Most-Híd navrhuje zvýšenie nezdaniteľného minima na 22,7- násobok
11 | 03 | 2019 I Peter Kralik/TASR
Poslanci koaličnej strany Most-Híd navrhujú zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zvýšiť by sa mal z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok. Do parlamentu predložil Béla Bugár, Irén Sárközy, Tibor Bastrnák a Peter Antal novelu zákona o dani z príjmov, ktorou by sa mala Národná rada (NR) SR zaoberať na nadchádzajúcej schôdzi.
Cieľom novely je podľa poslancov zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, k čomu sa zaviazala vláda aj vo svojom programovom vyhlásení. Podľa ich slov aj Európska komisia upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v národnom hospodárstve. "Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca,"tvrdia poslanci.
Najzreteľnejšie to podľa Mostu-Híd vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 ich daň z príjmu vychádza na 23,97 eura mesačne. "Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb," tvrdia poslanci.
Preto navrhujú zvýšenie nezdaniteľného minima na 22,7- násobok životného minima. "Navrhuje sa tiež rovnaké zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na manželku (manžela) vzhľadom k tomu, že aj doteraz bola v rovnakej výške ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka," priblížili poslanci v predkladacej správe k novele zákona.
Strana zároveň prináša aj riešenie, aby sa predišlo prílišnej záťaži na rozpočty samospráv, ktorým sa v súčasnosti prerozdeľuje daň z príjmov fyzických osôb. Navrhuje postupné zvýšenie nezdaniteľných častí v dvoch po sebe idúcich rokoch, konkrétne v roku 2020 na 21-násobok životného minima a od roku 2021 už na vyššie uvedený 22,7-násobok životného minima.
Poslanci vyčíslili, že prijatie opatrenia by mohlo spôsobiť výpadok v rozpočte verejnej správy vo výške 180 miliónov eur v roku 2020 a ďalších 170 miliónov eur v roku 2021. "Možno očakávať pozitívne sociálne vplyvy v dôsledku zvýšenia čistého príjmu pre pracujúcich, najmä nízkych a stredných príjmových skupín vrátane zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu. Možno takisto očakávať zvýšenie čistého príjmu u samostatne zárobkovo činných osôb,"dodali poslanci.
Cieľom novely je podľa poslancov zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, k čomu sa zaviazala vláda aj vo svojom programovom vyhlásení. Podľa ich slov aj Európska komisia upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v národnom hospodárstve. "Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca,"tvrdia poslanci.
Najzreteľnejšie to podľa Mostu-Híd vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 ich daň z príjmu vychádza na 23,97 eura mesačne. "Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb," tvrdia poslanci.
Preto navrhujú zvýšenie nezdaniteľného minima na 22,7- násobok životného minima. "Navrhuje sa tiež rovnaké zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na manželku (manžela) vzhľadom k tomu, že aj doteraz bola v rovnakej výške ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka," priblížili poslanci v predkladacej správe k novele zákona.
Strana zároveň prináša aj riešenie, aby sa predišlo prílišnej záťaži na rozpočty samospráv, ktorým sa v súčasnosti prerozdeľuje daň z príjmov fyzických osôb. Navrhuje postupné zvýšenie nezdaniteľných častí v dvoch po sebe idúcich rokoch, konkrétne v roku 2020 na 21-násobok životného minima a od roku 2021 už na vyššie uvedený 22,7-násobok životného minima.
Poslanci vyčíslili, že prijatie opatrenia by mohlo spôsobiť výpadok v rozpočte verejnej správy vo výške 180 miliónov eur v roku 2020 a ďalších 170 miliónov eur v roku 2021. "Možno očakávať pozitívne sociálne vplyvy v dôsledku zvýšenia čistého príjmu pre pracujúcich, najmä nízkych a stredných príjmových skupín vrátane zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu. Možno takisto očakávať zvýšenie čistého príjmu u samostatne zárobkovo činných osôb,"dodali poslanci.
Zdieľať tento článok