"Vždy ma zaujímalo, prečo sa niekomu darí a inému nie. Ale to, čo človek robí, prečo to robí a či je v živote spokojný, tak o tom všetkom sa rozhoduje vo veku, kedy nám bolo menej ako šesť rokov. V tej dobe sa totiž v hlave tvorí plán, čo urobím so svojím životom, je to náš, životný scenár. A k tomu, aby plán dobre vyšiel, potrebujeme hlavne nežnú náruč mamy. Tiež pevného a spoľahlivého ocka. Ale na prvom mieste mamu, tvrdí Marek Herman na českom portáli Novinky.cz.

Mama je totiž podľa neho nikým a ničím nenahraditeľná. "Väzba medzi ňou a malým dieťaťom je úplne unikátny a v prírode nič podobné nenájdete. A vždy platí jednoduchý princíp: spokojná mama = spokojné dieťa. Keď je mama spokojná, dieťa si to z nej "vezme samo". Vie to. Aj preto má Marek Herman pocit, že sa svet snáď zbláznil.

"Dnes sa napríklad objavujú trendy, ktoré razia zásadu, že nie je žiadny rozdiel medzi mamou a otcom, je jednoducho len Rodič 1 a Rodič 2. Čo sú to, preboha, za výmysly? Ale bohužiaľ žijeme v dobe, tekutých pieskov - každý má vo všetkom pravdu a vlastne ani neexistuje zlý názor, čo je výplod politickej korektnosti a samozrejme úplná hlúposť, " hovorí Marek Herman. Nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ani s otcom na materskej.

"Striedavú starostlivosť si vymysleli negramotní právnici a totálne tým po rozvode rozvracajú aj to málo, čo z rodiny zostalo. Nepoznám žiadneho psychológa, ktorý by povedal, že je striedavka dobrá vec. Najlepšie by samozrejme bolo, keby sa rodičia dokázali dohovoriť a nerozvádzali sa. Niekedy to ale nejde. Takže striedavá starostlivosť sa vymyslela hlavne pre rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť ako dospelí ľudia, ale správajú sa ako prerastená decká. Maskuje sa to samozrejme ako ochrana záujmov dieťaťa .Pritom ten, kto na to doplatí, je vždy dieťa. Je to vlastne také nedospelé rozhodnutie dospelých, "tvrdí Marek Herman.

 

Zlyhanie otcov

"Naozaj nevidím jediný dôvod, prečo sa tváriť, že je normálne, keď budú otcovia chodiť na materskú. Je to typický výmysel dnešnej doby, kedy si všetci myslia, že môžu všetko a nebude to mať žiadne dôsledky. Ale ono to samozrejme následky bude mať! Muži by sa v prvom rade mali postarať o to, aby fungovali ako skutoční chlapi. Niektorí otcovia to teoreticky môžu zvládnuť. Ale má to háčik: zvládnu to len naozajstní chlapi. Dieťa ale predsa v prvom rade potrebuje vľúdnu a nežnú mamu. A potom spoľahlivého a pevného ocka.

 

Alebo ešte inak: väzba medzi mamou a dieťaťom je vrodená. Vzniká od prvej sekundy po počatí. Väzba medzi otcom a dieťaťom je len získaná. Otec sa otcom musí naučiť byť. A to je predsa obrovský rozdiel, "vysvetľuje Marek Herman.

Otec je pre rodinu zdrojom ochrany a istoty. "Otec má pre dieťa tri dary. Prvým je pozdvihnutie, ktorým symbolizuje prijatie dieťaťa po narodení: som tvoj otec. Druhým darom je sprievod pri prechode od chlapca k mužovi alebo od dievčaťa k žene. Ten je najdôležitejší. A tretím darom je požehnanie do života: žehnám, aby sa ti darilo, aby si pokračoval v mojom živote, aby si pokračoval v našej rodinnej línii. Kde sú muži, ktorí by tieto dary deťom dávali?

Poznáte niekoho? Ja nie. Hľadám vnútornú poctivú mužskú silu. A nič nevidím. Otec symbolizuje poriadok a limit. Požiadavka a záťaž. Ale hlavne by mal byť pevnou a spoľahlivou oporou. A najlepšie, čo sa môže rodine stať, je, keď dieťa zažije mamu a otca ako pevný a spoľahlivý pár. To je skoro ako zázrak: základná oporná doska nášho života. Keď rodina drží pohromade.

Viac ako polovica manželstiev sa ale dnes rozvádza a v 95 percentách prípadov sa o rozpadnutú rodinu starajú ženy ako samoživiteľky. Potom rola otca ako spoľahlivej opory je v reále bohužiaľ úplná ilúzia. Preto hovoríme o 20. storočí ako o storočí zlyhania otcov, "hovorí Marek Herman a dodáva, že väčšina mužov jednoducho len zostala deťmi. "Detskí muži absolútne nechápu, čo je zodpovednosť a spoľahlivosť. Sú to pre nich cudzie slová. "

Podľa neho ale každý v sebe má kus ženy a kus muža. "Žena je neha, milosť a súcit. Muž potom sila, poriadok a opora. Preto je dôležité, aby každý vedel v sebe svoju ženu i svojho muža objaviť. To platí pre nás pre všetkých. Áno: každý muž potrebuje v sebe objaviť svoju ženskú časť. Svoju intuíciu, svoj súcit a nehu. Ženy totiž boli historickými okolnosťami donútené v sebe nájsť tú mužskú časť: museli sa vedieť postarať o seba a celú rodinu, museli sa naučiť byť samostatné.

