Viac ako kedykoľvek predtým potrebuje Slovensko prezidenta schopného ponúknuť krajine hodnotovú víziu, ktorá dokáže spoločnosť zjednotiť a posunúť vpred. V rozhovore pre TASR to uviedol občiansky kandidát na prezidenta SR Eduard Chmelár, ktorý zároveň spresňuje svoju víziu, založenú na mierovom, sociálnom a environmentálnom hodnotovom základe.

Bol práve apel na nevyhnutnosť ponúknuť hodnotovú víziu tou najsilnejšou motiváciou kandidovať na post prezidenta? Prevýšil i kritiku doterajšieho vykonávania prezidentského úradu, ktorou ste známy?

Sú to spojené nádoby. Tri spomínané piliere sú súčasťou môjho hodnotového videnia sveta a spoločenskej ponuky, ktorú chcem dať voličom. Ale tá ponuka vychádza i z nespokojnosti, ako bol prezidentský úrad v predchádzajúcom období vykonávaný a vôbec ako bol vnímaný. Na rozdiel od Českej republiky, kde bola vždy na poste prezidenta silná osobnosť, nech je už jej hodnotenie akékoľvek kritické, na Slovensku boli doteraz prezidentmi hlavne tí, ktorí najmenej prekážali. Neboli to líderské typy osobností, ktoré by vedeli ponúknuť a presadiť silné myšlienky a víziu, ktorú možno nasledovať. A v tom ja vidím ohromný deficit, pretože štáty stoja a padajú na ideách, ktoré ich stvorili. Žiaľ, od čias, kedy sme si stanovili za cieľ vstup do EÚ, tento štát nemá cieľ. Nevedú ho hodnotovo založení budovatelia štátu, ale len technokratickí správcovia moci. Prezident však musí byť osobnosť, ktorá vidí za horizont budúcich volieb. Viete, takmer každý z kandidátov, vrátane súčasného prezidenta, hovorí o potrebe zjednocovania spoločnosti. Ale to dokážete len na základe silnej myšlienky, nie kultu osobnosti. Veľkí prezidenti ponúkli vždy zásadné riešenie. Abraham Lincoln nedal spoločnosti na výber trochu otroctva a trochu slobody, aby sa nikoho nedotkol, ale vytýčil cestu, strhol spoločnosť, a tým fakticky vytvoril moderný americký národ. Takéto niečo potrebuje v súčasnosti aj Slovensko.

Vo vašom Záväzku pre Slovensko, v ktorom ste formulovali prvých desať krokov, ktoré sa zaväzujete vykonať vo funkcii, naznačujete, že prezident Slovenska by mal výraznejšou mierou vstúpiť do oblasti zahraničnej politiky a svojou aktivitou prispieť k ochrane a udržaniu mieru. Ide práve o víziu, ktorú chcete ponúknuť pri zastupovaní záujmov štátu?

Mierová vízia je nevyhnutnosť. Najsilnejšia právomoc prezidenta, ktorú môže efektívne uplatňovať, sa týka zahraničnej politiky. Je to tá najzásadnejšia mocenská úloha prezidenta, ako môže ovplyvniť chod vecí. Môže napríklad ratifikovať a dojednávať medzinárodné zmluvy, vrátane obchodných zmlúv, ktorých výhodnosť pre krajinu je potrebné prísne vyhodnocovať. Treba však pripomenúť aj doterajšiu neochotu rezortu diplomacie podpísať Medzinárodný dohovor o zákaze jadrových zbraní. Bez váhania by som ho na najbližšom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN podpísal. Musíme minimalizovať riziko, že nás obsadia jadrovými zbraňami a vojenskými základňami cudzích štátov. V tomto kontexte mám množstvo otáznikov súvisiacich s nedávnou návštevou šéfa americkej diplomacie Mikea Pompea a jeho návrhu na uzavretie dohody o bilaterálnej obrannej spolupráci. Čo to znamená pre Slovensko? Doteraz bola obsahom všetkých podobných dohôd prítomnosť amerických vojakov na území dotyčného štátu. Tu musíme byť jednoznační a najmä prezident. Nesmieme sa stať bojiskom, obeťou americko-ruského konfliktu. To sa týka Slovenska i Európy, ktorá by mala konečne nájsť nezávislejšiu cestu. Áno, Slovensko dnes nevyhnutne potrebuje mierového prezidenta, ktorý ho nezatiahne do ďalších vojen a dokáže povedať nie veľmocenským záujmom odporujúcim našim vlastným záujmom.

