"Bol som vypočutý v procesnom postavení svedka v súvislosti s vymyslenými tvrdeniami policajta Vorobjova o mojom údajnom pokyne z roku 2017 na lustráciu zavraždeného novinára. Opätovne zdôrazňujem, že som takýto príkaz nikdy nedal a takto som vypovedal aj pred vyšetrovateľom.

Od policajta Vorobjova viem, že lustráciu novinára Kuciaka mal vykonať Vorobjov na základe dožiadania vyšetrovateľa Národnej jednotky finančnej polície, ktorú vedie pán Slobodník, v kauze Rybanič, kde boli robené analýzy viac než dvadsiatim novinárom", tvrdil včera Tibor Gašpar pre Hlavné Správy. 

Rybaniča polícia zatkla v júni 2016 a vtedy aj začala vyšetrovať, že z Tatrabanky ako jej zamestnanec vyniesol informácie o účtoch vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer). Vďaka tomu novinári zistili, že Kaliňák výhodne obchodoval s Ladislavom Bašternákom.

V rámci vyšetrovania polícia robila aj znalecký posudok údajov z Rybaničovho mobilu a podľa informácií Denníka N vyšetrovateľ požiadal o lustráciu asi 20 novinárov. Boli medzi nimi všetci novinári, ktorí nejakým spôsobom informovali o Kaliňákovej kauze. Je pravdepodobné, že medzi novinármi bol aj Ján Kuciak. Policajt to odôvodnil tým, že chcel zistiť, či novinári nie sú rodinne, obchodne alebo inak prepojení s Rybaničom. Táto lustrácia prebehla vo februári 2017. Žiadne prepojenie na novinárov u Rybaniča polícia nezistila a tak v apríli 2017 podala návrh na podanie obžaloby iba Rybaniča a odvtedy je prípad na súde, informuje Denník.

Aktuality.sk sa snažili zistiť, ktorých novinárov a z akého dôvodu polícia lustrovala v súvislosti s kauzou Filipa Rybaniča.

Zaujímalo nás aj to, aké údaje o nich hľadala vo svojich databázach, k akým záverom prišla, ako s nimi naložila a či boli lustrácie zákonné.

Polícia sa však priamym odpovediam vyhla. „Získavanie informácií operatívnych pracovníkov z informačných systémov využívaných Policajným zborom pri operatívno-pátracej činnosti nie je možné ani potvrdzovať, ani vyvracať, nakoľko podľa zákona o Policajnom zbore ide spravidla o utajovanú činnosť, preto sa z taktických dôvodov ku konkrétnym otázkam nie je možné vyjadriť,“ napísal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Gašparove vyjadrenia ako vyjadrenia polície tak nadväzujú na situáciu, ktorú svojim videom odpálil Peter Tóth.

Bývalý novinár a bývalý riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth už nie je utajovaný svedok. Po návrate z Ameriky na Slovensko zmenil svoju pozíciu pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Oznámil to vo videu, ktoré zverejnil na Facebooku.

„Rozhodol som sa tak okrem iného aj preto, aby som uľahčil situáciu orgánom činným v trestnom konaní, pretože výpoveď svedka pod svojou identitou má predsa len väčšiu váhu v trestnom konaní a ja chcem, aby boli vrahovia Jána Kuciaka potrestaní,“ povedal Tóth. Zároveň vyhlásil, že pomáha orgánom činným v trestnom konaní „zo všetkých síl, ako len dokáže“. 

Vyhlásil, že pri tom trpí jeho rodina a musí sa ukrývať „nielen pred vrahmi a ich potenciálnymi spolupracovníkmi, ktorí sú ešte stále na slobode, ale aj pred slovenskými mafiánmi, ktorí sa snažia z tejto tragickej udalosti vyťažiť čo najviac“. Čo to presne znamená, nevysvetlil.

Bývalý šéf kontrarozviedky však vo videu hovorí, že nevypovedal preto, lebo sa bál stíhania a chcel sa tak od toho ochrániť. „Nebál som sa stíhania a ani sa ho nebojím. Išiel som vypovedať preto, lebo vražda nemôže ostať nepotrestaná. Keby som si chcel veľmi uľahčiť život, mohol som dôkazy hodiť do Dunaja alebo ich spáliť, ale to nie je môj štýl,“ hovorí vo videu, ktoré zverejnil.



Gašparov, Rybaničov a najmä Tóthov prípad tak ukazujú, že sledovanie novinárov, je na Slovensku bežnou praxou niekoľko rokov.