Poslanci Európskeho parlamentu v utorok večer odobrili návrh smernice, ktorej cieľom je zvýšenie ochrany dodávateľov pred nekalými obchodnými praktikami zo strany odberateľov. Europarlament požadoval takúto smernicu už od roku 2010.

Nová smernica, za ktorú sa vyslovilo 589 poslancov, 72 bolo proti a deviati sa zdržali hlasovania, stavia niektoré obchodné praktiky mimo zákon. Týka sa to napríklad neskorých platieb za dodané produkty (neskôr ako 30 dní za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze, viac ako 60 dní za ostatné produkty), neskorých zrušení či jednostranných a retroaktívnych zmien objednávok, odmietnutia požiadavky dodávateľa na uzatvorenie písomnej zmluvy s odberateľom o dodaní produktu, zneužitia dôverných informácií, hrozieb či realizácie odvetných obchodných opatrení zo strany odberateľa voči dodávateľovi.

Odberatelia podľa novej smernice už nebudú môcť vyžadovať, aby dodávatelia zaplatili za nimi nezavinené znehodnotenie či stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ku ktorým došlo v priestoroch odberateľa, či aby prispievali na náklady súvisiace s preskúmavaním sťažností spotrebiteľov, pokiaľ z ich strany nedošlo k pochybeniu.

Zakázané budú aj ďalšie praktiky, ako je vracanie objednaných no nepredaných produktov farmárom bez akejkoľvek platby, požadovanie platby za zaradenie produktu do ponuky obchodu, vyžadovanie finančnej účasti dodávateľa na propagácii výrobku či prenášanie nákladov na zľavy a akcie obchodníkov. Tieto náklady môžu farmári znášať, len ak sa na tom vopred dohodnú s odberateľmi.

Nespokojní poľnohospodári budú môcť podávať sťažnosti v krajine, kde majú sídlo, a to aj v prípade, že sa stali obeťou nekalých obchodných praktík v inom členskom štáte EÚ. Ich sťažnosťami sa budú zaoberať na to určené vnútroštátne orgány, ktoré budú zodpovedné za vyšetrovanie situácie a jej nápravu.

Poslanci súhlasili s tým, aby nové pravidlá chránili malých a stredných farmárov, ktorých ročný obrat je menší ako 350 miliónov eur. Dodávatelia budú rozdelení do piatich kategórií - s ročným obratom do dvoch, 10, 50, 150 a 350 miliónov eur, pričom najväčšia ochrana sa bude vzťahovať na najmenších producentov.

"Je to obrovský úspech našej iniciatívy. Tému nekalých obchodných praktík sme otvorili počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Vďaka schváleniu smernice budú nekalé obchodné praktiky pod drobnohľadom na celoeurópskej úrovni. Boj proti nim, roky prehliadaný, sa vďaka slovenskej agrárnej diplomacii stal jednou z priorít Rady aj Európskej komisie. Farmári nielen na Slovensku, ale v celej EÚ získavajú znova šancu na transparentné a obchodné prostredie bez nekalých praktík,“ reagovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

Slovenská republika podľa nej európsku smernicu už v predstihu preniesla do svojej legislatívy. Národná rada SR totiž začiatkom februára schválila zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Právnu normu vetoval prezident SR Andrej Kiska, poslanci tak o nej musia rozhodnúť znovu na nadchádzajúcej marcovej schôdzi.

Podľa Matečnej je neakceptovateľné, aby obchodovanie s potravinami fungovalo tak ako doteraz, keďže obchodníci zneužívajú svoju dominantnú silu. "Negatívne dôsledky cítia nielen poľnohospodári a potravinári, ale aj spotrebitelia. Rozhodli sme sa tomu zabrániť a vytvoriť poctivejšie podmienky pre dodávateľov potravín. Očakávame, že výrobcom potravín sa bude lepšie dýchať, vďaka čomu budú môcť investovať do nových technológií, zaplatiť ľudí a dodávať kvalitné suroviny. Schválenie novej európskej smernice potvrdzuje, že Slovensko nie je v tomto boji osamotené," dodala Matečná.



Spravodajca pre uvedenú smernicu, taliansky poslanec Paolo De Castro v správe pre médiá situáciu opísal slovami, že "Dávid konečne porazil Goliáša". Upozornil, že spravodlivosť, zdravšie potraviny a sociálne práva vyhrali nad nekalými obchodnými praktikami v potravinovom dodávateľskom reťazci. "Po prvýkrát v histórii EÚ nebudú viac poľnohospodári, producenti potravín a spotrebitelia obeťami šikanovania zo strany veľkých hráčov. Ide o obrovský úspech pre všetkých Európanov," dodal.

Podľa odhadov EK malé a stredné podniky v agrosektore a v oblasti spracovania potravín v EÚ strácajú v dôsledku nekalých obchodných praktík každoročne približne 2,5 až 8 miliárd eur, teda 1 % až 2 % ich obratu.

Smernicu proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorej sa už v decembri dohodli vyjednávači EP so zástupcami Rady EÚ, musia ešte formálne schváliť ministri členských krajín EÚ, aby mohla vstúpiť do platnosti. Následne budú mať členské štáty 24 mesiacov na zavedenie nových pravidiel do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia novej legislatívy nadobudnú účinnosť 30 mesiacov po jej vstupe do platnosti.