Predstavte si námet na politický triler; “Nadnárodná korporácia má zaujem ovládnuť politické dianie v krajine, kdesi vo východnej Európe. Za týmto účelom vytvoria mienkotvorné médium a financujú novú, reformnú stranu. Napriek tomu, že ich mimoparlamentná strana sa potáca na hranici zvoliteľnosti, vďaka bezodným finančným zdrojom a mediálnym manipuláciám prekvapivo vyhrajú voľby primátora v hlavnom meste. To je však len začiatok. Skrytá moc sa rozhodla dosadiť “svojho človeka“ priamo za prezidenta. A ide skutočne o veľa. Zdanlivo malá krajina totižto môže byť cennou figúrkou na geopolitickej šachovnici.“ Príbeh je to samozrejme vymyslený, hoci niekomu sa môže zdať akýsi povedomý...

Premiér a bývalý podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, Peter Pellegrini nedávno otvoril zaujímavú tému. Keď sa ho ešte na konci januára poslanec Klus aj novinári pýtali, ako sa štát stavia ku kauze Huawei, Pellegrini reagoval, že nedisponuje oficiálnymi informáciami zo silových zložiek, ktoré by poskytovali dôkazy o hrozbe zo strany tejto spoločnosti.

Zdôraznil, že “treba vždy zvažovať, čo je reálne bezpečnostné riziko a čo môže zaváňať snahou zmeniť pomery na trhu”. Tým bezpečnostným rizikom podľa Spojených štátov a EÚ má byť v prípade čínskej spoločnosti Huawei možnosť využívania tzv. backdoor-u v jej mobilných zariadeniach. Pre technicky menej zdatných čitateľov - výraz backdoor by sa dal preložiť ako “zadné vrátka”.

Ide o metódu, ktorou sa dajú obísť bezpečnostné opatrenia, ktorá za bežných okolností bránia neoprávnenému vniknutiu do Vášho počítača, tabletu či mobilu.

Zadné vrátka bývajú súčasťou softvéru či hardvéru napr. pre servisný prístup. V nesprávnych rukách, však môžu byť zneužité (medzi iným) na sledovanie vašej komunikácie, či zbieranie súkromných informácií z vášho zariadenia. V širších súvislostiach teda hovoríme o odpočúvaní kohokoľvek a zároveň všetkých.



Ak by podľa premiéra mal štát preverovať technické zariadenia z Číny, Pellegrini chce, aby sa pozornosť upriamila aj na výrobky zo Spojených štátov či iných krajín. Pretože Slovensko si nevyrába ani jedno z nich, “...pričomtakisto nemôžme vedieť, či sú alebo nie sú v týchto zariadeniach nejaké backdoors alebo možnosti, cez ktoré môžu unikať informácie.” Dodal.

Aj keď predseda vlády celý čas hovoril veľmi všeobecne, prekvapivo konkrétny bol v prípade jednej slovenskej firmy: “Ak hovoríme o antivírových programoch - niektoré sú z Ruska, niektoré sú zo spojených štátov, niektoré sú z nášho ESET-u.” Vyhlásil premiér.“...ak chceme hovoriť o celom tomto prostredí, musíme hovoriť komplexne a nevyťahovať na svetlo Božie len jednu konkrétnu firmu a jej sa intenzívne venovať. Rovnako sa venujme potom všetkým, o ktorých som hovoril.” Uzavrel Pellegrini.

Pozornému čitateľovi iste neunikne kontext a spôsob, akým Pellegrini zdôrazňuje spoločnosť ESET. Chce snáď premiér naznačiť, že práve táto firma využíva skryté možnosti, ako sa dostať k dátam svojich používateľov? Má premiér informácie, ktoré zatiaľ nechce vyťahovať na ”svetlo Božie”?

Možno to vyznieva absurdne, ale nebolo by to prvýkrát, čo je firma ESET oficiálne obvinená z nekalého ”kybernetického zasahovania”. Vo februári 2018, počas zimných olympijských hier v juhokórejskom Pchjongčchangu vydalo ruské Ministerstvo zahraničných vecí oficiálne komuniké k podozreniu z chystanej provokácie voči Ruskej federácii:

“Máme informácie o tom, že v západných masovokomunikačných prostriedkoch plánujú uverejniť fejkovú správu o pseudovyšetrovaní na tému „ruskej stopy“ v hackerských útokoch na informačné zdroje spojené so zimnými olympijskými hrami v Kórejskej republike. Prirodzene, že rovnako ako predtým svetu nebudú predložené nijaké dôkazy. Do tejto protiruskej kampane môžu byť zapojené nielen angažované médiá (Washington Post, BuzzFeed a i.), ale aj IT spoločnosti, ktoré sú už dávno známe svojimi úzkymi stykmi s CIA a NSA (Threat Connect, Trend Micro, ESET a iné)“. Uvádza oficiálna správa ministerstva.

To, či ESET spolupracuje s CIA a NSA priamo potvrdené nemáme. No, ministerstvo zahraničných Ruska sotva ESET obviní zo šírenia konšpirácií a vytĺkania politického kapitálu, ako tomu bolo v prípade vyjadrení Andreja Danka na adresu tejto firmy.

ESET samozrejme akékoľvek zapojenie odmieta: „Jeden z dlhodobých pilierov bezpečnostného výskumu spoločnosti ESET je zostať neutrálnym v akejkoľvek politickej alebo geopolitickej otázke,“ reaguje hovorkyňa spoločnosti.



Skutočne? Máme na mysli ten istý ESET, ktorého všetci šiesti spolumajitelia, bez výnimky spoločne podporili Denník N sumou vyše milióna eur? Jednostranné, názorovo prísne vyhranené médium, ktoré sa netají ultra-liberálnou ideológiou a pripomína stranícke noviny hnutia Progresívne Slovensko?

Je snáď politicky neutrálne finančne dotovať menovanú politickú stranu či prispievať na politickú kampaň jej blízkym kandidátom? Od novozvoleného primátora Valla, cez Mistríka až po Čaputovú? Drahí voliči, nenechali si silové zložky štátu do politickej súťaže vstúpiť trójske kone? A je vôbec na mieste hovoriť o “digitálnych oligarchoch“?

Ja myslím, že odpoveďou može byť mnohoznačná myšlienka pána Zajaca, jedného zo zakladateľov ESET-u, ktorú poskytol v rozhovore pre HN:

“Rozvinutá umelá inteligencia bude poslednou fázou nového sveta, ktorý sa začal internetom. Dramaticky ovplyvní trh práce, svetové ekonomiky a spôsoby, akými sa vedú vojny a riešia civilizačné konflikty.

Už dnes vidíme mnoho príkladov v ich rudimentárnej forme. Technológiu tvoria ľudia a vzniká pod ich kontrolou. Tak ako dnes treba minimálne vedomosti na zneužitie IT, vzniká rádovo vyššie riziko zneužitia oveľa sofistikovanejších nástrojov v budúcnosti.“

Názor nech si spraví každý sám. Osobne som presvedčený, že slovenská politika nutne potrebuje reset, nie ESET.