Začalo to priemyselnou revolúciou, pokračovalo prvou svetovou vojnou a následne prvou hospodárskou krízou. To všetko sú zlomy, keď dochádzalo k masovému zlyhávaniu otcov. Vtedy sme nedokázali ochrániť svoje ženy a deti. Najhoršia ale bola druhá svetová vojna. Tú označujeme ako, definitívne zúčtovanie s otcom. To totiž bola apokalypsa, v ktorej muž ženu fatálne zradil: vraždil, ničil a znásilňoval v úplne nepredstaviteľných rozmeroch, ktoré sa vymykajú akémukoľvek chápaniu ľudskosti. Popreli sme princíp života, popreli sme ženu ako darkyňu života, zradili sme ju, hovorí Marek Herman.

 

Strata komunikácie

Do našich životov absolútne nekontrolovane vtrhli moderné technológie. Stalo sa to rýchlo a nenávratne. Dnes dochádza k atomizácii rodiny - každý je spojený hlavne so svojím mobilom alebo tabletom, živých ľudí sme vymenili za sociálne siete a surfovanie po internete. Podľa Marka Hermana technológie devastujú rodinu, vytráca sa prirodzená rodinná súdržnosť, kedy si ľudia doma rozprávali alebo sa schádzali aspoň k jednému spoločnému jedlu za deň.

Často to začína pohodlnosťou. "Keď dáte malému dieťaťu do ruky telefón alebo tablet, ste razom na veľmi tenkom ľade" hovorí Marek Herman. "K tomu, aby som sa mohol zdravo vyvíjať, potrebujem hlavne nehu, dotyky, vôňu a hru pohľadov. Potrebujem byť s ľuďmi, ktorých mám rád, potrebujem s nimi prirodzený kontakt. Do šiestich rokov každý z nás potrebuje, veľký vrece nehy, a keď ho nedostane, bude ho v podstate celý život hľadať. Rozumiete? Keď dieťaťu jednoducho dáte do ruky tablet, tak namiesto aby sa dotýkalo živého človeka, bude sa dotýkať prístroja. A miesto človeka začne nadväzovať vzťah s modrou obrazovkou" vysvetľuje Marek Herman.

Najväčšou potrebou každého človeka je predsa nežný a dôverný vzťah. Preto ľudia milujú technológie, pretože je to dokonalá ilúzia, že k niekomu patríme, že sme s niekým v spojení, že na nás niekomu záleží. Zdá sa, že môžeme byť neustále s niekým v kontakte. S tisíckami priateľov. V skutočnosti ide ale len o zúfalú samotu na sieti.

Podľa výskumov vieme, že dvanásťročné deti sú štyri až šesť hodín denne pripojené k sieťam. To, čo žijú, je jedna veľká ilúzia. Dnes už hovoríme o technológiách ako o novej forme drogy. Ide o tzv. Nelátkovú závislosť, ide jednoducho len o náhradu skutočného života, nič viac. Mobily nás okrádajú o intímny priestor a prirodzenú samotu, mnoho ľudí má pocit, že musí byť neustále k dispozícii. Mobil napríklad ruší tiež tzv., Inštitút odlúčenosti: keď sa vzdialite od svojho partnera na dva tri dni, začne sa vám po ňom zvyčajne cnieť.

To ale neplatí, keď si budete volať a písať esemesky. Po návrate si potom chcete povedať, čo je nové, ale zažijete len tupé prázdno, pretože ste si už všetko povedali alebo napísali, hovorí Marek Herman.

Dnes podľa neho žijeme na križovatke. Z internetu informácií budeme prechádzať do internetu zážitkov. Vďaka virtuálnym okuliarom budeme sledovať finále Wimbledonu priamo z prvého radu. Alebo operáciu srdca, ktorú budeme pozorovať z pol metra priamo na operačnom sále v New Yorku. Stačí si len kúpiť program. Otvára sa priestor, kedy, všetci budú môcť zažiť všetko. Mnoho ľudí si tak skôr alebo neskôr nechá ukradnúť svoje sny.

Najväčší zločin, ktorý sme deťom za posledných 50 rokov urobili, bolo to, že sme im vymazali zo života túžbu. Dnes majú deti všetko ešte predtým, než potom začnú túžiť. Sú podráždené a unudené. Teraz sa to stane aj dospelým. Je to cesta do pekiel. Evolučné mechanizmy sú totiž jasné: mozog je šťastný, len keď usiluje. Potrebuje sa tešiť, potrebuje mať hlad, zimu, smäd. Sme spokojní, keď sa musíme snažiť a premáhať. Keď máme povinnosti. To všetko sme ale v konzumnej spoločnosti stratili. Zrelú osobnosť spoznáte podľa toho, že je schopná odložiť príjemný zážitok. Túžbu totiž objavíte až v dlhých časoch. Bez nej život umŕtvite, "dodáva.