Ak by ste boli prezidentom, prevzali by ste teda na seba gesciu zahraničnej politiky krajiny?

V zmysle ústavy by som prebral všetky kompetencie, ktoré má prezident v tejto oblasti, a ktoré boli doteraz delegované na vládu. Určite by som vetoval návrh na ďalšie predlžovanie hospodárskych sankcií voči Rusku. Slovensko i svoju osobu by som ponúkol ako platformu na mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Som pripravený podpísať medzinárodný dohovor o zákaze jadrových zbraní a podať návrh na vytvorenie bezjadrovej zóny v strednej Európe. Rovnako by som odmietol podpísať zmluvu o prítomnosti akýchkoľvek cudzích vojakov, či jadrových zbraní na našom území.

Dostali sme sa k téme kompetencií prezidenta. Ak neostaneme len pri oblasti medzinárodnej politiky, ale pozrieme sa na túto tému komplexne, sú prezidentské právomoci dostatočné?

Otvorene hovorím, že nie. Nechcem byť ako ostatní, ktorí na jednej strane tvrdia, že právomoci prezidenta sú dostatočné a na strane druhej sľubujú veci, ktoré ďaleko tieto právomoci presahujú. Nemám ambíciu presadzovať prezidentský systém, no niektoré prezidentské právomoci musia byť rozšírené. Napríklad právo vetovať zákony je u nás fakticky nefunkčné, prezident ním iba nakrátko znepríjemní situáciu parlamentnej väčšine, ktorá jeho veto pohodlne prelomí. Preto navrhujem poľský model, v ktorom právo veta môže parlament prelomiť len trojpätinovou väčšinou. Okrem tohto posilneného práva by podľa môjho názoru mal mať prezident aj zákonodarnú iniciatívu a v ústave by sa malo jasnejšie určiť, kedy prezident môže a kedy musí niekoho vymenovať.

Nové právomoci by mali byť súčasťou zreformovanej, úplne novej občianskej ústavy, po ktorej voláte?

Dlhodobo si naozaj myslím, že dozrel čas na novú ústavu. Klobúk dole pred tvorcami tej súčasnej, ktorá napriek tomu, že bola šitá horúcou ihlou, dokázala stabilizovať krajinu a poslúžila ako základný zákon štátu viac ako štvrťstoročie. Dnes sme ale už svedkami toho, že sa z nej robí trhací kalendár, že jej ustanovenia vyvolávajú veľa nejasností, rôznych výkladov a konfliktov. Nová ústava by bola nástrojom na zmierenie spoločnosti s vlastným štátom, mohli by sa na nej podieľať rôzne skupiny spoločnosti a formulovať svoje predstavy o tom, ako by mal byť usporiadaný štát. Navyše, je v našej ústavnej tradícii, že zhruba po jednej generácii sa mení ústava.

Vy ste spomenuli iniciatívy a záujem o intenzívne angažovanie sa na medzinárodnom poli. Nebude to ale na úkor riešenia vecí doma, na Slovensku?

Vôbec nie. Musím pripomenúť, že Záväzok pre Slovensko nie je ucelený program, ja som v ňom formuloval len prvých desať krokov, ktoré môžem ako prezident naplniť a ktoré si verejnosť môže veľmi ľahko odkontrolovať. Konečný program bude obsahovať aj aktivity, podľa ktorých verejnosť jednoznačne spozná, ako by som sa v konkrétnych situáciách správal. Už teraz viem povedať, že nechám preskúmať na ústavnom súde zákony, ktoré umožnili privatizáciu zdravotníctva a spôsobili i niektoré súčasné problémy, ktoré vyústili až do zatvárania nemocníc. Nechám preveriť ich súlad s ústavným právom občanov na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Práve takýmto spôsobom môže prezident aktívne vstupovať do domácich vecí a riešiť problémy občanov. Chcem ľuďom maximálne pomáhať, ale v rozsahu, ktorý umožňuje ústava. Nechcem im dávať nesplniteľné sľuby, lebo najhorší zločin v politike je zobrať ľuďom nádej. Z toho vzniká frustrácia a v konečnom dôsledku aj príklon k extrémizmu.

