Školstvo, ktoré nedokáže vychovávať odborníkov, a nestabilné podnikateľské prostredie patria k najväčším problémom, s ktorými v súčasnosti zápasia slovenskí zamestnávatelia. V pondelok to skonštatoval prezident SR Andrej Kiska počas jeho pracovnej cesty v Šali.

Ako uviedol pri návšteve podniku Duslo Šaľa, ktorý v regióne zamestnáva viac ako 2000 ľudí, stredné školstvo stráca schopnosť vzdelávať ľudí v profesiách, ktoré si vyžaduje trh práce. „Podnik potrebuje mladých ľudí, predovšetkým chemikov, pre ktorých sa dnes takmer ani neotvárajú triedy. Stratili sme úctu k vzdelaniu, máme školstvo, ktoré je bez koncepcie, ‚rozhasené' a s veľkými chybami. Pomaly každý rok sa mení minister školstva, ktorý prichádza so svojou vlastnou víziou. To je základným problémom zlyhávania školstva. Systém financovania stredných škôl od počtu študentov, ktorý nezohľadňuje rôzne špecifiká škôl, je postavený na hlavu. Je absolútne nefunkčný a v našom školstve dochádza k rôznym zvrátenostiam,“ skonštatoval Kiska.

Jeho slová potvrdil aj generálny riaditeľ podniku Petr Bláha. Ako pripomenul, podnik plánuje rozširovanie výroby, chýbajú mu však vzdelaní ľudia. „Zvýšenie kapacity výroby preto asi nebudem môcť riešiť zvýšením kapacity zamestnancov. Máme problémy, s akými sa stretávajú prakticky všetky výrobné spoločnosti, a to je nedostatok fakticky akýchkoľvek profesií, hlavne odborných zamestnancov. Takže pôjdeme asi skôr cestou väčšej automatizácie, pôjde teda o to, čomu sa dnes čiastočne hovorí projekt digitalizácie alebo projekt priemyslu 4.0,“ vysvetlil Bláha.

Podľa Kisku v súčasnosti zamestnávatelia musia čeliť aj nestabilnému podnikateľskému prostrediu a náhlym zmenám v pravidlách. Ako príklad uviedol úvahy o zvýšení minimálnej mzdy na úroveň 600 eur. „Nestabilné prostredie z pohľadu podnikov a zmeny, ako je zvýšenie minimálnej mzdy, vyvolávajú veľkú nestabilitu, pretože si firmy nevedia plánovať, ako sa budú vyvíjať. Keď dôjde k náhlej zmene legislatívy, a zrazu sa zmenia viaceré parametre, tak je to pre plánovanie podnikania veľkým problémom. Preto vždy, keď sa rozhodneme meniť podmienky pre podnikateľov, je potrebné o tom diskutovať, a to hlavne s tými, ktorí tie pracovné miesta tvoria,“ myslí si Kiska.

S myšlienkou zvyšovania minimálnej mzdy nie je spokojný ani Bláha. „Zachytili sme túto správu a nestačili sme sa tomu diviť. Slovensko už má dnes v rámci krajín V4 absolútne najvyššiu minimálnu mzdu,“ skonštatoval. Podľa jeho slov je však zatiaľ predčasné hovoriť o detailných dôsledkoch zvýšenia minimálnej mzdy na chod podniku. „Prvé prepočty už ale máme urobené a vieme odhadnúť, koľko nás to bude zasa stáť v prípade, že bude minimálna mzda schválená v navrhovanej výške. Nás sa to dotkne v oblasti príplatkov za prácu v nepretržitej prevádzke a za prácu počas sobôt a nedieľ, pretože žiadny z našich zamestnancov nepracuje na úrovni minimálnej mzdy. Ale len cez tieto príplatky by sa nám mzdové náklady zvýšili o viac ako milión eur ročne,“ dodal Bláha.