácu osoby, s ktorou nemá uzavretú písomnú pracovnú zmluvu


2. neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania*


3. zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny bez splnenia osobitných podmienok pre zamestnávanie cudzincov.

V praxi najčastejšími sú prvé dva prípady, t.j. oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, oneskorený podpis pracovnej zmluvy, závislá práca na ústnu dohodu, závislá práca na živnosť, kamarátska výpomoc, neplatená stáž študentov atď. Informuje portál podnikajte.sk.

 

Riziká spojené s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním

S nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním je spojených niekoľko rizík.

Zamestnávateľovi, u ktorého dôjde k odhaleniu nelegálneho zamestnávania, musí byť uložená pokuta, a to od 2 000 do 200 000 EUR, pokiaľ nelegálne zamestnáva jednu osobu, a vo výške 5 000 do 200 000 EUR, pokiaľ nelegálne zamestnáva dve a viac osôb.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva nelegálnu prácu, môže byť uložená pokuta vo výške do 331 EUR (uloženie pokuty v prípade zamestnanca teda nie je povinné).

Ďalším negatívnym dôsledkom spojeným s uložením pokuty je tiež zápis do verejne dostupného zoznamu zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a s tým spojený zákaz čerpania dotácií ako aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

 

Zmeny v právnej úprave nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce v roku 2018

Novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní priniesla od roku 2018 niekoľko zmien.

Pozitívnou správou pre niektorých zamestnávateľov, ktorým bola v minulosti uložená pokuta za oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, je zavedenie možnosti podania žiadosti o výmaz z vyššie spomínaného zoznamu. Podmienkou pre výmaz zo zoznamu zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania je, že oneskorenie nebolo dlhšie než 7 dní a zároveň v tejto lehote nebola zahájená kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ďalšou novinkou od roku 2018 je spresnenie niektorých zákonom používaných pojmov, ktoré vylučujú zodpovednosť za nelegálne zamestnávania pri vnútroštátnej dodávke práce. Zatiaľ čo doposiaľ si zákon bolo možné vyložiť aj tak, že zodpovednosť nesie podnikateľ, ktorý si objednal službu dodanú na čierno zamestnaným pracovníkov, dnes zákon výslovne stanovuje, že vnútroštátnou dodávkou práce sa rozumie dočasné pridelenie podľa zákonníka práce. Ak si teda podnikateľ v roku 2018 objedná službu, ktorú mu iná firma dodá prostredníctvom nelegálne zamestnávaného pracovníka, nebude spoluzodpovedný za nelegálne zamestnávanie, ktorého sa dopúšťa jeho dodávateľ.