Vo všetkej počestnosti o tom, ako sa z iniciatívy Za slušné Slovensko pomaly stáva mladežnícka organizácia Progresívneho Slovenska, alebo keď sa z jednej ľudskej tragédie už “vyžmýkalo“ maximum politického kapitálu.

Vo februári uplynul rok od vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Tragédia dvoch mladých ľudí vyhnala na námestia desaťtisíce ľudí od čias nežnej revolúcie. Pochody “Za slušné Slovensko“ dosiahli odstúpenie trojnásobného premiéra Fica, odchod ministra Kaliňáka z politiky aj menovanie novej vlády premiéra Petra Pellegriniho.

Dvojnásobná vražda sa po roku stále vyšetruje. Štyria obvinení skončili vo väzbe, no meno objednávateľa stále nie je známe. Nie, že by to už niekoho zaujímalo.

Koniec-koncov tá “slušnejšia“ časť Slovenska v podobe lídrov protestov, opozície a vybraných médií vrahov mladého páru už dávno našla, odsúdila aj rituálne potrestala v osobách “arcilotrov“ Fica a Kočnera.

Predstavitelia iniciatívy Za slušné Slovensko sú spolu s mediálnou mafiou nateraz zaneprázdnení robením straníckej politiky. Začalo to ešte v minuloročných komunálnych voľbách, keď “partia stredoškolákov”- ako sa organizátori sami zvykli označovať, odporúčala celej Bratislave voliť (s veľkými úvodzovkami) nezávislého Matúša Valla, ako aj nimi vybraných primátorov v krajských mestách.



Je treba povedať, že motivačná kampaň na zvýšenie volebnej účasti vo voľbách spojená s odporúčaním voliť konkrétnych politických kandidátov sa v princípe nedá odlíšiť od štandardnej predvolebnej kampane politikov.

Najnovšie, Slušné Slovensko spúšťa dvojtýždňovú debilizačnú mobilizačnú kampaň k prezidentským voľbám. Počnúc 25. februárom až do 10. marca predstavitelia spomínanej iniciatívy (v označenej dodávke) zavítajú každý deň do niekoľkých slovenských miest a obcí.

Tváre Slušného Slovenska - mladý, ambiciózny právnik Juraj Šeliga a najznámejšia “stredoškoláčka“ s kvetmi vo vlasoch - slečna Karolína Farská spolu so sympatizantmi tentoraz ľuďom kážu akých kandidátov (rozumej kandidátku) je “treba“ zvoliť v nadchádzajúcich prezidentských voľbách:

“Chceme motivovať a mobilizovať ľudí, aby neváhali a išli voliť, aby volili jasne proeurópskych kandidátov, ktorí rešpektujú demokratické princípy, odmietajú nenávisť, konšpirácie a extrémizmus.“ Uvádza ich oficiálna stránka.

Stretnutia majú mať zväčša podobu diskusií, no o niektorých veciach sa jednoducho nediskutuje. Napr. o dogme “jasne proeurópskeho“ smerovania našej krajiny v duchu povestného “So sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Takzvané “Konšpirácie“ a “extrémizmus“ sú takisto veľavravné výrazy, pretože v dnešnej dobe tieto slová nadobudli aj nový, čisto politický obsah.

Ktovie, čo na to hovorí tretí človek progre- ...teda, chcel som povedať stále ešte Slušného Slovenska - Tomáš Popovič, ktorý je v súčasnosti aktívny v mladežníckej politickej organizácii “Mladí SaS-kári“. Napokon, veď aj jeho terajší stranícky šéf, Richard Sulík je známy bohurúhaním v podobe otvorenej kritiky EÚ.

Tak či onak, Iniciatíve Za slušné Slovensko citeľne dochádza dych, o čom svedčí aj výrazne nižšia účasť verejnosti na posledných protestoch. Kým minulý rok v marci zaplnilo bratislavské Námestie SNP podľa odhadov až 60-tisíc ľudí, v deň výročia tragédie to bolo podľa odhadu Denníka N (ktorý by pochopiteľne dané číslo zaokrúhľoval jedine nahor) “len“ niečo cez 25-tisíc.