Spomenuli sme mierový i sociálny hodnotový rozmer vašej prezidentskej ponuky, čo chcete urobiť v tej tretej, environmentálnej oblasti?

Tak ako to formulujem v programovom dokumente, zvýšenú pozornosť by som venoval riešeniu klimatickej zmeny, považujem ju za najvážnejší bezpečnostný, politický, ekonomický a existenčný problém ľudstva stojaci doteraz na okraji záujmu. Predložím návrh, aby Slovensko bolo organizátorom globálneho klimatického summitu COP27 v roku 2021. Rozhodne navrhnem aj plán, aby sa Slovensko stalo do roku 2050 prvým štátom strednej Európy, ktorý bude fungovať výlučne na obnoviteľných zdrojoch energie.

Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Ako sa pozeráte na situáciu, ktorá nastala?

Mrzí ma, že je to brutálne spolitizovaná téma. Som presvedčený, že „maslo na hlave“ majú v tomto prípade všetci – koaliční a opoziční poslanci NR SR i prezident. Koalícia, resp. jej časť zúžila tému voľby ústavných sudcov na boj o miesto pre Roberta Fica, opozícia zasa na zvrhnutie vlády. A nedobre sa počúvajú moralizujúce reči prezidenta, keď on sám pred pár rokmi svojimi rozhodnutiami blokoval ústavný sud.

Čaká nás nová voľba. Myslíte si, že nových sudcov by mal menovať ešte súčasný prezident?

Prezident má svoje právomoci do konca funkčného obdobia, v Kiskovom prípade do polovice júna. Spochybňovanie týchto kompetencií neobstojí. Prezident nie že môže, ale musí až do konca vykonávať svoj mandát v rozsahu svojich právomocí. Iste, Kiskove ambície v straníckej politike logicky spochybňujú jeho schopnosť nadstraníckeho nadhľadu. Ale platí, že do 15. júna má právomoc vymenovať sudcov ústavného súdu.

Ako chcete byť ako prezident občanom nablízku, ako si predstavujete kontakt s nimi?

Určite by som zintenzívnil svoj kontakt s občanmi v regiónoch, kde by som chcel s nimi každý týždeň priamo a otvorene diskutovať o ich konkrétnych problémoch. Naďalej by som si ponechal možnosť cestovať bežne vlakom a aj takto by som využil čas na bezprostredný kontakt s ľuďmi. A čo sa týka prijímania v Prezidentskom paláci... Viete, ja nemám záujem len o nejaký PR Deň otvorených dverí. Aj toto musí mať nejakú hlbšiu myšlienku. Rád by som prijímal ľudí, ktorí sú v zložitej situácii, bojujú o svoju dôstojnosť, nemôžu sa domôcť spravodlivosti. Tieto príklady by som vyzdvihol ako problémy, ktorým sa treba venovať na celospoločenskej úrovni a zároveň i ako apel na kompetentné orgány, aby začali takéto veci riešiť.

Akým spôsobom by ste si vyberali ľudí do prezidentskej kancelárie?

Už teraz mám okruh ľudí, špičkových odborníkov, ktorí by tvorili môj najbližší tím. Okrem odborných a morálnych kritérií by bolo pre mňa dôležité, aby to boli ľudia z celého politického spektra. Iba tak budem môcť prijímať podnety všetkých názorových skupín a stať sa naozaj prezidentom pre všetkých.

Rozhovor s Eduardom Chmelárom vydáva TASR v rámci série predvolebných rozhovorov s kandidátmi na post prezidenta SR.