Slovenský kardinál J. Tomko pôsobiaci vo Vatikáne sa dožíva 95 rokov
11 | 03 | 2019 I TASR
Slovenský kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy, sa v pondelok 11. marca dožíva 95 rokov.
Osobnosť kardinála Tomka je významným prínosom nielen pre slovenský národ, ale aj pre celý duchovný svet. Významne sa zaslúžil o zakladanie misijných rádov v Ázii, Afrike i Oceánii, kde bolo postavených mnoho kostolov. Zastával početné významné funkcie v Katolíckej cirkvi vo Vatikáne, kde pôsobí od roku 1945.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Na Rímskokatolíckej Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal študovať v školskom roku 1943/1944. V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Po roku 1948 sa Jozef Tomko nemohol vrátiť do vlasti. V Ríme prijal 12. marca 1949 sviatosť kňazstva. V období rokov 1950-1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Obhájil niekoľko dizertačných prác a dosiahol doktorát práv. Prednášal na viacerých univerzitách. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme - ustanovizne na výchovu kňazského dorastu a zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V nasledujúcich rokoch venoval veľa času a energie na vybudovanie tejto inštitúcie.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Zastupoval Katolícku cirkev na mnohých medzinárodných a ekumenických stretnutiach v rôznych častiach sveta. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke, obrad vysvätenia vykonal sám pápež Ján Pavol II. V roku 1985 sa Jozef Tomko stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity a bol vymenovaný za kardinála. Vykonal početné cesty do zahraničia. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Na územie Slovenska mohol kardinál Tomko prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Vo vlasti sa opäť objavil opäť až v roku 1989. Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady (SNR) 21. apríla 1991 bolo historickou udalosťou.
Bohatá je aj jeho literárna tvorba. Okrem iných diel napísal napríklad štúdiu Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (vyšla v Ríme v roku 1984), ktorú vydal aj v angličtine. Vydal viacero kníh približujúcich jeho misijné cesty na rôznych kontinentoch.
Kardinál Jozef Tomko je držiteľom čestných doktorátov mnohých univerzít v USA, Argentíne, v európskych a iných krajinách i ďalších ocenení. Na Slovensku ho ocenili Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach či Trnavská univerzita. V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa.
S kardinálom Jozefom Tomkom sa v rámci návštevy Vatikánu v decembri 2018 stretol slovenský prezident Andrej Kiska. Kardinál podľa Kisku ocenil zdravé sebavedomie mladej generácie na Slovensku, ktoré nazval "úžasnou krajinou".
Osobnosť kardinála Tomka je významným prínosom nielen pre slovenský národ, ale aj pre celý duchovný svet. Významne sa zaslúžil o zakladanie misijných rádov v Ázii, Afrike i Oceánii, kde bolo postavených mnoho kostolov. Zastával početné významné funkcie v Katolíckej cirkvi vo Vatikáne, kde pôsobí od roku 1945.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Na Rímskokatolíckej Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal študovať v školskom roku 1943/1944. V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Po roku 1948 sa Jozef Tomko nemohol vrátiť do vlasti. V Ríme prijal 12. marca 1949 sviatosť kňazstva. V období rokov 1950-1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Obhájil niekoľko dizertačných prác a dosiahol doktorát práv. Prednášal na viacerých univerzitách. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme - ustanovizne na výchovu kňazského dorastu a zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V nasledujúcich rokoch venoval veľa času a energie na vybudovanie tejto inštitúcie.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Zastupoval Katolícku cirkev na mnohých medzinárodných a ekumenických stretnutiach v rôznych častiach sveta. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke, obrad vysvätenia vykonal sám pápež Ján Pavol II. V roku 1985 sa Jozef Tomko stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity a bol vymenovaný za kardinála. Vykonal početné cesty do zahraničia. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Na územie Slovenska mohol kardinál Tomko prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Vo vlasti sa opäť objavil opäť až v roku 1989. Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady (SNR) 21. apríla 1991 bolo historickou udalosťou.
Bohatá je aj jeho literárna tvorba. Okrem iných diel napísal napríklad štúdiu Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (vyšla v Ríme v roku 1984), ktorú vydal aj v angličtine. Vydal viacero kníh približujúcich jeho misijné cesty na rôznych kontinentoch.
Kardinál Jozef Tomko je držiteľom čestných doktorátov mnohých univerzít v USA, Argentíne, v európskych a iných krajinách i ďalších ocenení. Na Slovensku ho ocenili Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach či Trnavská univerzita. V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa.
S kardinálom Jozefom Tomkom sa v rámci návštevy Vatikánu v decembri 2018 stretol slovenský prezident Andrej Kiska. Kardinál podľa Kisku ocenil zdravé sebavedomie mladej generácie na Slovensku, ktoré nazval "úžasnou krajinou".
Zdieľať tento článok