Zaujímavý pohľad, takpovediac z prvej ruky na svojom blogu ponúka práve predseda Mladých SaSkárov a študent práva, Tomáš Popovič: “Neskôr sa "momentum" z protestov vytratilo, pretože sa vymenilo pár osôb vo vláde, a iniciatíve sa z nejakého dôvodu už nedarilo formovať tak účinný verejný tlak. Za slušné Slovensko, sa však snažilo premeniť svoj, protestami získaný, mediálny kredit. Preto ohlásili, že sa iniciatíva síce nestane politickou stranou, no bude sa venovať činnostiam, ktorými chce politiku formovať.“ Píše Popovič.

Možno práve spôsob, akým iniciatíva využíva alebo skôr zneužíva svoj “mediálny kredit“ je pre množstvo ľudí sklamaním. Neskromnosť hraničiaca s aroganciou, keď sa títo mladí (poťažmo neskúsení) ľudia dnes vyjadrujú ku všetkým závažným politickým otázkam môže byť pre mnohých neprijateľná.

Stačí si spomenúť na vtedy osemnásťročného študenta Dávida Straku, lídra protikorupčných pochodov Slušného Slovenska, ktorý sa v telefonickom rozhovore s novinárkou denníka Plus jeden deň “vyznamenal“ totálnou neznalosťou čo i len základného spoločenského prehľadu či fungovania inštitúcií štátu. Jeho odpovede boli natoľko zúfalé, že ich zo solidarity s mladým (a naivným) chlapcom ani nebudem citovať.



Ruka v ruke s tým je tu otázka legitimity. Právo na názor (i keď neskúsený) nikomu neberiem, ale kde berie iniciatíva Za slušné Slovensko mandát na určovanie celospoločenského kurzu? Akým právom sa ľudia, z ktorých mnohí len nedávno zmaturovali stavajú do úlohy akejsi verejnej autority?

Podľa Popoviča, predstavitelia Slušného Slovenska svoju legitimitu nemôžu odvodzovať od stoviek tisícov ľudí na námestiach. “Tí neprišli kvôli nim, ale kvôli mafiánskej vražde novinára a jeho partnerky. Nie je preto možné očakávať, že iniciatíva disponuje politickou dôverou všetkých účastníkov protestov, tie boli apolitické. Z tohto dôvodu dnes nie je možné zmerať skutočnú legitimitu iniciatívy.“ Pokračuje zrejme už bývalý organizátor protestov.

Podľa Popoviča, “Iniciatíva Za slušné Slovensko teraz čelí zásadným výzvam a bude musieť podstúpiť zmenu. Dnes totiž pôsobia ako hybridný politický subjekt, ktorý sám seba označuje ako nepolitické združenie. Majú členov, majú program (víziu), ktorý chcú presadiť a, minimálne nepriamo, nominujú kandidátov do verejnomocenských pozícií. Vymedzujú sa voči politickým stranám. Z nepochopiteľných dôvodov potom vyhlasujú, že sú nadstranícki a politického boja sa nezúčastňujú. Ich konanie je totiž pravým opakom.“

A kde by sa tento potenciál mohol naplno prejaviť? Jedna významná indícia by tu bola; počas posledných komunálnych volieb iniciatíva zverejnila tzv. víziu slušných miest a obcí. Ako dodáva Popovič: “Na tlačovej konferencii podporila konkrétnych kandidátov za primátorov, starostov a poslancov. Z nepochopiteľných dôvodov sa, minimálne nepriamo, vymedzila voči všetkým (aj opozičným) politickým stranám. Politické strany, naopak pochopiteľne, následne urobili to isté. Výnimkou je "nečakane" iba mimoparlamentné Progresívne Slovensko a strana Miroslava Beblavého.“

Slušná dávka zdravého rozumu hovorí, čo bude nasledovať...