Som unavený. Veľmi unavený. Z každej strany na nás útočia zaručené správy ako niektorý kandidát tam a tam, to a to povedal, čo myslel, ak nemyslel, ako za neho myslel jeho volebný štáb, hrôzy okolo tajomného evidenčného čísla autobusu ... a verím, že tie najväčšie kalibre žlče ešte len prídu. Do toho billboardy s trápnymi heslami, ktoré kreatívci nalovili medzi prvákmi z osobitnej školy a nehynúci večne živý Mistrík smutne na mňa hľadiaci každých dvesto metrov spoza krajnice.

Médiá zrejme nechcú a marketingové predvolebné agentúry nedovolia, spýtať sa na tie najkľúčovejšie otázky, ktoré by mohli nerozhodnutému voličovi pomôcť pri voľbe. Prečo? Niektorí kandidáti/tky by asi nevedeli „správne“ zareagovať a iní, mainstreamom zaznávaní, by na druhej strane mohli reagovať rozumne, pronárodne a aj možno správne, čo by nebolo v záujme istých skupín.

Vezmime si takú RTVS, ktorej každý mesiac posielame z nášho už zdaneného a zodvodneného príjmu povinné výpalné. Keďže je vydržiavaná našimi peniazmi mala byť najprofesionálnejšia a aj najnestrannejšia. Ale je to tak?

V prezidentských rozhovoroch sme počuli otázky tipu, čo si myslíte o kauze Kuciak, o Štefánikovi, kde relaxujete....atď. Tieto otázky ako doplnkové môžu byť, ale mám sa rozhodnúť, ak počujem z úst budúceho možnoštátnika, že Kuciak hanba, Štefánik frajer a chodím na turistiku do okolia Oščadnice? Alebo, čo spravíte ako prvé ak by ste boli zvolený? No iste ako prvé kandidát nevypovie Istanbulský dohovor, ale ako prvé si zistí, kde sú v paláci toalety, kde má minerálku a začne tvoriť svoj tím. Áno je to zjednodušené videnie, ale taký je môj dojem zo všetkých tzv. mediálnych profesionálov.

Sme súčasťou Európy, preto by sa otázky mali týkať vzťahu kandidáta k jednotlivým aktuálnym problémom, ktorými EU žije. Budúci prezident môže procesy súvisiace s členstvom v únii prezentovať rôznym spôsobom a tým ovplyvňovať verejnú mienku. A to nie je málo! Prvoplánové otázky okolo gender ideológie, LGBT a migrantov boli už mnohokrát zodpovedané, volič už presne vie, čo môže očakávať od každého kandidáta. Nemôžeme sa konečne baviť o niečom skutočne podstatnom?

Vezmite si len takú obranu. Otázka moderátora zisťovala názor kandidáta ohľadom zvyšovania výdavkov na obranu, ako sme sa zaviazali v minulosti. Ale čo s tým má prvoplánovo prezident? To v našej štedro futrovanej RTVS nepoznajú kompetencie ústavných činiteľov?

Ale na druhej strane je jednou z kompetencií prezidenta napríklad účasť na Európskych radách, samozrejme po dohode s vládou. Francúzsky prezident Emmanuel Macron rozvíja myšlienku Európskej bezpečnostnej rady. Toto sú úvahy o zbrusu novej bezpečnostnej architektúre v Európe. Táto architektúra bude mať dosah na celú bezpečnostnú situáciu vo svete. Možno sa to svetovému policajtovi nebude až tak veľmi páčiť, ale mňa by veľmi zaujímalo k akému druhu bezpečnostného systému by sa môj preferovaný kandidát priklonil.

Situácia okolo bezpečnosti naberá na urgentnosti a dôležitosti. Len nedávno tu Pompeo pobehoval od Pobaltia až k Bulharsku a vyjednával "obranné" americké zmluvy. Pozor, nie zmluvy súvisiace s NATO, ale čisto americké vojensko-strategické dohody! Núkal peniaze na obnovu letísk, samozrejme spojených so stratou pozemkov pod  takýmito „obnovenými letiskami“. Bez možnosti zásahu domácej jurisdikcie na takejto „sponzorovanej“ pôde a často krát aj mimo nej.  Nie je toto je kľúčová problematika pre kandidáta?

Mňa by zaujímal aj názor na kúpu výpredajových amerických stíhačiek, ktoré majú v prípade masívneho útoku životnosť asi 6 minút. Aj keby vydržali až 10 minút, nie je to úplne jedno? A prečo musia byť americké, veď by sme mali podporovať svoju úniu, a nie cudziu!

Rozhodne by som sa rád od kandidátov dozvedel, či budú držať stranu záujmom spoza Atlantiku, alebo podporia záujmy doma v EU.

 

Bolo by tiež veľmi výživné zaradiť do diskusie s kandidátmi Európsky pilier sociálnych práv, ktorý tvorí 20 zásad. Môžeme ho síce vnímať ako ďalšie bezzubé euroklišé, ale je to téma, ktorú by mal každý top politik poznať a vedieť sa k nej zásadne vyjadriť. To najzávažnejšie sa nachádza v bodoch 15-18, ktoré pojednávajú o príjme v starobe a dôchodkoch, zdravotnej starostlivosti a sociálnych témach.

Tieto body veľmi jasne definujú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť ako ľudské právo. Nemalo by byť aj toto zásadnou prezidentskou otázkou?

 

A preto sa pýtam: Kde zostali médiá, ktoré sa pasujú do role jediného držiteľa pravdy, ak žiadne zásadné európske otázky kandidátom nenastoľujú? Nezostali niekde uzamknuté na malom slovenskom hnojisku? Alebo si ich naši i nadnárodní majitelia takéto témy v predvolebnej kampani neprajú?