Proti vstupu Česka, Poľska a Maďarska do Severoatlantickej aliancie bola v 90. rokoch väčšina americkej verejnosti. Najvyšší predstavitelia Spojených štátov ho však považovali za nutný, aby ochránili rodiacu sa demokraciu v strednej Európe, aj preto, aby napravili krivdy minulosti.

Na konferencii pri príležitosti 20 rokov členstva Česka v NATO to v utorok povedala bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová. Okrem nej na konferencii vystúpia aj prezidenti štyroch stredoeurópskych krajín vrátane slovenského prezidenta Andreja Kisku.

Informovala o tom spravodajská televízna stanica ČT24.

Podľa Albrightovej, ktorá v roku 1999 prevzala od ministrov zahraničných vecí troch stredoeurópskych krajín ratifikačné listiny, nebol vtedy na Západe vstup nedávno ešte nepriateľských krajín vnímaný pozitívne. "Väčšina Američanov sa stavala proti rozšíreniu NATO," upozornila Albrightová.

"Argumentovali sme, že cieľom rozšírenia nie vyprovokovať novú vojnu v Európe, ale zabrániť opakovaniu vojny... Ďalej sme tvrdili, že je potrebné brániť demokraciu, mier a integráciu... Tiež sme argumentovali, že je rozšírenie nutné, aby sme napravili krivdy minulosti," uviedla.

Albrightová zároveň varovala, že nadšenie z 90. rokov, ktoré viedlo aj k vstupu nových krajín do NATO, mizne. "Sme svedkami znásobenia sporov, konfliktov, návratu stretu medzi civilizáciami, návratu k nacionalizmu a ústupu od demokratických hodnôt - aj v našej vlastnej Aliancii," povedala. "Mnoho lídrov v mnohých krajinách hovorí, že pred slobodou majú prednosť iné priority," vysvetlila.

Konferencia v Španielskej sále Pražského hradu je jedným z hlavných bodov osláv 20 rokov od vstupu Česka do NATO. S prejavmi vystúpia aj prezidenti všetkých troch krajín, ktoré v roku 1999 do Aliancie vstúpili - český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a maďarský prezident János Áder a slovenský prezident Andrej Kiska.